Na Orave dobre, na Orave zdravo...

   Tak sa začína jedna slovenská pesnička a mne sa teraz vybaví vždy, keď si spomeniem na turistické kultúrno-poznávacie výlety, ktoré sme absolvovali na jeseň po prvýkrát s mojím jedenapolročným vnukom Matejkom. Spolu s ním sme tam boli ešte tri dospelé osoby – jeho rodičia a ja, jeho starká.

 

   Pri výbere výletov sme, samozrejme, brali ohľad na Matejka, ktorý veľkú časť výletov absolvoval v nosiči na otcovom chrbte. Bolo už po hlavnej turistickej sezóne, čo malo svoje výhody aj nevýhody. Dobre bolo, že sme nestretali veľa ľudí, nemuseli sme nikde stáť v radoch, ale na druhej strane veľa lokalít a atrakcií bolo už zatvorených, hoci počasie bolo ešte krásne. Na výlete s malým dieťaťom, ktoré ešte potrebuje popoludní spať, je nepríjemné, keď je vami vyhliadnuté zariadenie zavreté a vy musíte narýchlo improvizovať. Ale nenechali sme sa znechutiť a stálo to za to!

   Bývali sme v Šútove – dedinke neďaleko Ružomberka. Smerom na západ – na Žilinu, ale aj na východ – na Ružomberok je ubytovacích možností veľa: sú tu kempingy, motoresty aj priváty. Výlety sme odtiaľ podnikali hviezdicovite buď pešo, alebo v kombinácii s dopravou vlastným autom. Na jeden z nich vás teraz pozývam:

 

Mlyny v Oblazoch v Kvačianskej doline

   Ráno bola v Šútove hustá hmla, ale kým sme sa vychystali z domu, rozplynula sa.

   Kvačianska dolina je na rozmedzí Liptova a Oravy. Autom sme sa odviezli do Liptovského Mikuláša, ďalej cez Liptovský Trnovec smerom na Liptovské Matiášovce, Huty a Veľké Borové. Našli sme parkovisko a hneď aj prvú informačnú tabuľu náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Tieto tabule sú v slovenskom, anglickom aj nemeckom jazyku, ale sú staré a niektoré ťažko čitateľné, škoda.

   Po červenej turistickej značke popri potoku Kvačianka sme asi po desiatich minútach prišli k rázcestiu, kde červená značka viedla ďalej doľava do mierneho kopca a doprava cestu označoval len drevený smerovník s nápisom Mlyny. Vybrali sme si túto cestu. Viedla popri potoku a ponúkala výhľad na krásne skalné ihly, bralá a úchvatnú okolitú prírodu. Cesta je dobre spevnená, dá sa prejsť aj s kočíkom. Z parkoviska k mlynom to trvá asi 20 minút, je to úplne nenáročná túra po ceste mierne sa zvažujúcej nadol.

   Horný mlyn sa dá vidieť iba zvonku. Kúsok nižšie je však funkčný Dolný mlyn, kde si môžete prezrieť vodný náhon, mlynské koleso, prevody a gátor – pílu na drevo. Matejka zaujalo najmä obrovské mlynské koleso a kolesá s prevodmi v budove. Všetko sa to krúti, hučí, voda tečie a poháňa celé zariadenie... A zaujali ho aj zvieratká, ktoré pri mlyne chovajú – mačka s malým mačiatkom, pobehujúci pes, ktorý sa dal pohladkať, a tiež niekoľko pasúcich sa kozičiek. Mlyny strážia a spravujú dobrovoľníci, ktorí tu bývajú pol roka alebo aj dlhšie. Dajú sa tu kúpiť pohľadnice, ale občerstvenie si treba doniesť vlastné. Alebo – ako sme to spravili my – ísť ďalšou peknou dolinou po modrej turistickej značke do Veľkého Borového. Cesta trvá asi 45 minút, je to do kopca po lesnej ceste. Pri mlynoch je smerová tabuľa Penzión Borovec 30 minút – s malými deťmi vám to však určite potrvá dlhšie. Na začiatku Veľkého Borového, vpravo za cintorínom, je príjemný hostinec, kde varia asi 10 tradičných slovenských jedál. Posilníme sa, oddýchneme si a späť sa vraciame tou istou cestou k autu. Pre menej zdatných turistov je tu možnosť ísť autobusom z Veľkého Borového do Hút, ktoré sú vzdialené asi 3 km po hlavnej ceste, avšak je dobré zistiť si odchody autobusov vopred, lebo tu premávajú dosť zriedka. Iná možnosť je prísť na Huty zo Šútova cez Dolný Kubín a Podbiel, ale touto cestou sme nešli. Vrátili sme sa autom do Šútova a krásny výlet bol za nami.

