Mladí majú nadšenie, starí múdrosť

   Jedno pokolenie bude druhému pokoleniu vychvaľovať skutky Pánove – jedna generácia bude ďalšej odovzdávať poznanie – známosť Božiu.

 

   Toto nám hovorí starozákonná Kniha žalmov v 145. kapitole vo verši 4. Na jednu vec sa nám núkajú pohľady minimálne z dvoch uhlov. Nad problémom rôznych generácií môžeme zaplakať alebo sa naň pozrieť očami Biblie, teda Božej vôle. Buď vidím tému dve generácie ako problém, alebo ako víziu. Pre Boha má všetko svoje určené miesto, svoj zámer, je teda riešiteľné. A to je našou záchranou. 

   Od predošlej generácie prijímame buď požehnania, alebo kliatby. Môžeme sa pýtať Pána, z akej generácie pochádzam ja, a poprosiť ho, aby mi všetko, čo sa v nej udialo, ukázal a oslobodil ma od toho, čo u mojich predkov nebolo dobré. Keď mi napr. chýbala matka, On mi môže dať náhradnú.

   Každá generácia je odlišná. Ak porozumieme potrebám inej generácie, potom sa pochopíme aj ako jednotlivci. Boh má svoj sen pre každú generáciu. Niečo s ňou plánuje. Ale my si musíme budovať charakter, teda nechať si ho formovať Bohom, aby potom On mohol uskutočniť to, čo plánuje. Veď jeho základnou túžbou je obnoviť a zmieriť viaceré generácie, nakloniť srdcia otcov k synom a synov k otcom.

   Pán potrebuje všetkých, zo všetkých národov, z každej denominácie, bohatých i chudobných. Nikto nie je vylúčený. Pričom mladí majú nadšenie a starí múdrosť.

   Pýtate sa: čo môžem urobiť ja? Ste povolaná už teraz, pre tento čas byť matkou pre mnohých. Čo to znamená v praxi? Napríklad na rôznych konferenciách, stretnutiach, akciách, hocikde si vymieňajte vzájomné kontakty medzi ľuďmi rôzneho veku, nedržte sa len pri ľuďoch svojho veku, oslovte inú generáciu akoukoľvek bežnou otázkou, zaujímajte sa, rozprávajte sa. Starší, prihovorte sa mladším, a naopak. Mladí hľadajú u starých povzbudenie a vedenie. Ak prichádza do nášho srdca pochybnosť, či sme dostatočne dobré pre novú generáciu, ak sa nám zdá, že máme zbabraný život a nemáme čo odovzdať, je to lož! „Čo na mne môžu deti len vidieť!?“ Túto lož treba odmietnuť. Tajomstvo našej príťažlivosti je vo viere, ktorú máme. Spomeňme si na príbeh Noemi a jej nevesty Rút. Veď aj Noemi sa udialo zlo: zomrel jej muž, dvaja synovia, zostala v cudzej zemi... ale stál pri nej Boh. Ak v nás žije živý Boh, naše deti ho uvidia, aj ak nerobíme všetko dokonale správne. A oni pôjdu za ním. My si len živme a pestujme živú vieru!

 

   „Modlím sa, aby som bola vôňou Kristovou, aby ju zacítili susedia a ďalšie generácie.“

 

   V každej situácii nás bude Pán Boh učiť, tešiť, orezávať, aby sme prinášali viac ovocia. Ale On nás stále niečomu neučí, on nás niekedy aj potešuje. Existuje predsa aj čas na útechu a povzbudzovanie. 

   Náš Pán veľmi rád koná svoje dielo cez páry z rozdielnych generácií. Okrem Noemi a Rút poznáme ďalšie prípady: Mojžiša a Jozueho, Eliáša a Elizea, Pavla a Timoteja a. i.

   V príbehu Noemi a Rút boli rozdiely nielen vo veku, ale i v kultúrnom pozadí. Noemi ukázala mladej Rút svoj vzťah s Bohom aj v obdobiach radosti, aj v smútku a hlbokej bolesti. Ony dve nemali vzťah len preto, že sa ocitli v jednej rodine, ale aj na základe spoločnej viery v jedného Boha. Rút riekla: „Tvoj Boh je aj mojím Bohom.“ A navyše vládla medzi nimi sloboda. Každá z nich sama prevzala zodpovednosť za svoj život. Na novej ceste museli obe zanechať čosi za sebou, odložiť čosi zo seba. Noemi žila nesebecky, pozerala sa do budúcnosti a skúmala, čo bude treba pre obe.

   Preto i my dávajme novej generácii viac. Nedržme si veci len pre seba, ani tie duchovné! My musíme ďalej odovzdávať Pravdu. A ak niekomu hovoríme o Ježišovi, máme ho viazať na neho, na jeho srdce, nie na naše. Nepripútavajme si ľudí k sebe, ale k nemu.

