Ženy medzi zhonom a osamelosťou

   Patríte tiež k ženám, ktoré majú plný diár, ktoré sa sťažujú na nedostatok času, sú v strese kvôli stanoveným termínom, cítia sa byť skoro za všetko zodpovedné a aj napriek tomu sú osamelé? Nepoznajú nudu a veľmi dobre vedia, čo s voľným časom. Napriek tomu v sebe pociťujú niekedy prázdnotu, ktorú nedokážu vyjadriť správnymi slovami. Mnohé ženy sa hanbia prijať tento stav, pretože v našej modernej spoločnosti sme zaujímavé a uznávané často len s nabitým časovým rozvrhom.

   Aj keď sme zamestnané, to ešte ani zďaleka neznamená, že je nám osamelosť cudzia. Skutočnosť, či ste mladé a máte malé deti, alebo sa vaše deti chystajú „vyletieť z rodného hniezda“, nehrá pritom žiadnu rolu. Osamelosť je tu, vnútorne sa cítite sama, zbytočná a nedôležitá.

   Nie je dobré vedieť, že sa to stáva mnohým ženám? Veľmi pomáha, ak tento pocit spozorujete a uvidíte v ňom šancu. V mojej fáze osamelosti som premýšľala o tom, čo by som mohla robiť a prišla som na to, že nejedna pochopiteľná reakcia, ktorá bola na dosah, by na mojej situácii nič nezmenila:

1. Podľahnúť v sebaľútosti depresii

2. Stiahnuť sa a pritom rezignovať

3. Vzbúriť sa, t. j. moje bezprostredné okolie nechám pocítiť niečo z mojej mizernej nálady – hľadám dokonca možno aj vinníka.

   V časoch, keď ste fyzicky „vyčerpaná“, stiesňuje vás byt, ste zraňovaná indiskrétnosťami, cítite sa duševne ubitá, už si neveríte a utiekate sa k podceňovaniu sa, považujem ako najlepšie riešenie, aby ste urobili dobré rozhodnutie: „Áno, momentálne sa cítim sama na všetko a vo všetkom, ale nezostanem v tejto diere. Rozhodujem sa teraz vyjsť odtiaľ von.“

   Mohlo by to vyzerať tak, že predložíte svoju situáciu najprv Bohu, svojmu najlepšiemu poslucháčovi. Áno, ide o modlitbu – pri nej môže duša dýchať. Urobí vás pokojnou, vecnou, detinskou (v kladnom zmysle slova), objektívnou a môže v tomto okamihu predstavovať veľkú pomoc.

   Modliť sa učíte pomocou modlenia. Dajme tomu, že aj vo vzťahu s Bohom môžu nastať temné hodiny, počas ktorých On mlčí a vy začínate pochybovať. Ale Boh je tu. To nádherné na ňom predsa je, že nielen počúva, keď s ním hovoríte, nie, On je „samé ucho“. Boh sa horlivo zaujíma o vaše priania, starosti a túžby. On na vás čaká! To, čo mu poviete, sa stane jeho vlastnou prosbou. S jeho pomocou sa z bodu mrazu vo vašom živote stane bod zmeny a zdanlivá bodka za všetkým sa stane dvojbodkou.

   Martin Luther raz povedal: „Je Božou prirodzenosťou, že aj z ničoho vytvorí    niečo.“

   Takže potrebujete ľudí, ktorí sú láskaví, veľkorysí, verní, spoľahliví a dôveryhodní – skrátka: ľudí so srdcom. Blízkosť takého človeka vám môže pomôcť, aby ste sa duševne uzdravili. Každý, aj vy, potrebuje v živote, keď je to veľmi čierne, nejaký múr nárekov, niekoho, s kým by ste mohli o všetkom pohovoriť. Môže to byť napríklad priateľka, ktorej zavoláte, aby ste jej vyliali svoje srdce.

   Pocit odmietnutia a klamstvo, že sme bezcenné, sa hneď nad nami vznášajú ako tmavé mračná. Až príliš rýchlo uveríme našej pochmúrnej nálade – tak je akákoľvek naša motivácia preč. Preto je dôležité, aby sme sa presne pozorovali.

   Niekedy nám signalizuje niečo aj naše telo: „Rob niečo pre seba“. Čo si tak trochu zacvičiť?

   Aj prorok Eliáš sa chcel vo svojej osamelosti vzdať, keď mu vtom Boh povedal: „Vstaň a jedz, máš pred sebou dlhú cestu.“

   Nuž i ja som sa naučila vstať a uchopiť normálne veci všedného dňa za správny koniec. A to všetko vo vedomí, že som Božie milované dieťa.

Hannelore Linge
Zdroj: www.team-f.at; Preklad: A. Ješková