Naša plavba

   Ľudskú existenciu možno prirovnávať k všeličomu, napr. ku krásnej a hrdej zaoceánskej lodi. Množstvo okien a kajút je ako množstvo dní prežitých človekom. Jej plavba je ako ľudský život. A podstatná funkcia, že sa niekam plaví, a teda musí byť niečím „hnaná“. Palivo je základom jej aj nášho fungovania, životného smerovania, tak ako myšlienka oživuje skutok.

   Povedzme, že sme zaoceánska loď. Plavíme sa (životom) a zrazu došlo palivo. Motory nemá čo hnať. Čo sa udeje s našou loďou? Loď sa pohupuje na vlnách (života), v podstate bez možnosti niekam dôjsť, je len tak unášaná prúdom (sveta). Kým je počasie pekné (život bezproblémový), nie je sa čo znepokojovať. Príde však čas búrok (životné problémy, hnev, nenávisť, manželský nesúlad, podvod, finančné problémy). Veľké vlny budú našou loďou poriadne hádzať a ona nemá silu im odolávať a ani sa vybrať správnym smerom do prístavu. Možno uviazne na plytčine (klamstva, pretvárky alebo v závislosti rozličného druhu) a nedokáže sa z nej dostať. Možno narazí na útesy (choroba, smrť blízkeho, strata zamestnania) a bude to mať pre ňu fatálne následky. Ale možno vyšle signál SOS a bude včas nájdená, palivo doplnené a predsa len do prístavu príde v poriadku.

 

   Čo je naším palivom a ako ho dolievame? Je to živý vzťah s Bohom, Ježišom Kristom a Duchom Svätým, ktorý čerpáme cez modlitbu, štúdium Biblie a kresťanské spoločenstvo. A čo je našou plavbou? Odpoveď je podobná – život s Kristom pretavený na postoj a skutky lásky a dobra k ľuďom.

   Ku všetkým, príjemným i nepríjemným, rodine, priateľom i nepriateľom, podľa vzoru Ježiša Krista.

Eva Nipčová