Dozrievania muža

   Cesta muža prechádza viacerými etapami. Jednotlivé obdobia nemožno presne časovo ohraničiť, navzájom sa prelínajú. Prvky jednotlivých etáp sú prítomné aj predtým, ale vždy jedna z etáp dominuje a je akoby ústredným motívom určitého obdobia. Etapa chlapca je časom objavov a bádaní, tajných úkrytov, komiksov, žubrienok a nanukov. Hlavne však je to obdobie utvrdenia v tom, že je milovaným synom, zrenicou oka svojho otca.

   V srdci každého muža je otázka. „Mám na to?“, ktorá slúži na potvrdenie mužskosti. Táto je naliehavá hlavne v období kovboja a bojovníka. Pred ňou a pod ňou je oveľa hlbšia potreba vedieť, že chlapec je jedinečný, že sa z neho niekto teší a že je milovaným synom, potreba otcovskej lásky. Mojžiš z obdobia chlapca vyšiel trochu rozmaznaný životom na faraónovom dvore, ale mal silnú istotu lásky rodičov, ktorí riskovali život, aby zachránili ten jeho. Nutne potreboval naučiť sa znášať protivenstvá života a na to vstúpil do ďalšieho obdobia.

   Čas dozrievania je tzv. „obdobím kovboja“, začína okolo po 13. roku a trvá cca do dvadsiatky. Ide o učenie sa priamo z konkrétnych situácií, čas veľkých dobrodružstiev, skúšok a tvrdej práce. Vydávať sa na veľké výlety, sám či s kamošmi do lesa, objavovať nové horizonty, učiť sa zručnosti s loptou, vyrezávať, skrotiť koňa apod. Je to čas smelosti a nebezpečenstva, robiť veci tak, aby naozaj vedel, že na to má. Príkladom je napr. tulák z Pána prsteňov, z ktorého sa neskôr stáva bojovník a kráľ Aragorn. Tento tulák sprevádza mladých hobitov a pomáha im dozrievať na ceste tým, že musia prežívať strasti putovania a nezostávajú len v bezpečí domova v Krajine.

   Niekedy po tínedžerských rokoch sa objavuje etapa bojovníka a trvá tak do tridsiatky. Bojovník hľadá pravdu, za ktorú bude bojovať. A hľadá aj kráľa, ktorému bude slúžiť. Vydáva sa napr. na právo alebo ide do misií, učí matematiku chudobných či ide k armáde. Stretáva sa tvárou v tvár so zlom a učí sa nad ním víťaziť. Mladý bojovník sa učí prísnej disciplíne – zvlášť vnútornej disciplíne a odhodlaniu ducha. Aj Ježiš si „zatvrdil tvár ako kremeň“ a ničím sa nenechal odradiť od svojho poslania. Teraz objavuje svoje poslanie, no oveľa dôležitejšie je, že bojuje s kráľovstvom tmy. Pasivita a mužskosť sa vzájomne vylučujú, sú v hlbokom rozpore. Byť mužom znamená nevyhnutne sa naučiť žiť s odvahou, byť pripravený na čin a bojovať.

   Ďalší čas ja časom milovníka, ktorý sa často prelína s časom bojovníka – ale je lepšie, ak istý čas bojovník predchádza etapu milovníka. Ak totiž muž nemá zodpovedanú základnú otázku života, nemá vo svojom živote žiadne poslanie a všetko, čo majú, prinesú žene v nádeji, že v nej nájdu potvrdenie svojej mužskosti a zmysel života. Toto je však zúfalo zbytočné hľadanie. Milovník totiž prichádza k žene, aby jej ponúkol svoju silu, nie aby ju od nej získal. No čas milovníka nesúvisí hlavne so ženou. Je to čas, kedy mladý muž objavuje cestu srdca – že poézia a vášeň sú oveľa bližšie k pravde ako holý rozum a strohé tvrdenia. Prebúdza sa ku kráse a životu. Objavuje hudbu a literatúru. Stáva sa z neho romantik a služba pre Boha je zatienená intimitou s Bohom. Levíča Simba z Levieho kráľa sa po strate bezstarostného detstva dostáva do etapy kovboja, pretože však nemá pri sebe sprievodcu, zotrváva v bezstarostnom vyhľadávaní dobrodružstiev pridlho a nemyslí na budúcnosť. Toto sa stáva aj mnohým dnešným mužom, ktorí vstúpia do etapy milovníka bez etapy bojovníka a odmietajú dozrieť. Levica Nala stráca postupne trpezlivosť pri Simbovi rovnako ako strácajú trpezlivosť mnohé ženy pri mladých mužoch, ktorých milujú, ale oni nejavia známky chuti nejako sa viac namáhať. Našťastie sa Simba stretáva so starcom, paviánom Rafikim, ktorý ho berie na cestu k jeho otcovi a týmto návratom sa mu odhaľuje jeho skutočná identita. Simba môže dokončiť cestu k mužskej zrelosti ako bojovník a kráľ, lebo sa vracia späť vzdorovať nepriateľovi, víťaziť nad zlým a priniesť dobro pre svoje kráľovstvo.

