Mám priateľku. A nie je to moja manželka.

   Existuje čisté kamarátstvo medzi mužom a ženou?

   Táto otázka je priam anketová. Áno? Nie? Ak áno, tak kedy, za akých podmienok sa to nezvrtne na niečo hlbšie? Môže mať muž-manžel kamarátku, teda inú ženu, než s ktorou žije v manželstve? Alebo funguje to i opačne? Že žena-manželka má aj iného kamaráta?

   Ako by ste sa cítili, keby ste sa dozvedeli, že váš manžel má potrebu hlbokých – intelektuálnych či pracovných rozhovorov s inou ženou? Predpokladajme, že ste obaja kresťania. Teda vážite si záväzok, poznáte hranice počestnosti, dôverujete si a obaja sa snažíte tomu druhému vychádzať v jeho túžbach v ústrety.

   Keď mi kamarátka vyrozprávala svoju situáciu, hrklo vo mne. Predstavila som si na jej mieste seba. Neistota, strach o manželstvo sa vo mne okamžite miešali s hnevom na muža a pocitom mojej vlastnej neschopnosti dávať mu všetko. Som asi blbá, keď potrebuje debatiť s inou na vyššej úrovni, o vyšších métach. Nestačí, že ja doma periem, upratujem, nakupujem, vychovávam deti, veď aj sa o seba starám, tiež mám prehľad i rozhľad, čo má jeho kolegyňa krajšie, lepšie??? Aj moja kamarátka sa trápila, hoci ju manžel ubezpečoval o čistote zámerov a svojej vernosti. Zareagovala primerane situácii: zdieľala svojmu manželovi svoje pocity, obavy, úzkosť, aby mal tušenie či poňatie, ako sa ona pri tom cíti. Veď o to asi ide – aby každá situácia vyhovovala obom a aby o nej obaja vedeli rovnaký diel, aby rešpektovali partnerove pocity a podľa nich sa aj riadili. Inými slovami  aby si neubližovali. Aj si poplakala, aj na rozvod pomýšľala, držalo ju len puto – sľub daný pred Bohom. Ale vraj sa intenzívne za ich vzťah modlila. Teda ak to ženu trápi, ba ničí, je na mieste kontakt s kolegyňou obmedziť. Nie iba preto, že diabol nikdy nespí. Lenže na riešenie treba dvoch. Darmo jeden kričí o ratu, keď druhý pokračuje vo svojom.

   A tak som sa pýtala, kade som chodila. Mužov, žien i poradcov v oblasti vzťahov. Ženy by sa začali cítiť nehodné, nedostatočné, podvedené..., muži za tým vnímali nebezpečenstvo tiež a nečisté úmysly, vraj takéto priateľstvo neexistuje a je priam nenormálne, ak to manžel manželke robí. Odborníci mi potvrdili to isté, len s odbornými vysvetleniami. A z Božieho slova sa dá porozumieť čosi o duchovnom smilstve. To je ako keď chodíme za inými bohmi. Pokúšame, laškujeme, hľadáme, skúšame, čo ktoré duchovno dá, prinesie. Táto fáza je výborná, ale už za nami, ak sme vstúpili do manželského zväzku. Najkrajší výrok som na túto tému počula pred mnohými rokmi od uja z tretieho kolena, ktorý ani nebol kresťanom: „Akú si muž ružu odtrhne, takú nech si vonia celý život.“ A môj otec na margo podobných zážitkuchtivých žien vravieval: „Keď je koze dobre, ide na ľad a zláme si nohu.“

   Ale ozaj, čo robiť, keď mi je príjemne aj s iným mužom/inou ženou, keď ma to tiahne do čistých, hlbokých, hodnotných diskusií mimo toho môjho jedinečného vzťahu? Veď pestujeme bratsko-sesterské vzťahy v spoločenstvách, pomáhame najrôznejším ľuďom, sprevádzame ich v živote, radíme, formujeme ... nestane sa, že narazíme na spriaznenú dušu, s ktorou máme toľko spoločného, dostaneme odrazu toľko povzbudenia, novú motiváciu žiť a pod.? Stáva sa. Ja sa občas modlím za seba a za čas, keby prišlo toto pokušenie. Aby som ho ustála a vedela včas zaradiť spiatočku. A všetci sa denne modlíme v Otčenáši „neuveď nás do pokušenia....“ – čiže aby nám On pomohol v kríze pri opantávaní emóciami, ktoré prekrývajú rozum a vôľu.

   Ak máte v okolí známych, čo zápasia s týmto problémom – a pre moju kamarátku to bolestný problém je – modlite sa za nich.

A   k uhýba muž, pošlite za ním svojho muža na priateľský rozhovor rovnakého pohlavia. Ak uhýba žena, zájdite za ňou aj vy sama. Manželstvo stojí v očiach Boha veľmi vysoko, za každé sa oplatí zabojovať.

Patrícia Dérerová