Alergia na laktózu (laktózová intolerancia)

   Všetky druhy mlieka, vrátane ľudského, obsahujú mliečny cukor – laktózu, ten sa v tráviacom trakte rozkladá pomocou enzýmu – laktázy na fragmenty, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu. Ak je nedostatok laktázy, organizmus nestrávi všetok mliečny cukor a ten potom slúži ako potrava prirodzeným črevným baktériám, ktoré ho spracujú na plyny a látky, ktoré dráždia črevo a vyvolávajú tak koliku alebo hnačku. Množstvo enzýmu laktázy v črevnej stene, resp. jej pretrvávanie po skončení dojčenského veku, je z hľadiska evolúcie nová záležitosť a objavuje sa až potom, čo človek začal vo väčšom množstve konzumovať mlieko hospodárskych zvierat. Dojčatá zvyčajne vytvárajú laktázu v dostatočnom množstve, v opačnom prípade hovoríme o primárnom nedostatku laktázy. Pri tejto ojedinelej chorobe sa tvorí veľmi málo laktázy, prípadne sa netvorí vôbec. Choroba sa odhalí zvyčajne hneď po pôrode, keď sa dieťaťu podáva mlieko. Liečbou u dojčiat je podávanie diétnych mliek s nízkym obsahom laktózy. U detí, ktoré prestanú konzumovať mliečne výrobky, sa tvorba laktázy oslabuje, napr. na Ďalekom východe, kde mlieko nie je súčasťou tradičnej stravy. Jeho občasná konzumácia preto vyvoláva hnačku u starších detí a dospelých. Pravidelným pitím mlieka sa však môže v niektorých prípadoch navodiť tolerancia. Nedostatok laktázy sa môže prejaviť aj u pravidelných konzumentov mlieka, a to vtedy, keď sa množstvo črevnej laktázy vyčerpá a trvá istý čas, kým sa obnoví. Niektoré dojčatá majú dostatok laktázy, aby si poradili s bežným objemom laktózy v potrave, ale pri väčšom množstve mlieka sa ich laktázová kapacita vyčerpá, čo môže spôsobovať koliky vo večerných hodinách, kedy sa do čriev dostane väčšia dávka potravy z rána. Aktivita laktázy môže poklesnúť aj v dôsledku poškodenia sliznice tenkého čreva po niektorých bakteriálnych, vírusových, parazitárnych črevných ochoreniach, môže byť tiež znížená pri alergii na bielkoviny kravského mlieka, u neliečenej celiakie, u Crohnovej choroby, po niektorých antibiotikách, po operácii žalúdka.

   Charakteristickým príznakom laktózovej intolerancie sú hnačky s vodnatými, kyslo zapáchajúcimi stolicami. Začiatok príznakov môže byť 30 minút až 12 hodín po požití laktózy. Dieťa má zvyčajne nafúknuté brucho, pocit plnosti brucha, bolesti brucha až koliky, plynatosť, škŕkanie v bruchu, prelievanie obsahu. Diagnóza je založená na klinickom obraze – vymiznutie hnačiek po vylúčení mlieka z potravy a z návratu príznakov po jeho opätovnom podaní. Taktiež existuje tzv. laktózový tolerančný test, pri ktorom sa meria hladina cukru v krvi pred a po podaní mlieka a vodíkový dychový test. Diagnózu spoľahlivo potvrdí vyšetrenie aktivity laktázy z bioptickej vzorky odobratej pri endoskopii. Základom liečby laktózovej intolerancie je vylúčenie mlieka zo stravy. Sójové mlieko a iné druhy mliek vyrobené z orechov, obilnín neobsahujú laktózu, naproti tomu všetky živočíšne mlieka (napr. ovčie, kozie) ju obsahujú. K mliečnym výrobkom, ktoré nie je vhodné konzumovať pri laktózovej intolerancii, patrí smotana, tvaroh, niektoré omáčky, pudingy, nákypy, koláče, zákusky, palacinky, čokoláda, zmrzlina, upravené vločky, zemiaková kaša v prášku, instantné polievky, šalátové dresingy, krémy, majonézy, čajové pečivo. Laktóza je obsiahnutá ako pomocná látka aj v liekoch. Tvrdé syry obsahujú veľmi málo laktózy. Dnes sú už bežne predajné aj bezlaktózové mlieka či mlieka so zníženým obsahom laktózy. Sú označené nápismi low lactosa, milk free, lactose free, milchfrei, laktózfri. Pri bezlaktózovej diéte sa dajú používať aj náhrady enzýmu laktázy vo forme tabliet. Tie sa musia užiť súčasne s mliečnou potravinou a majú účinok iba na práve konzumované jedlo. K účinným liekom hnačiek navodených laktózovou intoleranciou sú aj látky s veľkým povrchom, napr. smektit, čierne uhlie. Pri sekundárnom, dočasnom deficite laktázy stačí niekedy aj zníženie obsahu laktózy v mlieku pôsobením prirodzenej črevnej baktérie laktobacila v jogurtoch a acidofilných mliekach.

