Formovaní dobou

   Slovo „generácia“ (alebo, ak chcete, „pokolenie“) označuje skupinu ľudí narodených v približne rovnakom časovom období (v rozpätí 15-25 rokov), resp. ľudí, ktorí sa narodili v rovnakej historickej etape a prežili v nej svoje detstvo a mladosť. Sociálna a ekonomická situácia toho obdobia sa podieľala na vývoji ich hodnôt, potrieb, záujmov a životných cieľov.

   Pozornosť sa jednotlivým generáciám začala venovať po 1. sv. vojne. Ľudia na celom svete a najmä v Európe boli otrasení, muži sa vracali z bojov psychicky zlomení, fyzicky slabí, ranení alebo ako mrzáci. Ženy boli vdovami už v mladom veku. Pomalé spamätávanie sa z následkov vojny zmarila Veľká hospodárska kríza... Táto generácia sa označuje ako Stratená (Lost generation).

   Druhou generáciou bola Medzivojnová (Interbellum generation), ľudia narodení koncom 19. storočia až po rok 1915. Nezúčastnili sa bojov 1. svetovej vojny pre svoj nízky vek, ani bojov 2. svetovej vojny, pretože ich vek bol vtedy už vysoký.

   Ďalšou v poradí bola Veľkolepá generácia (Greatest generation) veteránov 2. svetovej vojny, narodených v rokoch 1916-1925 a po nej nasledovala tzv. Tichá generácia (Silent generation). Títo ľudia sa narodili počas Veľkej hospodárskej krízy a boli príliš mladí na účasť v Druhej svetovej vojne.

   V povojnovom období sa ľuďom pomaly vracali sily a optimizmus, život sa dostával do normálnejších koľají. Mladí ľudia patriaci do Tichej generácie (zdraví jedinci nepoznačení hrôzami bojov vo vojne) si zakladali rodiny a nastúpila Generácia rozmachu (Babyboom generation) nazvaná podľa toho, že sa vtedy narodilo veľké množstvo detí.

   A tu sa začína naša doba, v ktorej žijeme: generácia „rozmachárov“ alebo „babyboomerov“ sú totiž vaši starí rodičia alebo rodičia, prípadne do nej patríte vy sami – záleží od vášho veku. Patria sem ľudia narodení v rokoch 1945-1960.

   Po nich nasleduje Generácia X (dnešní tridsiatnici – štyridsiatnici, narodení v 60.-70.-tych rokoch minulého storočia) a ešte mladšia Generácia Y (to sú dnešní mladí, 20-35-roční).

   Naše deti a mládež sú označovaní ako Generácia Z. A už dokonca vieme aj to, že deti, ktoré sa ešte len narodia, budú patriť do novej Generácie Alfa.

 

   Za jeden priemerný ľudský život sa vystriedajú vždy 4 generácie. Medzi nimi sú veľké hodnotové, názorové aj skúsenostné rozdiely, preto často dochádza k takzvaným „generačným problémom“, či už doma v súkromí alebo na pracovisku. Poznanie, prečo je tá ktorá generácia taká, aká je, nám však môže pomôcť tieto priepastné rozdiely preklenúť, naučiť sa vedľa seba žiť bez konfliktov, ba možno si aj navzájom porozumieť... Poďme sa teda pozrieť bližšie na tie 4 generácie, s ktorými sa stretávame teraz v našom živote:

 

Generácia „rozmachárov“ – „babyboomerov“

   Ľudia, ktorí sa narodili a vyrastali v období tesne po Druhej svetovej vojne si ešte pamätajú hlad, potravinové lístky a nedostatok potravín aj tovaru všetkého druhu. Neskôr zažili socializmus, komunizmus a „podpultový“ predaj. Boli vychovávaní k tomu, aby si vážili všetko, čo majú, aby zjedli vždy všetko, čo majú na tanieri, aby vzali hocijakú pracovnú príležitosť, aká sa im naskytne, a aby nikdy nespochybňovali rozhodnutia svojho šéfa. Tak totiž konali ich rodičia v čase vojny a Veľkej hospodárskej krízy. Mladá generácia však vždy rebeluje proti princípom tej staršej, a tak generácia „babyboomerov“ odmietla slepé podriadenie sa predstavám svojich zamestnávateľov. Boli síce ochotní tvrdo pracovať, byť lojálni voči svojmu podniku a pracovať preň celý život – avšak chceli mať vplyv aj na fungovanie svojho pracoviska. Ich zamestnanie bolo zdrojom ich sebarealizácie, obetovali mu veľký kus svojho súkromia (krátka materská dovolenka, pracovné soboty, nadčasy pri plnení plánu...) a ich životným cieľom bol viditeľný blahobyt (auto, chata, norkový kožuch, kožená sedačka v obývačke...).