 

   Ak sa rozhodnete stráviť pár dní na Liptove a Orave, máte možnosť vybrať si z nepreberného množstva možností, kam ísť aj s malými deťmi:

   Oravský hrad, Oravská železnica, Šútovský vodopád, Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž, kúpalisko Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Vlkolínec – rázovitá dedina, Terchová – rodisko Jura Jánošíka – tie možno navštíviť počas celého roka. Westernové mestečko Šiklův mlýn, archeologický park Havránok, skanzen v Pribyline – žiaľ, tieto sú mimo sezóny zatvorené.

 

   A ešte niekoľko praktických informácií: doporučujem vziať si dostatočnú peňažnú hotovosť, lebo bankomaty sú tu zriedkavé a platobnou kartou zaplatíte málokde. Potraviny sme nakupovali v maličkých potravinách v Šútove, ktoré majú ale veľmi široký sortiment. Väčšie potraviny sú v najbližšej dedine a ďalšie obchody v Ružomberku.

Alena Bodnárová, Jana Valachová (Red. úprava: Beata Michelčíková)

Zbrane hromadného ničenia

(Fejtón)

   V existencii postmoderného ľudstva jestvuje dosiaľ neanalyzovaný problém, štúdium ktorého ma primälo položiť ďalšiu obeť na oltár vedy.

 

   V každom zdravom vzťahu mužská strana trpí. Hoolingerov dotazník[1] dokázal, že je tomu na vine z 92 % jedna a tá istá príčina. Priateľ, zať, druh, snúbenec, manžel; každá z týchto sociálno-biologických funkcií bola nie raz konfrontovaná s terorom dámskych kabeliek. Tieto dôkladné mučiarenské nástroje sú tých najnemožnejších veľkostí, tvarov a farieb, aby do osídel polapených partnerov trápili čo najúkladnejšie. Naoko slúžia ako zariadenie na prenos nepotrebných vecí. Dáždnik, vreckovka, mejkap, doklady. Ale keby tomu bolo naozaj tak, ako je možné, že ich váha dosahuje neraz až niekoľko kilogramov a že sú s unaveným úsmevom zverované nám – mužom?

   Zbytočne budeš, ó bezmocný príslušník silnejšieho pohlavia, chodiť na schôdzky s naivnou predstavou, že zvädnutú ružu vymeníš za teplú dlaň milej. Čaká ťa echtes Leder.

   Čo teda tieto malé cisterny obsahujú? Ako jeden z mála šťastlivcov, stal som sa svedkom inventarizácie kabelky jednej dobrovoľníčky. Okrem ľahších predmetov ako peňaženka, kľúče či cigarety, boli z kabelky vyložené lovecké čižmy, tvarohová torta, kufrík s náradím, kuša a dva páry bežeckých lyží. Môžeme sa teda právom domnievať, že naše proťajšky plnia svoje kabelky ťažkými predmetmi zámerne, aby sme pred ich zrakmi strádali na sile, chradli, zblbli a stávali sa im takto bližšími, rovnocennejšími. Ostáva nám už len veriť, že spásonosný zlodej na motorke vytrhne krutovládnucu kabelku ešte predtým, než je nám alibisticky odovzdaná.

   Napriek mojim hanlivým teóriám nie som zástancom názoru, že ženy sú našou popravčou čatou a výstrelky módy muníciou. Zodpovedne tvrdím, že účasť dámskych kabeliek na zmysle života je neodškriepiteľná. Tak, ako aj podiel utrpenia na budovaní našich ušľachtilých hodnôt. Nech naše odriekanie a sebazápor zveľadí aj lásku k našim milujúcim ženám. Menovite, k Veronike.

Ľuboš Móza
Referencie: [1] Hoolinger, A. H.: The origins of man‘s suffering, Boston, 1993

Túžba

Túžim vidieť kúsok neba

chcela by som vidieť – Teba

Stvoriteľu

tvárou v tvár

A tak idem pred oltár.

 

Túžbu moju v otázke dám

Boh mi svetlom odpovedá:

 

Srdce, ruky, úsmev daruj

ži lásku

a nepochybuj

že uvidíš kúsok neba

v tvárach ľudí blízko seba.

Eva Nipčová, Gabriela Mikulčíková