 

Alergia na bielkoviny kravského mlieka 

   Laktózová intolerancia sa často zamieňa s inou diagnostickou jednotkou – alergiou na bielkoviny kravského mlieka, čo je imunologická reakcia tela na bielkoviny kravského mlieka. Vyskytuje sa najčastejšie u detí so včasným prechodom na umelú výživu a jej výskyt je asi u 7% detí. V klinickom obraze dominujú vodnaté, kyslo zapáchajúce hnačky, ktoré môžu byť s prímesou krvi. Časté bývajú aj opuchy, ekzémy, môže byť prítomná astma alebo alergický zápal nosovej sliznice. V ústach vznikajú vriedky, koža okolo úst býva zapálená, pridružiť sa môže tiež nutkanie na vracanie až vracanie. Diagnóza spočíva v endoskopickom vyšetrení, v dôkaze protilátok proti bielkovinám kravského mlieka v krvi, v stolici, v kožných testoch, ale hlavne v eliminačnom teste s odstránením kravského mlieka zo stravy, čo vyvolá vymiznutie príznakov. Pri opätovnom podaní kravského mlieka sa príznaky znovu objavia do 48 hodín.

   V rámci terapie sa zo stravy musí úplne vylúčiť kravské mlieko (vrátane mlieka so zníženým obsahom laktózy), a podobne ako pri laktózovej intolerancii mliečne výrobky – smotana, smotanové omáčky, jogurty, kyslá smotana, všetky druhy syrov, tvaroh, pudingy, nákypy pripravené z mlieka, koláče, palacinky, oblátky, čokolády, keksy. Pri vyššej citlivosti sa tiež treba vyhýbať maslu, ak nejde o číre maslo, a väčšine druhov margarínov. Ak netrpíte na ťažkú formu alergie na bielkoviny kravského mlieka, číre maslo by vám nemalo škodiť. Získate ho tak, že maslo rozpustíte na miernom ohni, prelejete ho do sklenenej nádoby a schladíte v chladničke. Mliečna bielkovina sa usadí na dne a vy budete konzumovať iba číre maslo nad touto vrstvou. Takisto môžete naliať do nádoby so širokým hrdlom olivový olej a nádobu vložiť do mrazničky. Keď olej stuhne, môžete ho použiť namiesto masla.

   Niektoré osoby s alergiou na bielkovinu kravského mlieka môžu znášať ovčie mlieko, výnimočne aj kozie, väčšina postihnutých však nemôže konzumovať ani jeden druh. V súčasnosti už dostať celý rad náhradiek kravského mlieka, napr. sójové, mandľové, ryžové. Informovať sa o nich treba v obchodoch so zdravou výživou. U 10-30% detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka sa však vyvinie alergia aj na bielkovinu sóje. U malých dojčiat je najvhodnejšou náhradou materské mlieko, neskôr proteínové hydrolyzáty. Dojčenie je tiež najvhodnejšou formou prevencie rozvoja alergie na bielkoviny kravského mlieka. Čím je dieťa mladšie, tým má nezrelšiu a pre cudzorodé látky prestupnejšiu slizničnú bariéru v čreve, preto čím skôr sa dojča stretne s cudzorodou bielkovinou v strave, tým väčšie je riziko alergie.

MUDr. Falatová Mária