   Väčšinu svojho života prežili v ére socializmu, zažili „železnú oponu“, neslobodu, strach, prevracanie kabátov, prenasledovanie, väčšie či menšie hrdinstvá, rok 1968, studenú vojnu, výbuch Černobyľu... a nežnú revolúciu, po ktorej malo byť všetko už len ružové...

 

Generácia X

   Dnešní otcovia a matky, ale aj deti ešte žijúcich rodičov. Všetko hore opísané zažili v útlom veku – dotýkalo sa ich to priamo, ale (aspoň tí šťastnejší) nevnímali dobu až tak komplexne. Vyrastali ako „kľúčové deti“ – s kľúčikom na krku trávili dni sami v byte alebo s kamarátmi na ulici, kým rodičia boli v práci. Vypestovalo to v nich silný individualizmus a vysokú samostatnosť. Pád komunizmu zažili ako mladí, preto sa dobre prispôsobili novej dobe. Mnohí začali podnikateľskú činnosť. Na rozdiel od predchádzajúcej generácie už ovládajú (aspoň pasívne) iné cudzie jazyky ako len ruštinu, nerobí im problém práca s počítačom. Po otvorení hraníc môžu cestovať, čo v hojnej miere využívajú nielen kvôli dovolenkám a poznávaniu nových krajín, ale aj za prácou. Zažívajú slobodu prejavu, ale aj ekonomické problémy a politické škandály, klamstvá v médiách a podvody v podnikaní. Pochopili, že ani rodičia, ani politici im nedajú odpovede na mnohé otázky, že si ich jednoducho musia hľadať sami. Videli, ako podniky prepúšťali stovky ľudí, možno boli medzi nimi. Aj preto, hoci tvoria najväčšiu časť pracujúcich Slovákov, je pre túto generáciu omnoho dôležitejší súkromný život ako práca. Ak vôbec nejakú majú, je táto pre nich zdrojom príjmov, ale nie ich sebahodnoty. V práci chcú mať pružné pracovné podmienky, príjemný tím, príležitosť osobne rásť a byť za svoje výkony adekvátne ohodnotení, možnosť vyjadrovať sa k pracovným veciam a vedenie, ktoré sa správa korektne a nepožíva oproti zamestnancom neúmerne vysoké benefity a výhody. Ak takéto podmienky nenájdu, neboja sa ísť ich hľadať inde. V práci trávia pomerne dosť času, ale s predstavou, že to všetko robia pre svoju rodinu, svoje deti, ktoré možno raz ocenia, že sa majú lepšie, ako sa kedysi mali oni...

   Termín "Generácia X" vymyslel svetoznámy vojnový fotograf a reportér Robert Capa začiatkom 50-tych rokov, ktorý takto nazval svoju foto-esej o mladých mužoch a ženách dosahujúcich dospelosť tesne po 2.svetovej vojne. Myslel tým teda celkom inú generáciu, než týmto pojmom označujeme dnes, a to „tichú generáciu“ narodenú medzi vojnami, ktorú nazval „neznámou generáciou, generáciou X“). Neskôr toto označenie spopularizoval kanadský spisovateľ Douglas Coupland, ktorý v roku 1991 napísal dnes už kultovú novelu „Generácia X“, kde zobrazuje životný štýl mladých dospelých v neskorých osemdesiatych rokoch. Označuje ich ako „posledné dieťa narodené veľkým rodinám po 2.svetovej vojne“, pretože začiatkom Generácie X sa skončilo obdobie „babyboom“.

   Zaujímavé je, že v Amerike je generácia X (narodená v rokoch 1960 – 1980) považovaná za sebeckú a rozmaznanú, bohatú a pôžitkársku, ktorá nie je schopná založiť si rodinu, nájsť si stálu prácu alebo ušetriť nejaké peniaze. Nuž, ku nám, poznačeným 40-ročným komunizmom, tento trend prichádza oneskorene až teraz.

 

Generácia Y 

   Draví, ambiciózni a priebojní – takí sú mladí „Ypsiloni“ vo veku 20 – 35 rokov. Žiadna generácia pred nimi nevyrastala v období takého blahobytu a množstva voľného času. Avšak finančná zabezpečenosť úspešnými rodičmi – podnikateľmi, právnikmi, manažérmi – má aj množstvo tienistých stránok: u detí je to zlé využitie času a vreckového, drogové či internetové závislosti, chýbajúci rodič a jeho výchova. U zaneprázdnených dospelých sa to zase prejavilo v stúpajúcom počte rozvodov, chorobami zo stresu a podobne.

