Adoptuj si starého rodiča

   Staroba je náročnou životnou etapou. Človek sa musí vyrovnať s tým, že menej vládze, pridávajú sa choroby duše aj tela, často sa stáva, že ovdovie a prichádza samota. Tá je dvojnásobne ťažšia, keď sa senior dostane z vlastného domu do zariadenia. Ako sa dá takémuto seniorovi pomôcť? Môžete si ho adoptovať!

 

   Adoptuj si starých rodičov je názov dobrovoľníckeho programu, ktorý v Centre sociálnych služieb Náruč záchrany SENIOR&JUNIOR funguje už štvrtý rok a podobný typ dobrovoľníckeho programu realizujú aj v iných zariadeniach. Jeho poslaním je venovať svoj záujem a prítomnosť seniorom prostredníctvom pravidelných návštev a tráviť s nimi čas – rozhovorom, čítaním, prechádzkou, manuálnou činnosťou či len tichou prítomnosťou.

 

Dobrovoľníci rušia samotu seniorov

   V Náruči záchrany bola iniciátorom projektu samotná riaditeľka Anna Ghannamová, ktorá o príčinách, pre ktoré sa rozhodli projekt realizovať, hovorí: „Dobrovoľníctvo má seniorom priniesť nový impulz a radosť do života, lebo seniori, keď prichádzajú do takýchto zariadení, už majú pocit, že sú odložení, nepotrební, že ich už nič nové, nič zaujímavé a nič veselé nečaká. Tento projekt má urobiť presný opak. Prináša im do života nového človeka z úplne nového sveta – profesijného aj generačného, a tento človek im prináša nové témy, podnety a predovšetkým priateľstvo, ktoré už na konci života seniori nečakali.“

   „Najdôležitejší pre seniora je pocit, že niekto za ním chodí dobrovoľne a rád a že je tu len pre neho,“ dodáva psychologička Monika Dušová.

 

Ako to prebieha?

   Z prihlásených za pomoci psychológa vyberieme vhodného kandidáta, ktorý absolvuje 2-dňové školenie. Školenie je potrebné, aby sa dobrovoľník oboznámil so špecifikami staroby, ako komunikovať so seniorom, aby dostal základné informácie o Alzheimerovej chorobe, ktorá je u klientov v zariadeniach pomerne častá. Budúci dobrovoľník sa aj oboznámi so zariadením a následne sa s dobrovoľníkom uzatvorí písomná dohoda. Potom sa dobrovoľník zoznámi s vybraným seniorom a už sa začína samotné dobrovoľníctvo, kedy dobrovoľník pravidelne, raz do týždňa na hodinku – dve, dochádza za svojím seniorom. Súčasťou takéhoto typu dobrovoľníctva je aj pravidelná (raz do mesiaca) podpora na skupinovom stretnutí všetkých dobrovoľníkov, tzv. supervízia, pod vedením psychológa a za účasti pracovníka zariadenia, kde sa konzultujú prípadné problémové situácie.

 

Kto môže byť dobrovoľníkom pre seniorov?

   Na veku či profesii vôbec nezáleží. Sú medzi nimi študentka, úradníčka, personálna manažérka, penzistka, zdravotná sestra, živnostníčka, laborantka, účtovníčka, dokonca krupiérka. Vekové rozpätie je od 22 do 64 rokov. Základnou podmienkou je najmä veľké srdce, no a samozrejme dostatok času. To je veľmi dôležité, pretože takýmto dobrovoľníctvom sa buduje vzťah, takže návštevy musia byť pravidelné a dlhodobé, čo si vyžaduje čas.

 

Dary dobrovoľníctva

   To, že dobrovoľníctvo prinesie veľké dary priateľstva a spolupatričnosti seniorom, sme predpokladali. No potvrdilo sa aj to, že dávaním človek dostáva oveľa viac, čo dokazujú slová samotných dobrovoľníkov.

 

Dobrovoľníčka Zuzana:

„Dobrovoľníctvo mi dáva úžasnú spätnú väzbu. Keď prídem a moja pani Tonička mi povie, ja som mala taký blbý deň, ale keď ťa vidím, hneď ho mám lepší. Je to dobrý pocit, že ste niekomu len tak urobili lepší deň.“

 

Seniorka pani Mária:

„Ja by som nedbala, keby chodila aj každý druhý deň.“

 

Dobrovoľníčka Ľubka:

„Stále sa niekam ponáhľam, stále niečo nestíham, no keď prejdem bránami zariadenia k mojej kamarátke pani Gizke, automaticky spomalím, spomalím pohyby, reč, gestikuláciu, zrazu čas plynie úplne inak.“

 

Seniorka pani Gizka:

„Ona je výborná, ako keby mi už bola rodina. Ja ju tak rada počúvam.“

 

Dobrovoľníčka Janka:

„Prekvapilo ma, že aj som po práci unavená a mám myseľ iba na odpočinok, predsa idem za starkým – ako ho doma volám – a moja myseľ sa preorientuje a dokáže sa hodinu venovať inému človeku a potom odchádzam ako z rozprávky – šťastná a pokojná.“

 

Seniorka pani Marienka:

„Tak mi je dobre, že za mnou chodíte.“

 

Dobrovoľníčka Soňa:

„Získala som reálnejší pohľad na vlastné problémy, ktoré sú oproti starobe oveľa menšie, získala som relax, lásku. Je to veľmi jednoduchá forma pomoci a pritom obojstranne veľmi účinná.“

 

Senior pán Ivan:

„Veľmi plodná návšteva, päť otčenášov za ňu!“

 

   Dobrovoľnícky program sa opiera o teoretické a praktické metódy medzinárodného certifikovaného dobrovoľníckeho projektu ELLA, ktorý na Slovensku zavádza a rozširuje občianske združenie CARDO. Okrem Náruče záchrany v Bratislave a v Solčanoch funguje aj napríklad v zariadení Hestia v Bratislave.

   Informácie o tom, ako sa zapojiť, nájdete na: www.dobrovolnictvo.sk a www.naruczachrany.sk

Alena Petrželková