Matky na 9 mesiacov

   „Vitajte v agentúre Bio Tex-Com. Ponúkame vám možnosti riešenia vašej neplodnosti. Irina, 32 rokov, výška meter päťdesiatdva, vydatá, tri deti, blondínka. Oľga, 28-ročná, meter päťdesiatpäť, slobodná, pôvodom z Ázie. Ženy na internete vám navrhujú vynosiť vaše dieťa za 24 tisíc eur. V cene sú všetky služby (lekárske vyšetrenia, lieky, ubytovanie). Úhrada možná v piatich splátkach.“

 

   Realita alebo mátožný sen? Skutočnosť alebo science-fiction? Bohužiaľ, v niektorých štátoch viac rokov nemorálna realita. Podobne ako pri iných bioetických otázkach, od „výnimočných prípadov“ je prax nasmerovaná k zovšeobecneniu. Zväzok muža a ženy bez detí, nenaplnený potomstvom, môže byť zaiste veľkou bolesťou, s ktorou spolucítime, prázdnotou, ktorá si žiada pomoc. Na druhej stra-ne, nemiestna empatia s prekračovaním hraníc má v dnešnej dobe rovnako negatívne dôsledky v neetických riešeniach.

   V prípade sterility pokusy o vypĺňanie prázdna oplodňovaním v skúmavke v dôsledku „slobody“ človeka naberajú nežiaduce „obrátky“. Nesprávny predpoklad – „nárok mať dieťa“ – vytvára moderné tzv. „právo na dieťa“. Toto však v skutočnosti neexistuje, lebo dieťa je dar. Napĺňanie tohoto tzv. „nároku na dieťa“ máva dnes pod vplyvom verejnej mienky a možností lekárskych vied vyústenie v nekalých praktikách, ktoré môžu viesť k obchodovaniu so ženským telom a s ľudským embryom. A to je ich pozbavením základnej úcty, ktorá prináleží človeku.

   V niektorých štátoch sa tzv. GPA (Gestation pour autrui), čo značí tehotenstvo „pre druhého“, náhradné materstvo alebo „matka – nosička“ začína legalizovať. 

   Kam sme to dospeli? Súčasťou bioetických tém, o ktorých sa diskutuje už niekoľko rokov na úrovni ministerstiev zdravotníctva vyspelých krajín, sú aj otázky zákonného či nelegálneho postavenia tzv. matiek – nosičiek. I počas III. týždňa za život v Európskom parlamente, v dňoch 20.–21. marca 2013, sa skupina pro-life zameraných europoslancov a ich spolupracovníkov zamerala na analýzu pravdivých informácií ohľadom náhradného materstva, čiže matiek – nosičiek. Súčasná situácia v zákonodarstve jednotlivých štátov Európy vyzýva k celospoločenskej debate. Zákonné povolenie tzv. matiek nosičiek sa zdá byť aktuálnejším, ako by sme si mysleli. Časom vychádzajú na povrch dôsledky antikoncepčnej mentality, napr. v stúpajúcej sterilite žien. Pokrokom lekárskych vied by sme chceli vyriešiť všetko: nezdravý životný štýl, negovanie biologických hodín, následnú neplodnosť... Pokroky vedy sú čoraz prudšie, takže si nestíhame uvedomovať ich morálne limity.

   „Etika“, ktorá vychádza z relativizmu a utilitarizmu, vedie k uzáverom, že etické je to, čo je „užitočné“. Ak mám z človeka výhodu (finančnú alebo inú), môžem ho použiť aj ako prostriedok, aj ako predmet alebo vec. Nie je to návrat ďaleko naspäť, k otrokárstvu? Jedine kresťanská etika založená na transcendentných princípoch ľudskej dôstojnosti – odvodenej od tej Božej, je zárukou zachovania dôstojnosti človeka, osobitne ženy.