   Generácia Y zažila nevídaný technický pokrok, minimalizáciu rozmerov rôznych elektronických zariadení pri súčasnej maximalizácii ich výkonu. Úplnou samozrejmosťou sú v ich svete počítače, MP3-ky, internet, niekoľko desiatok televíznych programov či plynulá (alebo aspoň odvážna) komunikácia s celým svetom v cudzích jazykoch. Niektorí sú veľmi šikovní a výborne sa orientujú vo viacerých, niekedy aj celkom odlišných odboroch, niektorí, naopak, nedostatok vedomostí a skúseností vedia úspešne maskovať. Trendom generácie Y sa stala práca už počas štúdia, snaha o finančnú a celkovú nezávislosť od rodičov. Pokiaľ majú patričné ohodnotenie, sú ochotní tráviť v práci množstvo hodín nadčasov, vydať zo seba všetko pre „svoju“ firmu, avšak zároveň dochádza k obrovskej fluktuácii – pohybu ľudí z jedného zamestnania do druhého v horizonte pár mesiacov. Trávenie väčšiny času na pracovisku prinieslo tejto generácii nový fenomén „kolegov  priateľov“. Mladí ľudia už nemajú čas ani energiu na hľadanie alebo udržiavanie vzťahov v súkromnom živote, a tak si budujú sociálne siete priamo v zamestnaní. Kolegovia spolu trávia víkendy i dovolenky... Atmosféra na pracovisku, sloboda a flexibilita, to, že ich práca baví a napĺňa, že sú uznávaní – to sú hodnoty, ktoré táto generácia vyznáva. Plat je až na ďalšom mieste.

   Pokiaľ mladý muž alebo žena nenájde takýto „vyšší level“ vo svojej práci, hľadá ju v súkromnom čase, v práci pre druhých – charitatívne činnosti, dobrovoľníctvo, environmentálne témy, otázky ľudských práv...

   Ako každá generácia, aj táto má potrebu byť milovaná a niekam patriť, má však tendenciu popierať autority, vrátane cirkevných. Tí, ktorí pozerajú TV viac ako 4 hodiny denne, veria podľa prieskumov z Veľkej Británie viac veštkyniam a horoskopom ako kňazovi vo svojom kostole. Ich náboženstvo by sa dalo všeobecne charakterizovať ako „výber“ toho, čo sa im hodí z rôznych zdrojov (new age, východné náboženstvá, kresťanská vierouka i okultizmus).

   Slovnou hračkou je, že „Y“ sa v angličtine číta rovnako ako „why“, čo znamená „prečo“. Táto zvedavá, kreatívna a aktívna, ale tiež konzumná a kritická generácia sa teda nazýva aj Generáciou prečo.

 

Generácia Z

   Patria sem celkom malé deti, školáci, maturanti, ale už i absolventi škôl nastupujúci do svojho prvého zamestnania.

   Nedokážu si predstaviť svet bez počítačov, internetu a mobilných telefónov. Virtuálny svet vnímajú rovnako skutočný ako ten reálny. Cez internet nakupujú, hľadajú si priateľov aj prácu. Namiesto knižnice používajú google a wikipédiu. Bývajú označovaní aj ako internetová generácia (net generation). Majú množstvo dostupných informácií, a nie vždy sa v nich dokážu orientovať či vybrať si tú dôležitú a potrebnú pre život.

   Chcú mať všetko hneď a bez veľkej námahy. Nevedia sa sústrediť dlho na jednu vec, robia naraz niekoľko činností (napr. popri tvorbe prezentácie do školy či do práce stíhajú počúvať hudbu a chatovať s priateľmi). Majú vlastný mobil alebo iPod, debetnú kartu, digitálny fotoaparát, laptop a profil na sociálnej sieti, kde svoj život zdieľajú s priateľmi. Vedia sa vyjadrovať stručne a jasne, namiesto slov používajú symboly (kvôli šetreniu miesta v SMS-kách).

   Nemajú predsudky voči rôznym rasám, etnikám a kultúram. Majú radi reklamy, pričom už „prekukli“ ich falošnosť a snahu zarobiť a začali si všímať kvalitu prevedenia reklamných spotov a schopnosť zaujať ich pozornosť.

   Sociológovia tvrdia, že títo ľudia nikdy neprepadnú práci na úkor súkromného života (nebudú workoholici), pretože aj v zamestnaní budú robiť to, čo doma – surfovať po internete, komunikovať cez sociálne siete, počúvať obľúbenú hudbu... Jednoducho mať aj v práci zábavu!

   Každá nasledujúca generácia je v niečom celkom iná ako tá pred ňou. Každá chce „zmeniť svet“ a verí, že práve teraz sa to podarí. Každá staršia generácia považuje tú prichádzajúcu za drzú, rozmaznanú a nevychovanú a naopak, mladí starých kritizujú za ich skostnatelosť a nechápavosť vecí moderných...

   Pre tých, ktorí však majú srdce láskavé a myseľ otvorenú, môže byť každá generácia zdrojom poučenia a inšpirácie do vlastného života.

Beata Michelčíková