Rýchla odpoveď

   V poslednom období som si všimla, že na otázku: „Ako sa máš?“, sa mi čoraz častejšie dostáva odpoveď: „Rýchlo, nič nestíham“. Neraz si spomeniem na úryvok jednej z piesní Karla Gotta: „Čas letí jako bláznivý, já nechytím ho – ani vy.....“

   A keď som túto „rýchlu“ odpoveď na otázku, ako sa mám, použila už aj ja sama, povedala som si, že je čas sa zamyslieť. Ako to, že nestíham? A čo vlastne nestíham? Zistila som, že odpoveď nie je až taká zložitá. Jednoducho som v nesprávnom čase chcela robiť veci, ktoré nemali byť mojou prioritou. Určite aj na ne jedného dňa dôjde (a ak nie, tak pokojne si môžem povedať, že som o nič neprišla). Dostali sme čas na život, do ktorého sa nám náš život určite „zmestí“. Naozaj si stačí uvedomiť okolnosti, v ktorých sa práve nachádzame (či už rodinné, zdravotné, finančné a pod.) a podľa nich priradiť hodnotu činnostiam, pre ktoré sa každý deň slobodne rozhodujeme. Možno máme v sebe túžby, ktoré nás ťahajú inam. A máme pretrvávajúci pocit, že by sme mali byť práve v tej chvíli na inom mieste a robiť iné veci. Vtedy treba úprimne zvážiť, či naozaj sme na správnom mieste a nemáme byť náhodou na niektorom inom. Boh predsa od nás nechce nemožné. Treba si však dať pozor aj na rôzne lákadlá, ktoré sa na nás odvšadiaľ sypú, a vyberať si, čo z toho je pre nás. Na konci našej snahy robiť to, čo máme, je vnútorný pokoj. A možno tiež otázka, kam to všetci okolo nás ženú? Veď určite sme už neraz boli svedkami toho, ako sa po skončení života našich známych svet točil ďalej ako predtým...

Marcela Hlubíková