7 úrodných, 7 neúrodných

Tento rok je doslova katastrofa. Každý týždeň-dva nás navštívi nejaká pohroma. V nemocnici som za celý život nebola toľko, čo teraz... Balansovala som na hrane života alebo držala na rukách bezvládne ovisnuté dieťa a netušila, čo bude... Manželove zdravie už zďaleka nepripomína oceľ. Aj na psychike detí je badať, ako ťažko sa vyrovnávajú s vecami, s ktorými máme problém aj my dospelí. A tak – sami na dne – riešime aj ich psychiku... Vo chvíľach fyzického a psychického vyčerpania logicky prišlo aj zúfalstvo. Vynáralo sa to klasické: „Prečo to všetko? Prečo práve my? Dokedy ešte???“ Až som si raz spomenula na 7 úrodných a 7 neúrodných rokov. Môj otec občas zvykol hovorievať, že rovnako to chodí aj v našom živote. Uvedomila som si, že aj u nás to vlastne bolo tak – niekoľko rokov predtým sme si žili spokojne. Smrť naše blízke okolie obchádzala a pokiaľ ide o zdravie, okrem nejakej tej ľahkej virózy raz za dlhočizný čas sa nebolo na čo sťažovať... Spomenula som si tiež, ako naši priatelia dlhé mesiace bojovali s chorobami a teraz si spokojne a s veľkou vďačnosťou vychutnávajú zdravie a „obyčajný“ život. Zároveň im ich skúsenosť priniesla pochopenie a sú nám oporou. V mysli sa mi postupne vynárali ďalší, ktorí si odžili alebo žijú svojich „7 neúrodných“. A prečo by sme vlastne my mali byť výnimkou? Ak Pán nakladie na plecia len taký kríž, ktorý unesieme, ak v tom bude s nami, ak len s krížom človek rastie... Bolo by síce lákavé žiť neustále len „úrodné roky“, ale to by bol život v skleníku. Myslím, že by nás deformoval. Iste, keby som mohla, radšej si lebedím v pohodlí. Rozhodne nie každý deň vládzem niesť tých svojich „7 neúrodných“. Ale mám nádej, že po nich zase prídu úrodné, aby som v nich načerpala silu... Napokon v živote to platí našťastie nielen o rokoch, ale aj o dňoch a medzi tými neúrodnými sa objaví aj nejaký ten pekný, Bohom darovaný na načerpanie sily, aby sme to zvládli...

Zuzka