Jazykové vzdelávanie

   Ktorý rodič by chcel svojmu dieťaťu zle? Naopak, túžime naše deti pripraviť čo najlepšie do života. K dobrám, ktoré im zo srdca prajeme, patrí aj vzdelanie. V dnešnej dobe je okrem počítačov IN hlavne ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka. Ale ako? Kedy a kde začať? Ktorú školu či inštitúciu si vybrať?

   Ponúkaných kurzov je dnes neúrekom. Predbiehajú sa v reklame, prezentujú svoju osvedčenú vyučovaciu metódu, sľubujú úspech v podobe zvládnutia komunikácie vo zvolenom jazyku. Marketing týchto nových súkromných škôl sa opiera na jednej strane o zvýšený záujem o angličtinu a nemčinu v našich slovenských podmienkach, na druhom mieste aj o frustráciu ľudí, ktorí ani po dlhoročnom zápase s jazykom na základnej, strednej, prípadne vysokej škole nezvládli ani základné dorozumievanie. A tu je živná pôda pre sľuby  úspechu.

   Ako je to však s osvojovaním jazyka v skutočnosti? Podobne ako s učením čohokoľvek iného. Vezmime si príklad zo športu či hudby. Iste poznáte z okolia aspoň jedného vrcholového športovca alebo majstra v hre na hudobnom nástroji. Koľko musel dotyčný denne cvičiť, prípadne behať a trénovať?

Talent a úsilie

   Talent je dobrým predpokladom, ale ako povedal ruský herec Stanislavskij: „Talent je práca na talente“, tak ani športovec, ani hudobník bez tvrdej driny nedosiahol úspech. To isté platí pri štúdiu jazyka. Samozrejme, každý sa rodíme s inými nadaniami, technik nemusí byť automaticky nadaný aj na jazyk, tak ako umelec na šoférovanie. Ale pri troche verbálneho a logického talentu sa každý čo-to môže naučiť, aspoň na dorozumenie v cudzej krajine.

Vyučovacia metóda

   Didaktika – teória vyučovania a jej špecializácia/poddisciplína metodika výučby cudzích jazykov sa dlhé roky zaoberá prístupmi k osvojovaniu jazyka. V našich školách sa prešlo od gramaticko-prekladovej metódy, cez audiolinguálnu, audiovizuálnu, až po komunikatívnu. Tá sa preferuje dnes. Dôraz sa kladie na rozprávanie ako najdôležitejšiu cieľovú zručnosť, gramatika sa učí nie ako cieľ, ale prostriedok na zrozumiteľnejšiu, nevyhnutnú komunikáciu a vždy v kontexte istej konverzačnej témy. Komunikatívna metóda obsahuje mnohé ďalšie drobné techniky, postupy a pomôcky, ktoré vôbec nemusia stáť kopec peňazí. Stoja najmä trošku tvorivosti zo strany učiteľa alebo tvorcu učebnice. Ako napr. používanie pier viacerých farieb, obrázky, zaujímavé články, spoločenské i detské hry, jednoduché materiálne predmety na ilustráciu čohosi k téme a pod. Vedome a tvorivo učia aspoň vyštudovaní a nadšení pedagógovia, ktorí rozumejú fachu, majú svoju prácu radi a chcú študentom čosi odovzdať, nielen sami zarobiť. A takých nájdete v každej škole, ale nie v škole ako celku, pretože všade sú aj rutinní, aj menej kreatívni, aj úplne bez pedagogického talentu učitelia či lektori. Preto sa podľa mňa nedá ani jedna štátna, súkromná, cirkevná, jazyková škola nazvať perfektnou, geniálnou, ale ani zlou, neschopnou. Tak ako všade (na úradoch, v zdravotníctve, v obchode...) ide o konkrétneho človeka, o ľudský element, ktorý buď zlyháva, alebo exceluje, alebo čosi medzi tým.

   Týmito riadkami sa chcem prihovoriť najmä rodičom, aby boli obozretní pri výbere hlavne súkromného učiteľa cudzieho jazyka pre dieťa, pokiaľ vôbec existuje možnosť výberu. Mám na mysli ráznych ľudí, lepšie situovaných, ktorí chcú nájsť pre dieťa za každú cenu tú najlepšiu inštitúciu a neraz preto vyberú len najdrahšiu, s najlepším marketingom, ktorá ani nemusí mať tých najšikovnejších, najkvalifikovanejších, najskúsenejších lektorov, lebo ich nie je ochotná zaplatiť, keďže zarobené peniaze z kurzov sa investujú hlavne do imidžu, reklamy a do právnych úkonov, rozhodne nie do ohodnotenia lektorov s praxou. A stará známa komunikatívna metóda sa premenuje podľa potrieb školy a vydáva sa za jej špecialitku, čím sa dosahujú zase len vyššie zisky na trhu. Neodrádzam od vzdelávania v súkromných školách, len upozorňujem, že kto má peniaze, ponúkne a predá aj lektora začiatočníka bez vzdelania v odbore. Stačí, ak škola vyfotí niektorú celebritu, ktorej deti navštevujú zviditeľňovanú vzdelávaciu inštitúciu. A to vieme, že žijú medzi nami ľudia, ktorí sa radi predbiehajú vo vyhľadávaní toho všeobecne (masami) najuznávanejšieho. Alebo ponúka kurzy za horibilnú sumu, takže ľahšie uveríte kvalite školy. Ale vami očakávaný výsledok nemusí viesť k spokojnosti. Naopak, aj v obyčajnej škole bez popularity, môžete nájsť osobnosť veľkého pedagogického formátu, navyše obetavú so skutočným záujmom o rast vášho dieťaťa.

