Tvorivo príjemná materská

Keď som raz bola s kamoškou, so svojím i s jej dieťaťom na ihrisku, upozornila ma na okolité mamičky a ich smutné, unudené tváre. Poznamenala: „Koľké sa trápia, že trčia len doma.Všímam si ich čím ďalej, tým viac. Pritom sa dá aj inak. Ony možno nevedia, čo sa dá podniknúť.“
A tak sme my dve, priberúc jednu ďalšiu, začali s našimi piatkovými výletmi do mesta. Nabalili sme deti do kočíkov a vyrazili. Raz sme zašli do detského kultúrneho centra Bibiana, inokedy do jednej herne, kde sa dá aj káva vypiť, potom do nefajčiarskej cukrárne, raz na výstavu ilustrácií, do knižnice pre deti a mládež, do jedálne na obed. A zrazu ma iná kamarátka zavolala do fitnescentra spojeného s plavárňou a so saunou. Naši chlapci sa pri nás hrali, naháňali (ideál je, ak má takéto centrum aj detský kútik). Dokonca som raz bola s kamarátkou a našimi deťmi u spoločnej detskej lekárky.
Takto som si vytvorila svoj súkromný zoznam miest a aktivít, ktoré sa dajú absolvovať aj s malými deťmi:
-    materské centrum s jeho cvičebnými i kultúrnymi programami,
-    plaváreň, sauna,
-    posilňovňa,
-    súkromný byt u jednej z nás (spolu varíme, pečieme, vyrábame adventné vence, iné ozdoby, čítame si články, bavíme sa o živote i kecáme popri hre detí, modelujeme s nimi z plastelíny, počúvame hudbu, tancujeme...),
-    knižnice,
-    výstavy,
-    nákupné centrá,
-    cukrárne (ja osobne nedávam dieťaťu jesť sladkosti, ale predávajú tam i čaje, džúsy a zdravé tyčinky...),
-    fara,
-    les,
-    ihrisko,
-    ...... – podľa možností toho-ktorého mesta/obce.

Hlavné pre nás je to, že sa necítime samy, vykorenené z ľudskej spoločnosti, a už vôbec nemáme pocit, že intelektuálne stagnujeme používaním len detskej slovnej zásoby. A deti majú tiež svoju vekovo príbuznú spoločnosť, učia sa komunikovať, vyhádať, bojovať, deliť i novým činnostiam. Okrem toho vieme, s kým sa stretávajú, aké hodnoty sa do nich vštepujú.

Alena