Vyriešime finančnú krízu podporou spotreby?

V poslednom čase vša-de naokolo počúvame o finančnej kríze a o dôsledkoch jej pôsobenia na našu a celosvetovú ekono-miku. „Vládne balíčky“ sa len tak hrnú a ja len s počudovaním sledujem vyjad-renia vlád, rozdávajúcich jeden „balíček“ za druhým, a vyjadrenia odborníkov z ekonomických kruhov, ktorí majú značne odlišný, niekedy až priam opačný názor na ich účinok. V USA to začal George Bush jr., v Európe EU a postupne celý zvyšok sveta.
Jedno však majú tieto „balíčky“ spoločné. Cez rôzne úľavy na daniach, odvodoch, bonusoch  či priamo dotáciou chcú podporiť spotrebu. Čo znamená podporiť spotrebu? Nuž, aby ľudia viac kupovali aj v týchto ťažkých časoch, keď je každý cent (každá koruna) dobrý. A prečo treba viac kupo-vať? Aby sa mohlo viac predá-vať. A prečo treba viac predá-vať? Lebo tým zamestnáme množstvo ľudí v obchodných reťazcoch. A bude sa viac vy-rábať. Prečo treba viac vyrá-bať? Lebo zastavíme prepúš-ťanie ľudí z fabrík, kde vplyvom zmenšeného celosvetového dopytu musia redukovať výro-bu, a tým aj počet zamestnan-cov.
Zdá sa, že je to začaro-vaný kruh. Naozaj pomôže na-šej ekonomike to, že budeme viac míňať, teda nakupovať?
Poďme sa na to pozrieť inak. Čo také by som potrebo-val? Začneme asi veľkými ve-cami, kým ešte máme dostatok počiatočného kapitálu.  Auto. Akú značku? Asi Kia, Peugeot alebo Volkswagen, lebo sa vyrábajú na Slovensku a pomôžem tým priamo našej zamestnanosti. Potom príde na rad LCD televízor Samsung z Voderád alebo Sony z Nitry. Čo ďalej? DVD prehrávač Orava, drevený nábytok zo Zvolena, mobilný telefón, počítač, USB – pamäťový kľúč, MP3 prehrá-vač. Novú linku, rýchlovarnú kanvicu, mixér, mikrovlnku, poháre. Byt sa nám začína zapĺňať, takže veci potrebuje-me ukladať prehľadne. Veľkú vstavanú skriňu, väčší stôl pod počítač, aby sa tam zmestili aj repráky, wifi-router, multime-diálna klávesnica a bezdrôtová myš. Stojan pod LCD televízor, anatomická stolička, miesto na subwoofer, multifunkčnú tlačia-reň a stolovú lampičku. Cédeč-ka do prehrávača, softvér na presun pesničiek z CD do MP3 prehrávača, nový obal na mo-bil. Polička na mikrovlnku, ko-berec pod nábytok, ďalšie nad-stavce na mixér, víno do pohá-rov. Kryt na tanier v mikrovlnke, vysávač na koberec, skrinka na nadstavce do mixéra, stojan na vína. Umývačka na poháre, vrecká do vysávača...
Má to vôbec koniec? Veď peniaze sa raz minú. A čo potom, keď už nebude za čo nakupovať?
Celé desaťročia sa nie-ktoré ekonomiky snažili budo-vať svoju (kúpnu) silu na lac-nom tovare vo veľkom množ-stve, aby ľudia mohli veľa na-kupovať, a tým môžu byť iní ľudia zamestnaní. A túto ideu potom vtláčať aj iným štátom a kultúram, akoby spotreba bola to najdôležitejšie v ľudskom živote. V značnej miere sa im to aj podarilo. Ná-kupné centrá sú plné ľudí, ktorí sa prišli „odreagovať“ nakupo-vaním. Voľný čas trávia prebe-raním šatstva a topánok. Po-tom si dajú kávu a pokračujú elektronikou/kozmetikou. Svoj „drahocenný čas“ plytvajú na bezduchú činnosť.
Kam až sa chceme cez spotrebu dostať? Volá sa to nenásytnosť, okamžité uspoko-jenie našich potrieb, závisť, prestíž. Nechali sme sa opäť nachytať na Evino jablko. Ne-chceš jedno? Alebo rovno rad-šej desať kíl?
Ježiš nás volá premeniť svoje myslenie. Až takto ďaleko dovidel. Premeniť zmýšľanie z toho, čo ja chcem, na to, čo by som mohol dať. Komu by som mohol poslúžiť.
Volajú to finančná kríza. Ja to volám duchovná a hodnotová kríza. Čo s tým?
(Pokračovanie v ďalšom čísle.)

-tje