Kritériá výberu

   Takže podľa čoho sa rozhodujeme pre učiteľa? Najoverenejšou cestou je osobné odporúčanie, osobná skúsenosť s pozitívnymi referenciami. Ak ide o cudzí jazyk pre dieťa, sú pedagogické schopnosti nadradené jazykovým. Samozrejme, že by mal ovládať jazyk na slušnej úrovni, ale učiteľské majstrovstvo a prístup k deťom/ľuďom je na 1.mieste. Takýto učiteľ napríklad vie, že deti prvého stupňa sa vedia koncentrovať na jednu činnosť 6-8 minút, preto treba aktivity často meniť. Vzhľadom na potreby doby, v ktorej žijeme, je lepší učiteľ vyučujúci spomínanou komunikatívnou metódou. Ak ani nevie, čo to je, asi nie je celkom odborník. Čiže mal by klásť dôraz na takmer výlučnú komunikáciu v cieľovom jazyku, učiť angličtinu v angličtine. U úplných začiatočníkov nie na sto percent, ale uprednostňovať pred slovenským jazykom angličtinu/nemčinu a.i. Už po prvej hodine by mal žiak vedieť rozprávať – na jednoduchej obmedzenej úrovni, ale vedieť sám rozprávať na 1.tému. Hodiny a kurzy sú dynamické (opakom je nuda), kreatívne, s viacerými variabilnými činnosťami, meniacimi sa racionálne, používa množstvo farebného materiálu, zapája všetky zmysly, rolové hry, ak nejde o individuálny kurz, aj skupinové cvičenia, hudbu, uvedie deti do pohybu v miestnosti, vie si zriadiť aj disciplínu, má za cieľ, aby po každej hodine mal žiak pocit i reálnu skúsenosť, že sa niečo konkrétne nové naučil. Dnes sa v niektorých školách tvrdí, že native speaker/Muttersprachler je nevyhnutný pre naučenie jazyka. Nemusí tomu tak byť. Zase ide o jeho pedagogické (ne)schopnosti. A navyše nie každá škola má možnosť získať takéhoto lektora. Ale to nie je vôbec tragédia.

   Veľmi dobrým tipom je rozprávanie na dieťa od narodenia v cudzom jazyku, čo dnes praktizuje čoraz viac slovenských rodičov. Iste, nie každý disponuje touto znalosťou,  energiou a vytrvalosťou, ale ak máte možnosť častejšie vystaviť dieťa príbuznému ovládajúcemu cudzí jazyk, neváhajte. Písať sa naučí neskôr. Osobne neverím systému: Choď do zahraničia, tam sa naučíš. Áno aj nie. Ak vycestujeme s dobrou znalosťou gramatiky a slušnou slovnou zásobou, konverzácia sa iste vylepší a naučíte sa množstvo nových slovíčok. Ale v dospelom veku nefunguje náš mozog ako u dieťaťa, rozhodne nie pre oblasť gramatiky. Tiež viera v lievik, ktorým nalejem do hlavy vedomosti, je naivná. Neverím tomu ani pri tzv. učebnej metóde v hladine Alfa. Okrem neúčinnosti je aj nebezpečná pre vplyvy na podvedomie. Cudzí jazyk si treba vydrieť. A to často neznamená nič iné, len zotrvať dlhé roky v usilovnom postoji. Ale učenie sa dá okoreniť zavedením príjemných, hrových prvkov a s pozitívnou motiváciou, na ktorú sa treba u detí zamerať predovšetkým.

Motivácia

   Osobne si myslím, že získať dušičku dieťaťa pre poznávanie, napríklad aj pre iný jazyk, čiže zaujať ho, je niekedy oveľa viac ako ho už v desiatich rokoch naučiť perfektne komunikovať. Radosť z učenia a chuť by mali byť jedným z hlavných cieľov. A tiež nič nepreháňať. Veď neprestávam byť predsa hodnotným človekom, ak neovládam angličtinu. Som tu hádam pre niečo iné ... A vy?

 


Alena Ješková