Peniaze majú slúžiť, nie vládnuť

Keď sa pápež Benedikt XVI. rozhodol 28.2.2013 rezignovať na svoju funkciu, experti zo spravodajského portálu CNN videli za jeho rozhodnutím nielen zdravotné problémy, ale aj neúspech v snahe napraviť povesť Vatikánu ako štátu s nepriehľadným finančným systémom a vrátiť ho na bielu listinu krajín s dôveryhodnými financiami. Stanovil si to za jednu zo svojich priorít a podľa odborníkov aj dosiahol v tomto smere veľký pokrok. V roku 2010 zriadil Vatikán interný finančný dohľad, ktorý mal dohliadať na to, aby všetky vatikánske inštitúcie spĺňali medzinárodné normy a nedovolili pranie špinavých peňazí. Špecializovaný orgán Rady Európy (RE) však v roku 2012 negatívne ohodnotil vatikánsky štát v 7 zo 16 oblastí a uviedol, že normy stále nespĺňa. Agentúra Moneyval označila vatikánsky finančný dohľad za málo účinný a žiadala nezávislú správu vatikánskej banky, ktorá je už dlho pred-metom dohadov a škandálov.

 

Vatikánska banka slúži približne 500 obyvateľom tohto najmenšieho štátu sveta, ale zároveň je finančným ústavom katolíckych charitatívnych organizácií, náboženských rádov a diecéz po celom svete a registruje 33 400 účtov. Agentúra Moneyval uviedla, že vzhľadom ku globálnemu dosahu banky, veľkému objemu transakcií a nedostatku informácií o niektorých neziskových organizáciách, by sa mohla stať prostriedkom na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Do čela banky preto pápež menoval Gottiho Tedeschiho, s cieľom vniesť do jej operácií väčšiu transparentnosť. V máji minulého roka však z vedenia banky za nejasných okolností odstúpil.

 

Novozvolený pápež František už výberom svojho mena naznačil, že v začatom boji o očistenie mena Vatikánu mieni pokračovať. Skúša to takzvane „zdola“ – sám od seba. Jasne rozpráva o potrebe prestať sa hrať a začať sa s plnou vážnosťou venovať chudobným. Toto posolstvo sv. Františka umocňuje svojimi gestami pokory a lásky k chudobnému ľudu – vo večer svojho zvolenia za pápeža poprosil tisícky veriacich, aby sa namiesto osláv zaňho v tichosti pomodlili, odmietol prepych v oblečení, pápežskom stolci či prsteni a zvolil si ich jednoduchšie varianty a pred svojou prvou inauguráciou vo Vatikáne vyzval svojich rodákov v Argentíne, aby zbytočne nemíňali nemalé peniaze na cestu do Európy, ale aby ich darovali charitatívnym organizáciám.

 

Zlé jazyky samozrejme ihneď videli za týmito gestami populistické ťahy novej hlavy cirkvi voči svojim ovečkám... Kto však číta a premýšľa, musel dospieť k názoru, že takéto správanie vychádza z hĺbky srdca a presvedčenia pápeža Františka. Jorge Mario Bergoglio, ako sa svätý otec volá občianskym menom, totiž takto konal už aj dávno pred svojím zvolením za pápeža. Počas svojho pôsobenia vo vlasti nadobudol veľké skúsenosti z pastorácie medzi najchudobnejšími. Miestni obyvatelia jedného z chudobných predmestí Buenos Aires spomínajú, že k nim často chodieval na neohlásené návštevy, hoci málokto cudzí sa tam vôbec odvážil vstúpiť. Vraj zvykol pricestovať autobusom a brodil sa blatom, aby sa dostal k miestnej kaplnke, pomáhal slobodným matkám, umýval nohy vyliečeným narkomanom na znak pokánia... Títo ľudia považujú za zázrak, že sa „jeden z nich“ stal pápežom.