   Všetko, čo je vedecky možné, čo je laboratórne či v praxi uskutočniteľné, nie je aj eticky povolené, nie je automaticky morálne prípustné. Ak možno získať embryo v skúmavke, neznamená to, že je tým činom povolené využívať ho na kultiváciu tkanív pre farmaceutický alebo kozmetický priemysel. Ak je možné vďaka medicínskym technikám implantovať (umožniť uhniezdenie) ľudské embryo zo skúmavky hociktorej žene, neznamená to, že tento čin je dovolený a morálne správny. V hre je predsa i základné právo dieťaťa mať vlastných rodičov, poznať svoju identitu! 

   Francúzsky exprezident Sarkozy vyjadril po aférach s konským mäsom pohoršenie, že horúcou témou číslo jeden sú obavy ľudí o pôvod koláčov a jedla akéhokoľvek druhu. No nikoho nezaujíma problém detí, ktoré raz budú chcieť poznať svoj pôvod! Náhradné materstvo („prenájom maternice”) a umelé oplodnenie „vyprodukujú” potomka de facto so štyrmi až šiestimi rodičmi. 

   Ak je možné získať od chudobnej ženy v Indii súhlas na vynosenie dieťaťa, ktoré jej prinesie desaťnásobne vyšší zisk, akým je celoročná mzda jej manžela, nepotrebujeme etické komitéty na posúdenie dobra veci: postačí logika, aby sme prišli k uzáveru, že chudobná indická žena sa tak ľahko stane objektom zneužitia, obchodu, predmetom, vecou, „mašinou“ a či „inštitúciou“ na tvorbu (vynosenie) dieťaťa. Tu ide skutočne o falošný súcit s neplodnosťou. Ktorý zákon zamedzí, aby jej chudobu niekto nezneužil?

   Štatút embrya je kľúčovým pojmom, je vstupnou bránou ku každej súvislej úvahe i k zmysluplnému konaniu. Ako môžeme hovoriť o právach dieťaťa, dokonca o právach plodu, o plode ako o pacientovi, ak na druhej strane nepriznávame, že plod je od počatia človekom? A teda nie je vecou na kupčenie.

   Ani na každú bolesť nemožno hľadať medicínske riešenie. Samotné milosrdenstvo sa tu môže stať nebezpečným. O úcte k dieťaťu, ktoré sa má narodiť, či už manželom plodným alebo neplodným, o úcte k chorému alebo hendikepovanému, sa nikdy nediskutuje, ako sa nediskutuje o Božích príkazoch.

   Vedecký pokrok posledných čias je taký, že prehodnocuje samotné základy dôstojnosti ľudskej osoby. Čo je človek? Čo je pre človeka dobré a čo zlé? Na to nám nedáva odpoveď iba viera, i v týchto prípadoch ide o nepopierateľné biologické fakty, o záležitosti zdravého rozumu, o základné ľudské práva vôbec, ukotvené v doterajších ústavách!

   Ak bolo „sprisahanie medicíny a práva“ v kauze nenarodeného dieťaťa cestou úpadku spoločnosti, nech sa dnes právo i medicína spoja na obranu dôstojnosti človeka, osobitne ženy. I preto sa nám treba vzdelávať v témach bioetiky, aby sme vedeli rozumne zdôvodniť vlastné stanoviská. Závažné otázniky sú čoraz častejšie. A ako kresťania sme už premeškali veľa príležitostí! Ku mnohým otázkam treba zaujať pevné stanovisko. Nie preto, aby sme tvrdohlavo oponovali tzv. moderným názorom. Musíme nástojiť na princípoch, ktoré spoločnosti chýbajú a ktoré sú základom spolužitia. Inak sa spochybnia dokonca i fakty, že dieťa má vyrastať na pevnej skale rodičovského, t. j. otcovského a materského zázemia. Zákonodarcovia a lekárska spoločnosť musia zostať v službách človeka. A práve žena, ktorej Boh zveril človeka, má povolanie ustrážiť tieto tajomstvá a uchovať vzácny, neuhasiteľný oheň pravej lásky.

MUDr. Anna Kováčová