Mám niekoho

   So ženami sa žije ťažko, ale bez nich ešte ťažšie. Tento trochu zlomyseľný výrok si asi pripomenie každý muž, keď sa dostane do kultúrneho konfliktu s tou svojou, ale aj akoukoľvek inou ženou. Zlomyseľný je iba na prvý pohľad, je na ňom aj veľa pravdy.

 

   Nám mužom je naozaj ťažko pochopiť, ako ženy myslia. Oveľa väčšie bohatstvo prepojení medzi pravou a ľavou hemisférou, ktorým vás Stvoriteľ tak márnivo obdaril, nás občas dovádza do úžasu. My to máme pekne oddelené, buď racio alebo pocity, také pekné logické a jasné. Kto sa má v tých ženách vyznať?

   Fakt je ten, že napriek všetkému, čomu nerozumieme, vás veľmi potrebujeme. Nejde teraz ani tak o tie praktické veci od žehlenia košieľ po pečenie koláčov, ako o to, že takmer každý chlap chce byť tak trochu hrdina. Jeden vo vlastnej záhrade, iný na bežeckej trati alebo na futbalovom ihrisku, iný pri zachraňovaní zemegule, prípadne aspoň nejakej jej podstatnej časti. A každý hrdina potrebuje nielen motiváciu, ale aj podporu a obdiv žien. Alebo aspoň tej jednej – svojej.

   Tiež som sa nedávno pustil do takého zachraňovania zemegule, keď som sa trošku aktívnejšie zapojil do kampane pred referendom za rodinu. Stálo to nielen viac námahy, ale najmä času, ktorý trávim s rodinou. Dlhé debaty a prípravy sa podpísali na mojej únave, občas aj nervozite a netrpezlivosti. Nebolo to ľahké zvládnuť, aj keď som vedel, aké je to dôležité postaviť sa v tejto veci na miesto, kde som mal byť.

   Určite by to však nebolo možné bez jedného človeka – mojej manželky. Aj keď jej zo začiatku moja ďalšia dobrovoľnícka aktivita na úkor rodiny nebola príliš po vôli, videl som, ako sa postupne jej postoj mení a ako stojí za mnou práve v najťažších chvíľach. Posledný mesiac pred referendom bol naozaj náročný a jej podpora, povzbudzovanie a používanie typicky ženskej intuície v situáciách, v ktorých som si nevedel rady, boli pre mňa veľkou oporou. Chodila so mnou na televízne diskusie, čakala ma na chodbe a vedel som, že sa tam za mňa modlí a myslí na mňa. Ten pocit, že tam nie som sám, ale s niekým, kto ma ocení, povzbudí a je na mňa hrdý, je naozaj na nezaplatenie.

   Aj u nás v rodine sa stane, že to nefunguje ideálne, že sa zo spoluhráčov stanú súperi. Práve skvelá spolupráca v takýchto kľúčových okamihoch života je však pre mňa špeciálne cenná. To, že si prihrávame, spolu dobýjame súperovu bránku a spoločne sa tešíme z každého gólu v sieti, je niečo, čo ma plní istotou, že spolu zvládneme aj ťažšie chvíle, ktoré v živote môžu prísť. Nie je to samozrejmé, okolo seba vidíme veľa prípadov, keď sa vzťah práve v ťažkých chvíľach rozbil, nevydržal tlak.

   Pre nás mužov je niekedy ťažké milovať vás tak, ako by ste chceli. Náš pragmatický mozog si vie vaše konanie rýchlo zanalyzovať, nájsť slabé miesta a vymyslieť riešenie, ako by sa čosi dalo urobiť lepšie. Nie je to preto, že by sme vás podceňovali, chceli prerobiť alebo zosmiešniť. Sme jednoducho nastavení na riešenia.

   Nepochybujeme, že ste rovnako inteligentné ako my, len radi rozoberáme, ako by sa niečo dalo robiť lepšie bez ohľadu na to, kto to robí. Preto nechápeme, ak si poznámku, že treba obchádzať jamy na ceste, nabíjať si telefón cez noc alebo si ísť zabehať, beriete osobne, že sa vás to dotkne. Ale učíme sa milovať vás, i to, že vyjadrovať lásku sa dá aj počúvaním a umytím riadu. A že aj voči vám sme povinní správať sa tak, ako voči každému inému človeku – láskavo a trpezlivo.

   Za každým úspešným mužom býva žena, ktorá mu vyjadruje rešpekt, ocenenie, podporu a dodáva sebavedomie. Aj ten váš chlap možno bude mať pocit, že musí ísť zachraňovať zemeguľu, že bez neho sa svet asi zrúti. Lebo každý z nás potrebuje byť bojovníkom, stáť s kamarátmi v jednej línii, nevzdávať sa, aj keď nás je menej. A vy, ženy, ste tam statočne s nami, hoci vás často nevidieť. Niekde tam hore sa to však všetko zapisuje a raz sa to všetci dozvedia.

Peter Kremský