Občan embryo?

Podpisujme iniciatívu na www. oneofus.eu/SK

   Už pomerne dlhé roky sa v Európe a Amerike (na ostatných kontinentoch ani na diskusie nie sú peniaze) diskutuje o tom, kedy sa stáva človek človekom a dokedy ním ostáva. S tým súvisí, kedy mu (ne)smieme ukončiť jestvovanie. A pridáva sa téma, ako zabrániť vôbec jeho vzniku, a keď sa nám to podarí v laboratóriách vo väčšom počte, než si zákazník prial, využijeme aspoň pozostalé embryá na výskum. Je to prípustné?

 

   Hlasy za život orientovaných politikov a organizácií v Európe postupne nadobúdajú silu. Spájajú sa v občianskej iniciatíve ONE OF US – JEDEN Z NÁS v spoločne organizovanom boji. „Občania za život“ celej Európy protestujú proti tomu, aby sa európske prostriedky určené na výskum zneužívali na pokusy na embryonálnych bunkách. Tak znie iniciatíva 30 mimovládnych organizácií z 18 krajín EÚ. Zo Slovenska sa k nej v priebehu 2. týždňa Európa za život v Bruseli v marci 2012 pripojili organizácie Donum vitae a Fórum života. Iniciatívu podporili slovenskí europoslanci MUDr. Anna Záborská a MUDr. Miroslav Mikolášik. Medzi najdôležitejšie požiadavky iniciatívy patrí:

1. aby žiadne rozpočtové prostriedky EÚ nemohli byť použité na financovanie činností, ktoré ničia ľudské embryá alebo predpokladajú ich zničenie;

2. aby z prostriedkov EÚ nemohla byť financovaná výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí ani výskumy určené na vytváranie alebo ničenie ľudských embryí (napr. výskum na embryonálnych kmeňových bunkách). 

3. Naopak, eticky bezproblémovou je alternatíva výskumu na dospelých kmeňových bunkách a kmeňových bunkách z pupočníkovej krvi;

4. aby rozvojová pomoc zo strany EÚ nemohla byť použitá na financovanie potratov prostredníctvom financovania organizácií, ktoré vykonávajú alebo podporujú potraty.

 

   Výskumy na embryách na Slovensku principiálne povolené nie sú, lebo nie je definovaný štatút embrya. V mnohých krajinách Európy sú však výskumy na embryách povolené. Kam môže smerovať v zásadných otázkach nezjednotená Európa?

 

   Ne-definícia štatútu embrya je v európskych krajinách dlhodobo diskutovanou otázkou. Príklad Francúzska ukazuje, akou cestou sa uberá právo. Ak sa povolia pokusy na embryách, smerujeme k dekadencii práva. Z bioetických diskusií od roku 1994 (napr. vo Francúzsku) s povolením oplodnenia in vitro a zmrazovania nadbytočných embryí vyplýva, že v mnohých krajinách Európy dochádza k hromadeniu ich zásob. Po úvahách etických komitétov v niektorých krajinách sa v zákonoch povolila ich deštrukcia. Aby bola eticky prípustná, môže sa konať „iba v etickom rámci“ tzv. nadbytočných embryí. Tým sa však embryám odoprela základná ochrana zaručená každej ľudskej bytosti od počiatku života.

   Nasledovalo „odsunutie“ nadpočetných embryí, teda tých, o ktoré rodičia nejavia záujem a ktoré boli eticky „pozbavené rodičovských plánov" na vedecké účely. Argumentovalo sa, že tieto embryá tak či tak raz budú zničené. Tu ide rovnako o život ľudskej bytostí, ktorý závisí od svojvôle silnejšieho. Táto zdanlivá „logika“ je okrem iného aj vedeckým podvodom. Je to prejav dekadencie právnych štátov. Ľudu bolo povedané, že embryá sú chránené zákonmi bioetiky. Od istého času sa však zákony chrániace ľudskú bytosť od počatia na embryo nebudú vzťahovať. Nie sú to bytosti, nie je to materiál, ide o „vec mimo zákona“ v niektorej krajine, v inej však „zákonom povolenú“. Môže byť v jednej krajine dovolené, čo je v inej trestné? Také sú dôsledky morálneho relativizmu.

