Úcta k rodičom a odmietanie vzdoru

   Zdá sa nám zvláštne chcieť od niekoho, aby si nás ctil, však? Ak je to skutočná úcta, mali by ju preukazovať bez toho, aby sme o to žiadali. Môže to platiť o ostatných ľuďoch v našom živote, ale nie o našich deťoch. Tie musíme k tomu viesť.

   Písmo hovorí: „Deti, poslúchajte rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti si otca i matku, – to je prvé prikázanie s prisľúbením – aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi“ (Ef 6,1-3, ekum. pr.). Ak naše deti tento Pánov príkaz neposlúchnu, môžu sa pripraviť o všetko, čo pre ne Boh má. Biblia hovorí: „Kto zlorečí svojmu otcovi alebo matke, toho svieca zhasne, keď nastane tma“ (Pr 20,20, ev. pr.). Skutočnosť, že môžeme ovplyvniť kvalitu života našich detí, je dostatočným dôvodom pre to, aby sme sa za ne modlili, učili ich a viedli k poslušnosti. Okrem toho musíme včas rozoznať a odmietnuť akýkoľvek vzdor, ktorý by sa chcel vkradnúť do ich mysle a spôsobiť, že by plnili iné ako Božie príkazy.

   Vzdor je v podstate pýcha uvedená do praxe. Môžem si robiť, čo chcem a to bez ohľadu na to, čo si o tom myslí Boh alebo ktokoľvek iný. Písmo však hovorí: „Lebo vzbura je taký hriech ako čarodej-níctvo“ (1Sam 15,23), pretože na jej úplnom konci je totálna opozícia voči Bohu. Rovnaký verš uvádza, že „svojvôľa je ako modlárstvo a bohovia“. Pýcha nás k vzdoru privádza, ale svojhlavosť v ňom udržuje. Každý, kto kráča cestou vzdoru, má vo svojom živote nejaký svojhlavý idol. Keď si deti nectia svojich rodičov, je to často prvým prejavom toho, že idolmi v srdci dieťaťa akéhokoľvek veku je pýcha a sebectvo. Preto sa deti, ktoré nie sú vedené k tomu, aby poslúchali svojich rodičov, stávajú vzdoro-vitými. Hovoria: „Robím to, čo chcem a kedy chcem.“

   „Beda odbojným synom – znie výrok Hospodinov – ktorí kujú plány, ale bezo mňa, uzavierajú spojenectvo, nie však podľa môjho ducha, aby tak hromadili hriech na hriech“ (Iz 30,1, Ev. pr.). Včasné rozoznávanie a ničenie idolov pýchy a sebectva prostredníctvom modlitby môže byť kľúčom k prielomu detského vzdoru.

   Opakom vzdoru je poslušnosť alebo cesta podľa Božej vôle. Poslušnosť prináša pokoj, istotu a presvedčenie o tom, že si tam, kde máš byť, a robíš to, čo máš robiť. Biblia sľubuje, že ak budeme poslušní, budeme požehnaní; ak nie, zahynieme v temnote pekla. To pre svoje deti nechceme. Chceme, aby kráčali v poslušnosti a mali dôveru, bezpečie, dlhý život a pokoj. Niečo, čo dieťa musíme naučiť, je poslúchať rodičov a ctiť si ich. Učenie bude ľahšie, ak pripravíme „pôdu“ modlitbou. 

   Keď mal môj syn štrnásť rokov, oblepil si steny svojej izby plagátmi hudobníkov, ktorých najviac obdivoval. Problém bol v tom, že odev aj hudba, ktoré mnohé obrázky prezentovali, urážali jeho otca i mňa a neoslavovali Boha. Keď sme Christophera požiadali, aby plagáty odstránil a zdôvodnili mu prečo, vzpieral sa, ale potom veľmi neochotne urobil, o čo sme ho žiadali. O niečo neskôr ich však nahradil novými plagátmi, ktoré boli rovnako desivé ako predchádzajúce. Znova sme to s ním riešili, prijali sme vhodné disciplinárne opatrenia, ale tentokrát sme ich všetky, namiesto neho, odstránili my.

