Vidieť v núdznom trpiaceho Krista

   Obraz posledného súdu v Mt 25, 31-46 dáva odpoveď na kľúčovú otázku: Kto bude a kto nebude spasený? Podľa akého kritéria rozdelí Pán všetky národy, ktoré sa zhromaždia pred jeho trónom?

   Podľa toho, ako pekne sme o ňom hovorili? Podľa času stráveného v kostole? Alebo podľa toho, akí sme boli milí a slušní?

   Pán Ježiš hovorí – podľa toho, či ste pomohli tomu najmenšiemu v jeho núdzi. Podľa toho, či ste ma dokázali vidieť v hladnom, smädnom, cudzincovi, nahom, chorom, uväznenom a podali pomocnú ruku. Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili, hovorí Pán.

   Najmenší – to sú tí najodkázanejší, najbezbrannejší, najubolenejší, najchudobnejší... proste najmenší pre svoju núdzu. A dokonca to nie sú ani neznámi a cudzí ľudia, Pán Ježiš hovorí o bratoch – teda o našich vlastných, kresťanoch, spoluveriacich. A pomoc, ktorú spomína, je tá najzákladnejšia a zvládne ju každý – hladnému dajte najesť, smädnému napiť. Ak je niekto chorý alebo vo väzení – nehovorí uzdravte alebo osloboďte ho, ale navštívte ho. Teda je to pomoc tým najnúdznejším a najbližším tým najjednoduchším spôsobom. Ak ani toto nedokážeme, nebudeme spasení.

   Kto vidí v núdznom človeku trpiaceho Krista a dokáže pomáhať, ten raz v rozhodujúcej chvíli života bude počuť pozvanie: Poďte požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta.

Ján Hroboň
evanjelický a. v. kňaz farár, Bratislava-Dúbravka