   Keď sa prizrieme bližšie, situácia je ešte vážnejšia, Za sľubnými nápismi – „Perspektívy terapeutických výskumov” (v denníku Le Monde v čase týchto bioetických debát)“, smerom ku kultúre liečiacich buniek” (Libération) narazíme na vedecký podvod. Pozrime sa na ich jeden z cieľov a na metódu výskumu.

   „Takéto bunkové kultúry majú vo výskume veľmi veľký význam, a to osobitne vo farmaceutickom priemysle. Tu môžu niekedy nahrádzať zvieracie modely”, upresnil v tom čase komentátor v Le Monde. Presnosť vyjadrenia nie je bezvýznamná! Čo na to Jerôme Lejeune, genetik svetového mena? „Nepoznám taký experimentálny pracovný protokol, ktorý by sa nedal rovnako sledovať aj na šimpanzoch”. A zvykol dodať : „Množia sa návrhy zákonov, ktoré si robia nároky na veľmi mladé bytosti. Odkiaľže táto chuť na celkom čerstvé mäsko? Hlavná príčina je, ktorú sa ledva odvážime vysloviť – taká je podlá vo svojej podstate – že zárodok šimpanza je poriadne drahý (opicu treba vychovať).” A zárodok človeka?!

   Najväčšie objavy v molekulárnej genetike i moderné terapeutické postupy sú možné i bez toho, aby sme sa uchyľovali k výskumom na embryách. Alebo treba zmeniť morálku, čiže dať ju do područia techniky? To robí dojem rýchleho pokroku. V mene akej techniky zanecháme zdravý rozum? Dnešná technika bude rýchlo prekonaná. Rešpekt voči ľudskému životu však tak ľahko nevyjde z módy.

   Anna Záborská sa na tlačovej konferencii v januári 2013 v Bratislave vyjadrila, že princíp ľudskej dôstojnosti je princípom verejných politík a má byť rešpektovaný dôsledne. Ak je to podstatný princíp napríklad v sociálnej politike, v boji proti chudobe a ochrane pacientov, treba ho dodržiavať aj na tomto vedeckom poli. Miroslav Mikolášik požadoval zasa dôslednosť a potrebu logickej konzistencie na príklade z oblasti práva. Ak súdny dvor EÚ (v tzv. prípade Brüstle vs Greenpeace) rozhodol, že výskum, pri ktorom sa používajú embryonálne kmeňové bunky, nie je patentovateľný, jasne tým zadefinoval charakter ľudského embrya. Pri výklade smernice o biotechnologických patentoch práve súd rozhodol, že táto oblasť nie je patentovateľná. Dôslednosť žiadame aj od občanov. Nejde tu ani o náboženskú, ani o politickú iniciatívu. Ide skôr o to, aby si kolegovia lekári, biológovia, študenti medicíny a občania vôbec uvedomili základné biologické fakty a zaujímali sa, na čo sú vynakladané peniaze daňových poplatníkov. Ak ide o eticky neprípustné biotechnologické výskumy, treba protestovať. Neváženie si ľudskej dôstojnosti zo skúseností vedie k problémom, ktoré sa riešia na detskej či na dospelej psychiatrii.

   Slovensko by malo nazbierať pre iniciatívu aspoň 9750 podpisov, a to do 1. 11. 2013. Pre úspech je však potrebná podpora aspoň jedného milióna občanov z EU. Združenia Fórum života a Donum Vitae nás pozývajú, aby sme ovplyvnili politiku EÚ. V Európskom parlamente o otázkach života rozhoduje mnoho politikov, ktorí zneistení vlastnou nekompetentnosťou, bez pevných oporných bodov, prenechávajú rozhodnutia v postojoch k embryu etickým výborom. Vo výboroch však rovnako sedia experti bez pevných morálnych kritérií, bez transcendentného zdroja etiky. Naviac, ich rozhodnutiam chýba elementárna demokratická legitimita. V týchto súvislostiach sa jasne ukazuje morálna tragédia dneška spočívajúca v akceptácii zla preoblečeného za dobro. „Etika” morálneho relativizmu je podvod pod vlajkou etickosti. Je naša občianska i kresťanská povinnosť vyvíjať tlak na politikov pripúšťajúcich nemorálne eventuality. Podpisové hárky (na www.oneofus.eu/sk) posielajte na adresy: Fórum života, o. z. Heydukova 14, 811 08 Bratislava alebo Donum vitae, o.z. Smreková 5, 010 07 Žilina.

MUDr. Anna Kováčová
(pracuje ako detská psychiatrička, je matkou 8 synov)