Prijatie

   Ženy, predstavte si, že váš manžel alebo otec vás vyzve, aby ste svoje dieťa – povedzme, že máte len jedno, syna – obetovali na kopci blízko vášho obydlia za účelom zmierenia, aby vrah vašej mamy, sused, čo vám ukradol minulý rok všetky slivky zo stromu, kolega, čo vás oklamal počas dôležitého projektu a šéf, čo vás tri roky ukracoval o mzdu ... mohli mať pokoj, lásku, materiálne zabezpečenie, prosperitu, zdravie, dobré vzťahy a večnosť. Čo by ste cítili? Ako by ste zareagovali? Dovolili by ste to? Schválili by ste túto obetu? Pustili by ste vaše jediné dieťa zomrieť za spomenutých? A dívali sa na jeho bolesť pomalého zomierania, plné odpustenia tým, kvôli ktorým to musí byť?

   Môžete si vydýchnuť – nie ste mladučká Mária z Izraela, a už je to za nami.

   Ale možno ste aspoň raz v živote zaklamali alebo ohovorili kolegyňu, vyzradili osobné tajomstvo svojej sestry, v myšlienkach sedemkrát kuli plány o rozvode alebo v zlosti a nepríčetnosti scápali vzdorovité dieťa a o vašej nespravodlivej šéfke už vedia dve ulice na sídlisku, manžela ste zopár ráz emocionálne zmanipulovali, aby ste dosiahli svoje..., a preto aj na vás sa vzťahuje smrť toho jediného syna na kríži pred 2000 rokmi. Aj on mal mamu. Aby ste vy mali pokoj, lásku, materiálne zabezpečenie, prosperitu, zdravie, dobré vzťahy a večnosť. A hlavne odpustenie a prijatie takej, aká ste.

   Boh stvoril svet a ponúkol ho človeku – svojmu dieťaťu. Najskôr sa spolu vytešovali zo vzájomnej dôvery, človek dostal výsadu pomenovať zvieratá a rastliny, dokonca objavil po svojom boku partnerku, aby nebol sám. So svojím otcom a zároveň pánom sa mohol kedykoľvek osobne stretnúť a porozprávať. Ale človek sa chcel postupne vyrovnať Bohu. Nestačilo mu všetko, lebo on dostal „len“ všetko, on chcel mať ešte viac. Bola zasiata nedôvera, povýšeneckosť a z nich sa rozvinuli kadejaké ďalšie nepekné formy správania. Vzniklo neporozumenie, neskôr až nepriateľstvo medzi človekom a Bohom. A roky šli, ba stáročia človek zabíjal človeka, urážal Boha, bol plný nepokoja, bez zmyslu. Urovnať tento veľký spor mohla len veľká osobnosť. Boh na to vybral svoje dieťa. Zvolil pre neho cestu poníženia, bolesti, dokonca odlúčenia na okamih, ktorý nastal na kríži, keď Ježiš zakričal na svojho otca, prečo ho opustil. Týmto aktom nastalo zmierenie. Na kríži odvisol každý hnev, každá nenávisť, závisť, chaos, nedorozumenie, každá choroba a keď Ježiš po troch dňoch vstal z hrobu, bola porazená aj smrť. To pre človeka znamená, že nemusí zomrieť naveky, že v nebi ho čaká živý Boh, ktorý ne-podlieha smrti, ktorý už nezomiera, a teda aj my máme možnosť žiť večne. Iste, je tu brána telesnej smrti, ktorou jedenkrát musíme prejsť, ale v presvedčení, s nádejou, že tu sa všetko nekončí. A už teraz máme blízko k nebeskému Otcovi a jeho Synovi, ak chceme. Jedinou podmienkou je naše rozhodnutie – naša vôľa, dobrovoľne, zadarmo. Či si viem priznať svoju hriešnosť a Božiu čistotu, či viem uznať, že ho potrebujem a či som ochotná prijať jeho umučenie a vzkriesenie za mňa osobne. Ak mi On stojí za to, rada odkladám svoje doterajšie myslenie, pachtenie sa za ľudským uznaním a peniazmi i popularitou, odsúvam navždy bokom koketovanie s ezoterikou, mágiou, horoskopmi a inými pokoj sľubujúcimi smermi, vrátane tajomných liečiteľov, lebo tá láska, ktorú som spoznala, mi stačí. Boh o sebe píše, že je žiarlivo milujúci, čiže nebude sa deliť o naše srdce s inými duchmi, s inými tzv. bohmi. A má jasné inštrukcie pre šťastný život. Ktoré ale nevnucuje, len ponúka tiež z lásky a človek milujúci Boha jeho slová a aj príkazy nasleduje slobodne, dobrovoľne, no radikálne. Lebo vie, že sú rozumné.

   Cieľom nášho života je Ježiš a cesta sa tiež volá Ježiš. A na tejto ceste spoznávame nášho Pána viac a hlbšie, aká je jeho povaha, akú múdrosť vlastní, ako riadi tento svet i ako vstupuje do našich konkrétnych malých životov. Zakúšame, že sa nám vie osobne prihovoriť – cez Bibliu, cez iného človeka, cez prírodu, priamo do srdca, k niekomu hovorí vo sne, k inému cez filmy či knihy, ale komunikuje!

   Človek ho raz príjme do srdca, dá sa pokrstiť, vydá mu svoj život, začne sa od neho učiť, ako žiť, ako pracovať, ako odpúšťať náročným typom, ako sa zabávať, a má stále detailnejšie otázky po naplnení svojho života. Chce poznať svoje poslanie, pre ktoré potrebuje aj nejaké náradie – dary, hľadá oblasť svojho pôsobenia, kde by bol užitočný a prospešný. A toto všetko mu odhaľuje jeho Pán a Priateľ v jednej osobe. Lebo po zmŕtvychvstaní ľudstvu poslal Ducha Svätého – neviditeľnú duchovnú osobu, ktorá dokáže dať pochopenie Božím zámerom, vie vysvetliť nejasnosti, dokáže potešiť, vie inšpirovať, vie uzdraviť zlomenú dušu i choré telo... a o tom, čo ešte všetko, je najlepšie sa presvedčiť sami. Lebo kto len číta o druhých, chýba mu vlastná skúsenosť. A na tej je najlepšie stavať život. Nie iba na jednorazovej, ale na každodennej. Na čerstvom Božom slove, ktoré sa nevyčerpá.

Alena Ješková