   Muž je po etape bojovníka a milovníka pripravený stať sa kráľom a vládnuť vo svojom kráľovstve. Krízy vodcovstva všade okolo nás sú zapríčinené tým, že mužom bola daná moc, ale nie sú pripravení ňou narábať. Čas vládnutia je obrovskou skúškou ľudskosti voči ostatným ľuďom. Kríza stredného veku je často situáciou, kedy muž získa kôpku peňazí a vplyvu, ktoré využije na to, aby sa vrátil a opäť nadobudol to, o čo prišiel ako milovaný syn (kupuje si hračky), alebo kovboj (vydáva sa za dobrodružstvom). Prejavuje však to, že je nerozvinutým, nezasväteným mužom. Skutočný kráľ preberá moc a vie, že s ňou spojené výsady mu nemajú zabezpečiť jeho vlastné pohodlie. Môže sa stať prezidentom firmy, či hlavným trénerom, alebo predstaveným rehole – proste niekde bude vládnuť. Mal by sa postupne obklopiť skupinou mladých bojovníkov, ktorým sa stane akoby otcom a bude ich učiť.

   Poslednou etapou mužskej zrelosti je starec. Je to muž s bohatstvom múdrosti a skúseností, ktorého úlohou je radiť ostatným. Jeho kráľovstvo sa môže zmenšovať (deti odišli z domu, zostupuje z úlohy pre-zidenta apod.), ale jeho vplyv by sa mal zväčšovať. Nie je to čas sa zbaliť a odísť niekam na dovolenku, lebo jeho kráľovstvo ho teraz potrebuje už ako staršieho, ktorý ostatným otvára brány poznania. Môže cítiť, že jeho čas pominul, ale v skutočnosti to môže byť čas jeho najväčšieho prínosu. Takto napr. Pavol zaúčal Timoteja. Je to čas zaúčať zvlášť mladých kráľov.

   Je dôležité vedieť, že tieto etapy sú prítomné do istej miery v každej fáze života muža a ak sa spoja – vytvoria úplného, svätého muža. Ak žiadame od chlapca, muža, alebo to okolnosti vyžadujú, aby vstúpil predčasne do ďalšieho obdobia, spôsobí to veľkú ranu. Stáva sa, že po odchode otca z domu mu povie, že teraz on bude pánom domu, chlapom v dome on, chlapec... Ešte sa nenaučil všetko potrebné z chlapčenského a mládeneckého obdobia a už sa od neho žiada, aby od istého okamihu bol mužom. Na to jednoducho nie je pripravený, dozrievanie je cesta. Každé obdobie v sebe zahŕňa získanie dôležitých ponaučení. Ak je skrátené či narušené – chlapec síce kráča ďalej, lenže s nerozvinutým vnútrom. Potom sa nemožno čudovať, prečo sa v strednom veku napr. stiahne a podobá sa vyvrátenému stromu po zdanlivo ani nie silnej víchrici. Ukáže sa, že nebol napr. dostatočne zakorenený alebo bol vo vnútri oslabený.

   Na druhej strane aj chlapec je kráľom svojej malej izby, svojho malého kráľovstva úkrytu a rovnako je to aj v neskorších etapách. Muž je kráľom vážnejším spôsobom, ale nikdy nesmie stratiť chlapčenský spôsob myslenia, ktorý nazývame mladosťou srdca, nemal by sa nikdy vzdať srdca dieťaťa. Zrelosťou nenazývame nepoddajnosť, tvrdosť srdca. Dnešná instantná kultúra nám nevie povedať veľa o štádiách dozrievania, klame nás, že veci môžeme mať hneď a bez čakania. No Boh je Bohom vývoja a aj nás takto stvoril. Ak chceme byť mužmi, začne s nami ako s chlapcami. Stanovil etapy mužskej zrelosti, dal ich do štruktúry človeka. Mnohé staré kultúry o nich vedeli a rešpektovali ich, v modernej dobe sme ich stratili z dohľadu a výsledkom je svet neúplných nezasvätených mužov. Našťastie to tak nemusí zostať, akokoľvek v živote muža mohlo mnohé chýbať – Boh na to myslí a sprevádza svojich synov potrebnými etapami skrze iných mužov a cez udalosti, ktoré pre nich pripravil.

 

Podľa knihy Johna Eldredgea Z chlapca kráľom spracovala

Monika Ginzeriová