Na plný plyn

Sprcha.

Káva.

Ťahať deti z postele.

Vychystať ich do školy a do škôlky, seba do práce („Ja nechcem túto sukničku, ja chcem ružovú! A k nej sa nehodí to zelené tričko...“ „Ozaj, mami, zabudol som, že máš toto podpísať...“ „Kde sú zas tie kľúče?!“ „Prečo si mi dala jahodový sirup? Ja som chcel bazový...“ „Prídeš po mňa na obed?“ „Uuuups, mamííí, potrebujem ....... Nehovoril som ti to?“).

Urobiť desiatu a raňajky, nakŕmiť hladné krky vrátane psa. Na jedenie mi už čas nezostáva.

Rozviezť deti a zaviezť auto do servisu.

Odučiť 6 hodín bez raňajok, a kvôli autu aj bez obeda. V prestávkach vybaviť 1000 drobností spojených s triednictvom a organizovaním exkurzie...

Ísť (pešo) po auto do servisu a nechať tam polovicu mesačného platu.

Ísť (už autom) naspäť do školy. 

Bageta z pumpy.

Doučovanie o tretej – konečne jeden žiak, ktorý to CHCE vedieť...

Opraviť koncoročné písomky a zapísať známky do učiteľského zápisníka, klasifikačného hárku a internetovej žiackej knižky, ktorú nikto nečíta.

Vziať si zvyšok práce domov na večer.

Vybrať peniaze z bankomatu.

Vyzdvihnúť dieťa zo škôlky – zaplatiť fotenie tried, ktoré bude v piatok.

Vyzdvihnúť dieťa zo školy – zaplatiť fotenie tried, ktoré bude vo štvrtok.

Na pošte zaplatiť nahromadené šeky za stravu a krúžky detí.

Nakúpiť potraviny, drogériu a lieky – a peňaženka je opäť prázdna...

Ťahať deti z ihriska domov.

Vyvenčiť psa.

Motivovať dieťa na písanie domácich úloh... Prvý pokus neúspešný.

Druhá káva.

Prvý pohár vody.

Naliehavo žiadať dieťa, aby si splnilo svoje školské povinnosti! 

Vraj to hneď urobí, len sa musí vykakať...

Povysávať, naložiť práčku, požehliť suché prádlo zo včera, aby si syn zajtra mal čo obliecť. Každý deň zelené kolená od trávy, občas aj deravé...

Pripraviť večeru a nakŕmiť deti, seba a kňučiaceho psa.

Vypočuť si všetky novinky zo školy a škôlky, vyriešiť všetky problémy...

Umyť riad. Netreba – prišiel manžel! (A s ním aj jeho brat, bude u nás nocovať.)

Umyť deti.

Synovi umyť vlasy pred zajtrajším fotením v škole. Presvedčiť dcéru, že jej dnes netreba umývať vlasy, lebo v škôlke sa fotia až v piatok. 

Dovoliť deťom pozerať Večerníček a dať si sladkosť, ak sa pritom oblečú do pyžama a uložia si veci. (Ja už nevládzem uložiť ani tie svoje.)

Urobiť so synom konečne tie úlohy.

Presvedčiť manžela a syna, že na cvičenie huslí ešte nie je príliš neskoro.

Uložiť deti do postele. 

Vytriediť z pracovných vecí tie, ktorým zajtra horí termín. Odpísať na maily a vytvoriť dva testy z nemeckého jazyka tak, aby ich žiaci nenapísali na päťky.

Dať si s manželom a švagrom pohár vína a usmievať sa pri debate o elektroakumulátoroch.

Spať!!! 

(Načo sú tabletky na spanie? Stačí zavrieť oči...)

...

Doba je čoraz rýchlejšia, a my chceme všetko stihnúť...

„Kedy sa modlíš?“, spýtal sa ma raz môj spovedník.

„Stále“, odpovedala som. „Pred každým rozhodovaním... po každej zvládnutej úlohe... keď príde na účet výplata... keď začne liať, až keď zavriem za sebou dvere bytu... keď na mňa počká šofér MHD, hoci mám na zastávku dobrých 50 metrov behu... keď mi žiaci v škole rozprávajú svoje kruté životné príbehy... a večer s deťmi, keď rekapitulujeme deň... Viem, mohla by som možno tráviť viac času sama v tichu na kolenách... ale nestíham...“

„No, možno keď odrastú deti, si ten čas nájdeš. Neprestávaj to skúšať! Ale keď nestíhaš, zatiaľ to nechaj na mníchov a rehoľné sestry... Mamy majú iný spôsob modlitby. Dôležité je, aby si sa nevzdialila z Božieho náručia, aby si sa naňho obracala, či už si šťastná, alebo máš depky, či si v kostole, v práci, v obchode alebo doma... A aby si to učila aj svoje deti. 

Je dôležité striedať modlitbu a prácu, zas a znova, po celý deň, po celý život. Ale nezáleží na tom, že jedno trvá tri hodiny a druhé päť minút – dôležité je, že obe sa snažíš robiť poctivo a na 100 %. 

Lebo každý má svoju cestu, inú spiritualitu, iné poslanie vo svete, iné záľuby a iné zamestnanie. Podstatné je, aby sme – podľa sv. Benedikta – všetko, čokoľvek robíme, robili na väčšiu slávu Božiu.“

Beata