Rodová rovnosť, gender a identita ženy

Možno ste zaregistrovali rozruch, ktorý vznikol v našej spoločnosti ohľadom tzv. „stratégie ľudských práv“. Ide o dokument z dielne Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorého schválenie bude mať dopad na celú našu spoločnosť, teda aj na nás a naše deti. Preto sme sa rozhodli venovať väčšiu pozornosť jej obsahu.

redakcia

 

   Začiatkom júna 2013 Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť predložila materiál o stratégii ľudských práv na verejnú diskusiu prostredníctvom workshopov, organizovaných Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré prebralo gesciu (poverenie k výkonu určitej činnosti, pozn. red.) nad tvorbou tejto celoštátnej stratégie. Vďaka informáciám od zástupcov mimovládnych organizácií v poradných výboroch Rady vlády sa do diskusie zapojili aj mnohé mimovládne organizácie združujúce kresťanov, prípadne ľudí bez vyznania. Až podrobné štúdium tohto materiálu ukázalo, do akej miery sa text odvoláva na rodovú filozofiu a aké práva pod touto hlavičkou žiada zakotviť pre ľudí s neheterosexuálnym správaním. V tomto duchu chce zaviesť aj výchovu detí, mladých, ako aj ostatných občanov SR celoštátnym vzdelávaním v ľudských právach. Stratégia sa údajne riadi usmerneniami Európskej únie a OSN. Súvisí aj s Dohovorom RE o predchádzaní a eliminácii násilia na ženách a boji proti nemu, ktorý už vláda podpísala v roku 2011 a ktorý sa má ešte tento rok ratifikovať v Národnej rade SR. Na základe informácií z krajín, kde tieto práva (manželstvá homosexuálov, adopcia detí, sexuálna výchova) už zakotvili a ich dôsledkov, mimovládne organizácie na Slovensku vo väčšinovom hlase odmietli takúto stratégiu. Odmietli aj rodovú terminológiu, ktorá sa odklonila od bežne chápanej rovnosti mužov a žien, ale poukazuje na „diskrimináciu na základe doterajšieho tradičného chápania mužskosti a ženskosti, materstva, otcovstva a rodičovstva“, ktoré nazýva stereotypmi. Gender mainstreaming je úsilie oslobodiť ženu od jej ženskosti a muža od jeho mužskosti. Spoločnosť by podľa rodového konceptu nemala vtesnávať ženy do obrazu ženy a mužov do obrazu muža. Pretože sa tým deje na nich násilie. Rod je podľa tejto filozofie sociálna kategória prisúdená spoločnosťou a neviaže sa na biologické pohlavie. To, do akej miery búra antropologickú pravdu o odlišnosti muža a ženy ako základu manželskej lásky, ostáva otvorené. Stratégia je nateraz pozastavená, respektíve pokračuje proces jej tvorby a diskusií. Termín konečného predloženia textu určil predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Miroslav Lajčák na jún 2014. Tento vzácny čas treba dobre využiť.

 

Na jeseň 2013 sa udiala významná udalosť – Pochod za život – a my sme sa v diskusii už posunuli ďalej. Pochopili sme, že rodová rovnosť v jej ideologickom prevedení, ako sa to politicky deje, je podvod, ktorý stavia na myšlienke násilia na žene zo strany spoločnosti, ktorá má zafixované určité obrazy o mužskosti a ženskosti. Tieto obrazy sa však nevytvorili len tak, so zámerom ublížiť. História a evolúcia za stáročia a tisícročia preukázala, že bipolárnosť spoločnosti muž – žena je hlboko zakotvená v ľudskom bytí. Nie preto, aby vytvárala konflikt, ale aby dávala zmysel ľudskému spoločenstvu. Áno, muž bez ženy stráca svoju plnosť, tak ako aj žena bez muža. Lebo plný človek je muž a žena. Slovíčko gender (rod) si medzinárodná terminológia vypožičala, aby, naopak, vyjadrila nezávislosť jedného od druhého. Táto logika nezávislosti sprevádza medzinárodnú feministickú agendu už celé desaťročia. Vysvetlenia sú rôzne. Známa nemecká sociologička Gabriele Kuby to poňala zo strany kultúrno-politickej. Poukazuje na medzinárodné skupiny a jednotlivcov, ktorí, dotovaní početnými sponzormi a financiami, majú za cieľ deštruovať spoločnosť založenú na manželstve muža a ženy a na ruinách takejto dekonštruovanej civilizácie postaviť novú totalitu. Často sú za tým psychologicky excentrické prejavy vnútorne zranených jednotlivcov – vedomé či podvedomé. Toto vysvetlenie môže byť pravdivé, avšak nesie v sebe črty konšpiratívnosti. Obracia situáciu naopak a do úlohy obetí stavia ľudí s kresťanskými a tradičnými predstavami. Vháňa ich do defenzívnej polohy. Vzájomný konflikt sa iba akceleruje. Niektorí to vidia ako základný boj dobra so zlom. Preto považujú za najlepšiu stratégiu vytvárať protitlak, protestovať, odhaľovať lož, kričať o donebavolajúcich klamstvách ideológie. Zaiste je dôležité byť informovaný a informovať, ako aj neprestajne si pripomínať hranice normálnosti a slušnosti.

