Mami, ocko vyrába peniaze na kopírke?

   V hlavičke môjho 4-ročného syna sa zrodila táto otázka. Bola dôsledkom mojej informácie, že tatinko je zato tak dlho v práci, lebo pre nás zarába peniažky. Predstava, ako môj manžel, inak stavebný manažér, stojí pri kopírke a xeroxuje 100 eurovky, ma pobavila. Napokon som všetko synovi vysvetlila.

 

My – financie – deti alebo nemôžem dať to, čo nemám

   Ak chceme deťom vysvetliť funkciu a hodnotu peňazí, najskôr ju musíme mať ujasnenú my sami. V Novom zákone nám Ježiš ponúka v príbehoch modely postoja k peniazom a materiálnemu majetku – drobné mince chudobnej vdovy vhodené do chrámovej pokladnice ako obeta, výzva mladíkovi zachovávajúcemu všetky zákony, aby rozdal celý majetok – všetko, čo má, podobenstvo o talentoch, výzva dať cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie, podobenstvo o boháčovi, ktorý pre veľkú úrodu postavil ďalšie sýpky, bol spokojný a ešte tej noci zomrel, podobenstvo o boháčovi a Lazárovi, príbeh o pravom poklade, ktorý ani hrdza, ani moľ nezožerie...

   Čítajme ich s otvoreným srdcom a objasňujme ich aj deťom. Je našou zodpovednosťou naučiť ich s financiami múdro a spravodlivo hospodáriť. Dieťaťu by sme mali primerane jeho chápaniu vysvetliť, že peniaze sa získavajú prácou a Božím požehnaním.

   Dieťa už v útlom veku dokáže chápať aj to, „načo peniaze sú“. Niektoré deti už okolo 5. roku správne chápu, že za 1€ si môžu kúpiť obľúbený jogurt či drobnú sladkosť, ale na bicykel či hokejku v svojej pokladničke nemajú. V malom sa tak postupne učia, že si nemôžu kúpiť to, na čo nemajú, čiže spoznávajú princíp rovnováhy príjmu a výdaja peňazí.

   S deťmi si prejdime, formou zodpovedajúcou ich chápaniu, možnosti ich príjmov, napr. vreckové od rodičov či peniaze darované starými rodičmi na narodeniny a pod., teda peniaze typu dar. Zdôraznime, že aj za týmito eurami, ktoré sa k nim dostali „len tak“, stojí niekoho námaha. Druhá možnosť detského príjmu je typ zarobené. Tu môžeme byť ako rodičia značne kreatívni. Sme v rozličných situáciách a naše deti sú individuality, takže môžeme posúdiť, či im uložíme prácu navyše v domácnosti, v záhrade či okolo domu, oceníme iniciatívu pomôcť staršej susedke s nákupom, odpratávanie snehu, kosenie trávnika, stráženie menších detí, vyčistenie topánok od bahna celej rodine alebo veľké dieťa podnietime na brigádovanie. V podstate prioritne nejde o činnosť, ktorú dieťa robí, ale o to, čo sa naučí, že získanie peňazí vyžaduje vynaloženie námahy. Princíp, ak niečo chcem mať, musím do toho niečo vložiť (svoju energiu, čas atď.)

   Výdajovú zložku možno deťom tiež vysvetliť pomerne jednoducho. „Chceš si kúpiť hračku za 6 € alebo sladkosť za 1€? Dobre, máš na ne, ale ak si peniaze minieš, ten luk za 15€ mať nebudeš. Keď ho chceš, peniažky musíme dať naspäť do peňaženky.“ Možno sa zdá tento príklad banálny, no čím menšie dieťa, tým viac zamerané na prítomnosť a je mu prirodzenejšie rozhodnúť sa pre to, čo je momentálne na dosah. Princíp sporenia sa musí postupne naučiť. 

   Nezabudnime deťom vštepovať odmalička kresťanský postoj nedotknuteľnosti cudzieho majetku. Čo sa zamladi naučíš, ako dospelák akoby si našiel.

 

Hospodáriť s vlastnými alebo prosím si vreckové

   U detí sa otázka dostávania vreckového (menší finančný obnos) stáva aktuálnom od školského veku. Niektoré deti prejavujú záujem o vreckové skôr, iným to ani nenapadne a potreba prichádza až so začiatkami puberty. Odborníci odporúčajú, aby dieťa, pokiaľ to dovoľuje rodinný rozpočet, vreckové dostávalo. Vhodné je vopred dohodnúť podmienky, za ktorých dieťa vreckové dostane/nedostane a jeho výšku. Mali by sme mať približný prehľad, načo naše dieťa vreckové míňa.

 

   Pomocou komunikácie ako i vlastným príkladom hospodárenia môžeme deti viesť k zodpovednému a múdremu narábaniu s financiami podľa Božích rád.

Eva Nipčová