8 dní v týždni

   Juda Ben Hur a Matrix. Čo majú tieto filmy spoločné? Podľa mňa len to, že ide o filmy. Každý vznikol v inom období pre iný typ diváka. V čom sa odlišujú? Vo vnímaní času. A ten sa dosahuje filmovým strihom. Kedysi sme sa dokázali pozerať dlhé hodiny na dlhé filmy, vychutnávať si detailné scény konských jázd v ringu, trvajúce aj 20 filmových minút, či pomalé pitie vody zo džbánu s pohľadom upretým na smutné, sústredené oči hlavného hrdinu. Dnes potrebujeme časté prelínanie obrazov, obľúbené sú skoky do minulosti, prípadne budúcnosti, až sa sami – hoci moderní – prestávame niekedy v deji orientovať. Ale vyžadujeme rýchle behy naďalej.

   A takto to ide všade. Najlepšie sú instantné dojčenské mlieka, instantné kávy, čaje – proste musí to byť rýchlo použiteľné. Dúfam, že sa nám instantnosť nedostane do vzťahov. Aby rýchlo vykvasili, čím sa môžu aj rýchlo rozpustiť.

   S dobou nič nenarobíme, tá je tu, skrátka sa vyvinula. Čo však v našich rukách aspoň čiastočne máme, sú postoje, reakcie na dobu, vytvorenie vlastných zvykov a obsah myšlienok.

   Zjednodušene povedané – takmer vždy máme na výber dva postoje – splynúť s davom, ktorý sa snaží určovať smer, v tomto prípade zhon, stres, chvat, pocit, vyjadrený často opakovanou frázou: „Nič nestíham“, alebo zaviesť aj do svojho života Boží poriadok podľa Jeho slova. On určil deň a noc, teplo a zimu, prácu a oddych – ako sa o tom píše v Starom zákone v knihe Kazateľ. Ani kresťanom sa zápas o čas nevyhýba. Ani Božie deti nemajú niekedy čas na vzťah s Ním, na „sedenie pri Jeho nohách“, na rozjímanie nad Jeho slovom, na uctievanie, hoci si to zaslúži. Lebo máme dojem, že sú pred nami dôležitejšie výzvy a povinnosti. Samozrejme si to aj nemyslíme, uznávame Boha za podstatného, trebárs aj za Pána a priateľa, ale i tak nás prevalcujú činnosti dňa. Návrat je však možný vždy, stále odznova. Ježiš nás pozýva usporiadať si priority – pre čo žijeme.

   Keby tak deň mal čo len o hodinku viac, keby len týždeň mal 8 dní! Pravdou však občas je, že nemám čas na tú a tú vysnívanú vec. A naše sny vždy presahujú realitu a možnosti. A ak nemáme čas na ..., môžeme sa spýtať Kráľa času, čo si o našom dni a týždni myslí On, či robíme to, do čoho ma zavolal, alebo si pretláčame svoje aktivity, ktoré nás vyšťavujú, znepokojujú a oberajú o čas, ktorý si túži vychutnávať s nami On. Božie slovo odhaľuje úmysly našich sŕdc, pomáha utriediť myšlienky, ak o to, samozrejme, stojíme, a hovorí nám pravdu, platnú vo všetkých érach, že dojem nedostatku času je lož v našej európskej hlave a že my máme moc rozhodnúť o tom, čo budeme robiť, do čoho investujeme svoje sily a minúty a že máme na všetko k dispozícii celý život. A ten je správne dlhý, pretože aj deň má nie iba 24 hodín, ale až 24 hodín. A nepotrebujeme 8 dní, to je tiež vtipné mylné presvedčenie, ktoré musíme vedome opustiť a myslieť inak, s novým nasmerovaním. Ani ušľachtilý zámer môcť slúžiť viac dní blížnym neospravedlňuje našu vystresovanosť a napätie, lebo Spasiteľom je Kristus, nie my, akokoľvek sväté sú naše snahy a aktivity.

Alena Ješková