 

Pozývam vás však ešte na iné cesty. Sama ich zatiaľ hľadám, pomaly a váhavo, a tak mi nemajte za zlé, že nebudem cítiť istotu vlastnenia pravdy. Sám pápež František mi však túto cestu načrtáva – cez jeho príklad pokory a odvahu otvárať sa svetu neveriacich. Niekde sa stala chyba, keď žena dnes prestáva túžiť byť ženou, keď za svoje právo vydáva právo zabiť svoje dieťa, keď stráca citlivé srdce a pohŕda mužom. Alebo keď neistotu svojej ženskosti ospravedlňuje teóriou rodovej diverzity. Prečo nastala taká revolúcia vnútri ženskej bytosti? Čo spôsobilo rozbitosť jej duše skrývajúcu sa za vyzdvihovanie individualizmu? A čo znamená ten jej neprestajný boj proti diskriminácii?

   Každá kríza pramení v nejakom nestabilnom stave. Preto dochádza k výbuchom, aby sa nastolila opäť rovnováha. Aj v gender ideológii objavujem v skutočnosti krízu ženskej identity. Oveľa hlbšiu a rozsiahlejšiu, ako sa bežne ukazuje. Myslím, že som ju začala chápať tiež až v neskoršom období svojho života. Po skúsenostiach môjho vlastného príbehu. Doteraz som bola totiž príliš pohltená vo vodách manželského a rodinného dynamizmu a nedokázala som vystúpiť nad hladinu bežných starostí. Áno, žena je naozaj povolaná na viac ako len na úlohu manželky a matky. Nie, tým nechcem znevážiť tieto poslania a nahnať vodu na mlyn feministkám. Len pripomenúť dôležitosť hierarchie hodnôt. Manželstvo a materstvo sú nádherné prostriedky, ale len prostriedky na rast v láske k Bohu a k ľuďom. Na dozrievaní vlastnej osobnosti k večnosti sa nám tí najbližší stávajú podstatnými míľnikmi. A zároveň my im. Bez manžela a detí by som určite nebola tým, kým som. Človek musí prežiť záväzný bytostný vzťah, ktorý dokáže zasiahnuť jeho vnútro – rozbrázdiť srdce či už v pozitívnom, ale niekedy aj v negatívnom zmysle. Len ak beriem druhého úplne vážne, ako špecifickú osudovú bytosť môjho života, môžem v sebe niečo pohnúť. Ten druhý sa mi, žiaľ, môže stať aj veľkým sklamaním, bolesťou, smútkom môjho života. No predsa ho nesiem v sebe a verne s ním smerujem k večnosti. Vtedy presahujem svoje čisto ľudské chápanie a ambície, počítam nie s mojím, ale s Božím plánom. Myslím, že ženy zlyhávajú práve v tejto vernosti transcendentnosti. Chcú vziať veci „do svojich rúk“ a riešiť svoj osud samy. Boh prestáva byť pre ne prvoradým. A žena stráca samu seba.

   Kríza ženy sa však netiahne osamote. Je úzko zviazaná s krízou muža. Myslím, že veľa mužov zlyháva v tom, že netúži po celosti ženskej osobnosti, netúži po tajomstve jej duše, zredukoval ju na predmet vonkajšieho obdivu alebo pragmaticky na potrebu spolu pracovníčky, výkonnej sily (doma či v zamestnaní). Jej duchovný svet mu ostáva ľahostajný, zavretý a nedotýka sa ho svojou mužskou stopou. Nejde o nejaké sentimentálne vyjadrovanie citov, maznanie, ktoré naznačuje skôr pohŕdanie než pozdvihnutie druhého. Tajomstvo osoby druhého človeka tkvie v najhlbšom jadre, kde sa človek stretáva sám so sebou a s Bohom. Koľkí manželia do tohto duchovného dobrodružstva odvážne vovedú svojho partnera? Ale povedzme si otvorene, máme vôbec tendenciu sami vchádzať do tejto „trinástej“ komnaty? Niekedy nám ostáva zamknutá až do smrti.

   Žena by mala pozývať muža na cestu otvárania tejto trinástej komnaty – priestoru, v ktorom je doma s Bohom. V tom spočíva jej ženská úloha, úsilie o pravé spoločenstvo – nielen svadbu tiel, ale aj duší. Myslím, že feminizmus je dnes preto taký krutý a agresívny, lebo ostáva uväznený vo vlastnej pozemskosti. Nijaká gender teória ľudstvo nevykúpi. Potrebný je „nový feminizmus“ – ako ho nazval Ján Pavol II. – transcendentný. Ten, ktorý svojimi cieľmi neostáva na zemi, ale presahuje do večnosti.

   Je veľmi ťažké presvedčiť neveriaceho človeka, že bez vzťahu k Bohu nikdy nenájde svoju pravú identitu. Vždy si bude myslieť, že jeho sloboda spočíva v možnosti vybrať si. Skutočná sloboda človeka je však v primknutí sa k Bohu. Vtedy je žena najviac ženou a muž najviac mužom. Vtedy je aj ich láska slobodou, nie omamujúcou drogou. Gender filozofia síce hlása zrušenie sexizmu, ale neponúka duchovný centrizmus k Bohu. Namiesto toho sa snaží zrušiť napätie medzi pohlaviami, ktoré je jediným predpokladom na existenciu skutočnej nesebeckej lásky, spoločenstva, ktoré sa „musí“ otvárať inému a v tomto radostno-bolestnom vypätí objavuje Boha.

   Rod je vymyslený pojem, ktorý umelo nahrádza slobodu ženy a muža v Bohu. Nemať pocit zavretosti v predsudkoch, v stereotypoch je možné len vtedy, keď môj duch siaha vyššie, keď dýcha Božiu lásku. Áno, v tomto je skutočná rovnosť šancí muža a ženy.

Mária Raučinová