 

Pápež František spustil veľký boj proti praniu špinavých peňazí. V máji 2013 podpísal dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by mala zabrániť podobným škandálom, aké už 30 rokov visia nad Vatikánskou bankou. Vtedy našli pod londýnskym mostom Blackfriars obeseného Roberta Calviho – šéfa talianskej zbankrotovanej banky Banco Ambrosiano, známeho blízkymi vzťahmi s Vatikánom. Jeho smrť sa uzavrela ako samovražda, avšak v roku 2002 bola nariadená exhumácia jeho tela a za príčinu smrti určená vražda. Okrem špekulácií o možnej účasti Vatikánu na tomto škandále a vplyve talianskej mafie, obviňujú vatikánsku banku aj z toho, že cez jej účty si prepierala špinavé milióny mexická narkomafia. Vatikán a USA budú na základe podpísanej dohody spolupracovať na tom, aby v budúcnosti nedochádzalo už k žiadnym podozrivým presunom na účtoch tejto inštitúcie. Vatikánsky úrad pre finančný dohľad informoval médiá aj o tom, že rokuje s vyše 20-timi európskymi krajinami a podpísal doteraz zmluvy o spolupráci s Belgickom, Španielskom a so Slovinskom. Mali by nasledovať ďalšie európske krajiny, pravdepodobne aj Slovensko. „Dohodu rieši priamo Svätá stolica s danou krajinou. Ide o medzinárodnú záležitosť, ktorá sa dohodne na úrovni diplomacie,“ vysvetlil pre Hospodárske noviny Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska.

 

Vo svojom prvom významnom prejave o financiách 16.mája 2013 pápež František povedal veľvyslancom vo Vatikáne: „Peniaze majú slúžiť, nie vládnuť!". Rázne odsúdil bezcitnú diktatúru ekonomiky, ktorá vládne dnešným svetom, varoval ľudí pred kultom peňazí, ktorý sa zmocňuje aj mnohých veriacich a vyzval štáty sveta reformovať finančný sektor a ochraňovať najslabších. Apeloval na politikov a finančných lídrov, aby naozaj slúžili spoločnému dobru občanov a nezabúdali na etiku a solidárnosť.

 

Celosvetová hospodárska kríza podľa neho zhoršila životy miliónov ľudí v bohatých aj chudobných krajinách. Vyvolala strach a zúfalstvo, zmenšila radosť zo života a zvýšila výskyt násilia, keďže sa viac ľudí pokúša prežiť „nedôstojnými" spôsobmi. "Vytvorili sme nové modly. Uctievanie zlatého teľaťa si našlo nový a bezcitný obraz v kulte peňazí a diktatúre ekonomiky, ktorá je beztvárna a chýba jej akýkoľvek skutočne humánny cieľ," cituje ďalej pápeža agentúra Reuters. „Hodnota ľudí je v mnohých prípadoch posudzovaná podľa ich výšky spotreby,“ zdôraznil.

 

Františkov predchodca Benedikt XVI. tiež vyzýval na zmeny v ekonomických systémoch, ale podľa mnohých ľudí to robil na príliš vysokej intelektuálnej úrovni. František hovorí jednoducho a vyjadruje osobné názory, ktoré nadobudol počas života medzi chudobnými v Latinskej Amerike. 

Ako každý významný a vplyvný predstaviteľ vyhraneného názoru, aj pápež František je niektorými ľuďmi milovaný, inými nenávidený. Mnohí reagujú na jeho slová zlostným odvrknutím, že keď chce tak veľmi pomáhať chudobe, nech im rozdá miliardové cirkevné majetky. Málokto si uvedomuje, že cirkevný majetok je z veľkej časti v kostoloch a iných historických budovách, ktoré sami potrebujú financie na prevádzku a opravy... A vplyv, ktorý katolícka cirkev má vo svete, je samozrejme tiež z časti závislý od majetku, ktorým disponuje – ak by ho v dobrej vôli rozdala chudobným, odsúdila by sa v dnešnom svete ekonomických veľmocí sama na likvidáciu a už by vôbec nemala šancu nič zo svojich cieľov dosiahnuť.

 

No a v neposlednom rade, úlohou cirkvi predsa nie je sponzorovať veriacich. Stará múdrosť hovorí, že keď chceš nasýtiť hladného, nedaj mu rybu, ale nauč ho ryby loviť! To platí aj v tomto prípade – nestačí jednorazová finančná podpora, ale je treba zmeniť myslenie ľudí, veriacich aj neveriacich, aby v každej chvíli svojho života, keď sa o čomkoľvek rozhodujú a začínajú konať, mali na prvom mieste v rebríčku hodnôt morálku a etiku, solidaritu a lásku. Ak by podľa týchto princípov konali príbuzní, susedia, štátnici, kňazi, kolegovia, bankári, športovci, umelci, učitelia, zdravotníci, robotníci... jednoducho každý – bol by „raj na zemi“.

Beata Michelčíková