   Okrem šírenia pravdy môžeme inú – ktorúkoľvek generáciu povzbudzovať. Veď povzbudenie potrebuje úplne každý – ono totiž uvoľňuje lásku a pokoj.

   Tiež stimulujme ľudí ísť napred. Môžeme povzbudiť slovami „Bež svojou cestou“, ale pritom musíme čakať na individuálne tempo vývoja u človeka, teda nesmieme ho hnať ani tlačiť nasilu, lež jednať s citom a na tom mu ukážeme, ako má on raz jednať s ľuďmi. Tu je podstatné vnímať jeden druhého.

   Dovoľme druhým robiť chyby. Čiže poskytnime im priestor a slobodu. Každý má svoj časopriestor, ktorý potrebuje na vykročenie do nových vecí.

   Neporovnávajme sa s inými. Boh utvoril každého jedinečným. Len ja môžem vstúpiť do svojho, Bohom určeného priestoru. Nikto iný doň nevstúpi. Ak sa budeme porovnávať, láska sa zastaví. Ani nekopírujme nikoho!

   Smieme dávať druhým bezpodmienečnú lásku, čím pestujeme v sebe ochotu rozdávať vo všeobecnosti. Boh v dnešných časoch plače nad neporozumením a nedostatkom vedenia pre mladých a hľadá duchovných otcov a matky, aby ich viedli správnou cestou. Aj táto oblasť súvisí s dávaním, pričom otcovstvo a materstvo nezávisí od veku. I 25-ročná žena môže mať v jednej oblasti prežité čosi vzácne a v nej byť matkou trebárs 50-ročnej žene. Každá z nás sa naučila už čosi od Pána a môže to odovzdať inej. Ak my čosi dáme, Boh to rozmnoží.

   Foriem služby je mnoho. A najmä keď pomáhame osobne a zanietene, spoznávame slabosti a silné stránky u každej generácie. I u seba. Ale to vôbec nevadí. I tak budujme vzťahy. Bez vzťahov nevznikne spolupráca. Navyše ak sme v nich transparentní, inými slovami vykázateľní či úprimní pred sebou, okolie to vidí, možno sa ktosi blízko nás cíti podobne, tam sa potom dá ísť až do dôverností. A tým vzťah rastie. Poslucháč či len náš pozorovateľ sa učí, že smie byť tiež otvorený, lebo to prináša život, nemusí sa cítiť odmietnutý, ale pochopený. Dôveryhodnosť je dôležitá najmä dnes, v narušenom svete. Otvorenosť je dnes kľúčom k zasiahnutiu, k dosiahnutiu našej generácie. Slovo z 2Tim 1,7 znie ako proroctvo pre novú dobu: Hovorí inými slovami o tom, že Duchom lásky, moci a zdravého rozumu so sebadisciplínou môžeme zasiahnuť generácie. Toto by sme mali prehlasovať nahlas ako modlitbu.

   Ak máte túžbu urobiť čosi práve v oblasti porozumenia medzi generáciami, pýtajte sa Boha, čo, čo má On konkrétne pre vás, akú úlohu, akú cestu, aký spôsob.

 

Impulzy do ďalších dní:

   Skúste si predstaviť jednu konkrétnu staršiu ženu. Čo si od nej môžete vziať do života? 

   A teraz si predstavte jednu mladšiu ženu, než ste vy, napríklad zo spoločenstva, z rodiny alebo zo sídliska, obce... Čo sa od nej môžete naučiť, čím vás ona môže obohatiť?

   Obe zistenia si slovne pomenujte a nahlas vyjadrite.

   Ako príklad uvádzam výrok konkrétnej ženy, ako ho ona mne rozpovedala: „Starší ma naučili moci uctievania Boha a že Pán je útočište, aj ako mám obstáť pri zastrašovaní a manipulácii v práci. Jedna žena mi ukázala, ako sa dá Božie slovo proklamovať – vyhlasovať do konkrétnej životnej udalosti a oblasti. Hovorievala mi napríklad, že pred týmto problémom sa neskloníme, ak, tak len na kolená pred Ježišom. Ukázala mi tiež, aký je Ježiš.“

   Príbeh inej ženy vraví: „Získavam nadhľad nad ťažkými situáciami. Moja staršia priateľka má v sebe pokoj a isté skúsenosti, tiež reaguje rozvážnejšie.“

   Pri samoštúdiu Božieho slova nám poslúžia tieto pasáže: 1Tim 4,12 / 2 Tim 1,7 / Mal 1,6a / Ž 145,4 / Žalm 118,5 / Žalm 31,8

 

Podľa seminára sestry z Holandska na konferencii Aglow v Poprade 2012 spracovala

Alena Ješková