   Christopher nebol nadšený a my sme zistili, že máme čo robiť so začínajúcimi prejavmi vzdorovitého ducha. Rozhodli sme sa preto robiť to, čo hovorí Písmo: „Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla“ (Ef 6,11, ekum. pr.). Modlili sme sa, pripojili Božie slovo a vyznali svoju vieru, že Boh nám môže pomôcť prekonať úskalie. Bojovali sme v Duchu a boli sme svedkami, ako Boží pokoj prevzal vládu nad situáciou. Postoj nášho syna sa zmenil a neskôr si vyvesil plagáty, aké zodpovedali požiadavkám, ktoré sme stanovili my rodičia. Bol to prejav Božej sily, ktorú sme privolali modlitbami.

   Dnes sa môžu zdať plagáty na stene drobným problémom, ale vtedy sme sa museli poriadne popasovať so silnou vôľou, ktorá sa povyšovala nad rodičov aj nad Pána. Tým, že sme sa tomuto prejavu vzdoru bránili, boli sme schopní prekonať ho skôr, než prerástol vo väčší. Rozhodli sme sa vyhrať ten boj, pretože sme vedeli, že Boh a jeho slovo sú na našej strane, ale aj preto, lebo u nášho syna bol v stávke večný život.

   Ak je vaše dieťa už staršie, adolescent, alebo dokonca dospelé a vzdor je v jeho správaní zreteľný, otázka výchovy a disciplíny bude zložitejšia, ale stále máte „so sebou“ silu modlitby. Pamätajte si, že nebojujete so svojím synom alebo dcérou. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6,12, Ev. pr.). Vediete boj s nepriateľom. Dobrou správou je, že Ježiš vám dal moc „nad všetkou silou nepriateľa; a nič na svete vám neuškodí“ (Luk 10,19). Nebojte sa ju využiť!

   Vzdor sa vo vašom dieťati prebudí skôr alebo neskôr. Pripravte sa na to, že mu budete čeliť modlitbou, Slovom Božím, spolu s napomínaním a učením. Nenechajte sa zastrašiť duchom vzdoru! Ježiš je Pánom i nad ním!

 

   Pane, prosím ťa, daj (meno dieťaťa) srdce, ktoré bude ochotné poslúchať ťa. Vlož doňho/nej túžbu tráviť čas s tebou v modlitbe, v Slove a počúvať tvoj hlas. Svojím svetlom posvieť na každé tajomstvo alebo skrytý vzdor, ktoré sa pokúšajú zakoreniť v jeho/jej srdci, aby boli odhalené a zničené. Pane, prosím ťa, nech nepodľahne pýche, sebectvu a vzdoru. V autorite a moci Ježišovho mena staviam sa proti „diablovým nástrahám“ v podobe modloslužby, vzdoru, svojhlavosti a neúcty, nech v životoch mojich detí nemajú žiadne miesto.

   Tvoje Slovo učí: „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo to je milé Pánovi“ (Kol 3,20). Prosím, obráť srdce tohto dieťaťa k jeho rodičom, aby si ich ctilo, poslúchalo ich a aby žilo dlhý a dobrý život. Obráť jeho/jej srdce k sebe, aby všetko, čo robí, bolo milé tvojim očiam. Nech sa naučí v sebe rozoznávať pýchu a vzdor, dokáže im čeliť a nech je ochotný/á vyznať ich a oľutovať. Nech mu/jej je hriech nepríjemný. Ukáž mu, že jednoduchšie je kráčať v poslušnosti a podriadenosti tebe, s milou a pokornou dušou.

 

Výzbroj

„Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme. Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa“ (Iz 1,19-20, Ekum. pr.).

„Tým, ktorí sedeli v tme a temnote, zvieraní biedou, železom, lebo sa rečiam Božím priečili, pohrdli radou Najvyššieho, útrapou pokoril im srdce, padli, a pomocníka nebolo“ (Ž 107,10-12, ev. pr.).

„Oko, čo sa vysmieva otcovi a pohŕda poslušnosťou k matke, vyďobú havrany pri potoku a požerú orlie mláďatá“ (Pr 30,17, ev. pr.).

„Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie, lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku“ (Pr 1,8-9, ekum. pr.).

„Ale sa spriečili a vzbúrili proti Tebe (...).Vtedy si ich vydal protivníkom do rúk a tí ich sužovali“ (Neh 9,26-27, ev. pr.).

Úryvok z: Stormie Omartian: Moc modlitby rodiča, vydalo Slovo života 2012