Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov, svojou odvekou veľkodušnosťou. (Sir 44,1-2)

 

Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. (Mk 10,13-16)

 

Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere! (Prís 6,20)

 

Radosťou plesá otec spravodlivého a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom. Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička! (Prís 23,24-25)

 

Čoho si si nenazbieral za mladi, ako to chceš nájsť vo svojej starobe? Ako veľmi sluší súdnosť šedinám a starcom, aby vedeli poradiť! Ako veľmi sluší zostarnutým múdrosť a osláveným ľuďom rozvaha a rada! Vencom pre starcov je bohatá skúsenosť a ich slávou je bázeň pred Pánom. (Sir 25, 5-10)

 

Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti. Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti. (Tít 2,2-4)

 

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18,21-22)

 

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. (Mt 7,12)

 

Preto opustí muž svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom. (Gn 2,24)

 

Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije; ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady. (Sir 3,14-16)

 

Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi. (Ef 6,1-4)

 

Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. (1 Pt 5,5)

 

Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi, lebo od nich sa naučíš múdrosti a rozumnej vede, ako bezúhonne sa máš správať voči váženým. Nedaj si ujsť, čo hovoria starší, lebo oni sa tomu priúčali od svojich rodičov; od nich sa totiž naučíš rozumnosti, ako máš (správne) odpovedať, keď ti to bude treba. (Sir 8,9-12)

 

Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni! (Prís 23,22)