Kto má pravdu a kto miluje?

   Manželský vzťah vytvárajú muž a žena, ktorí doň vnášajú svoje zážitky, temperament, talenty, budúce očakávania, ale aj minulé zážitky. Ja som si z rodiny mojich rodičov okrem mnohého dobrého priniesla do manželstva, žiaľ, aj zážitok opakovaného slovného boja o to, „kto má pravdu“. Moji rodičia v menších či väčších hádkach podávali neustále argumenty, v ktorých ani jedna strana nechcela ustúpiť – veď „ja mám pravdu, tak sa musím za ňu biť – ten druhý sa mýli!“

   Zdá sa vám to povedomé? Aj u vás sa „bojuje o pravdu“?

   V prvých rokoch sa do môjho manželstva často vtláčal tento odpozorovaný model. Teda, aby som bola úprimná, ja som ho tam vtláčala. Ruku na srdce – na rodinu, z ktorej pochádzame, sa donekonečna vyhovárať nedá, veď sme slobodné autonómne bytosti schopné za seba rozhodnúť. Po sedemnástich rokoch nášho šťastného, aj keď nie vždy slnkom presvieteného manželstva vnímam, že tento boj je zbytočný a prázdny. Odčerpáva sily, oddeľuje nás s manželom od seba. Spätne si uvedomujem, že moji rodičia sa skutočne hádali pre banality. Hovorí sa, že deti by sa mali z chýb svojich rodičov poučiť.

 

   Pred viacerými rokmi som riešila v Božej prítomnosti otázku: „Je pre mňa dôležitejší láskyplný vzťah alebo to, že mám v danej skutočnosti pravdu – aj keď som o tom skalopevne presvedčená?“ Zistila som, že ja si bojom otravovať vzťah nechcem. Je to tak trochu aj o prioritách. Niekedy je lepšie prenechať priestor druhej strane, snažiť sa počúvať, vyriešiť najskôr veci v sebe, než ich naservírujeme manželovi/manželke. Ak si teraz myslíte, že tento prístup je o submisivite alebo utláčaní ženy mužom, nie je to tak. Veľa vecí sa dá vyriešiť pred Bohom, on má byť náš poradca, dôverník. Aj keď, aj ten fyzický manželský partner je dosť dôležitý. Pozor však, manžel/manželka nie sú odpadkový kôš našich emócií. Účinným rozhovorom možno riešiť mnohé, no niekedy je lepšie mlčať – priznajme si to, s tým máme my ženy problém. A čo keď to poriadne zbabreme, hádame sa? Vo vzťahu uplatníme naše veľké devízy – ospravedlnenie, odpustenie a prijatie. Toto sa učím už sedemnásť rokov v našom manželstve a stojí to za to – chcem žiť vo vzťahu, kde „radšej milujem ako mám pravdu“.

Eva Nipčová