Dobroprajnosť prináša pokoj

V Biblii nám Pavol v nádhernom Hymne na lásku opisuje pravú hodnotu nášho života. Hovorí o vlastnostiach, ktorými je „viditeľná“.

 

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. (1. List Kor.13,4-6).

 

Pravá láska pramení v Bohu, lebo Boh je Láska, je jeho podstatou. Každé ľudské dobro v našom svete tečie ako rieka vďaka tomuto prameňu. On je Pánom vesmíru i časov. On nezávidí, nemá čo, pretože je Stvoriteľ, jemu patrí všetko, od najmenšej molekuly po vesmír. Od zrnka piesku či stebla trávy až po každý jeden náš dych. Dobroprajnosť je v jeho „srdci“. Zámerom Boha je, aby sme ho my - jeho deti vo svete zrkadlili. Dokážeme druhým priať a prinášať dobro alebo sa o to aspoň usilujeme?

   Skutočnou podstatou závisti je hnev a smútok nad dobrom, ktoré vlastní iný človek, sprevádzaná nemiernou túžbou prisvojiť si toto dobro. Závisť a sebectvo sú podstatou diabla. Závidí Bohu a závidí nám život s ním. Preto nám z rozličných strán podsúva myšlienky falošných potrieb, z ktorých pramení nespokojnosť prinášajúca závisť. Myšlienky sú často zhmotňované skutkom. Neustále sa porovnávame s inými a naše snahy smerujú k tomu, aby sme „mali viac a lepšie“. Závidieť sa dá takmer všetko. Dom, byt, auto, záhrada, dobré vzťahy, kontakty, pohodlie, nadanie i zdravie. Nedajme sa oklamať zlému. Buďme verné deti Boha svetla. Chváľme ho za to, čo nám každému jedinečne daroval. Vnímajme, že vzťahy, bývanie, práca, inteligencia, nadanie a zručnosti nie sú samozrejmé. Dobroprajnosť prináša pokoj. Toho, kto sa neobzerá neustále na to čo majú iní, nezožiera závisť. Vidí veľké dary, ktoré dostal a dostáva denne od Boha on sám, uvedomuje si ich hodnotu a teší sa z nich.

Eva Nipčová