Čas na kontempláciu

   Žijeme v podivnom čase. Všetko sa odvíja ako v zrýchlenom filme, nikto nemá na nič čas, veď to poznáte. Práve preto je také potrebné hovoriť o kontemplácii (z lat. contemplatio: pozorovanie, nazeranie).

   Kontemplácia je totiž odpútanie sa od zmyslového sveta, požaduje od nás zastavenie a spočinutie. Kontemplácia buduje chrám ticha, uháša starosti a znepokojenia. Je to stav oslobodenia a odovzdania sa do Božej moci. Umlčiavame vlastné chcenie a absolútne prijímame Boha. Rád karmelitánov, ktorý sa špecializuje na kontemplatívnu prax, uvádza vo svojich stanovách: „Kontemplácia sa začína vtedy, keď sami seba zveríme Bohu.“ Teológ Karl Rahner definuje kontempláciu ako nerušené zotrvávanie duše v Božej prítomnosti. 

   Obsah kontemplácie sa slovne veľmi ťažko vyjadruje, je to jednoducho prežívanie harmónie s Bohom, tu a teraz. Kapucín Bernard Bartoň zvykne spomínať príbeh, ktorý zažil počas pastorácie väzňov. Za mužom odsúdeným na trest smrti prišla pár dní pred popravou jeho manželka. O ničom sa spolu nerozprávali, len si v mlčaní vzájomne vyjadrovali hlbokú lásku. Rovnako činí duša, ktorá kontempluje. Plne sa odovzdáva Bohu a on ju v absolútnej láske – presahujúcej všetky pojmy a vzťahy – objíma. Jeden veriaci z farnosti sv. Jána Vianney sa často modlil v kostole a keď sa ho ľudia pýtali, čo toľko Kristovi hovorí, odpovedal: „Dívam sa na Pána a Pán sa díva na mňa.“

   Kontemplácia je dar. A s darmi by sme nemali hazardovať, ale ich prijímať. Stačí si sadnúť, privrieť oči, utíšiť myšlienky a zotrvávať s Bohom v mlčaní. Práve dnes je na kontempláciu ten správny deň.

Juraj Jordán Dovala
kňaz Cirkvi československej husitskej v Hodoníne