Anketa

NA ČO BY STE RÁD/RADA MALI ČAS, ALE NEZOSTÁVA VÁM?

 

   Väčšina z respondentov túži najviac po dlhšie trávenom čase s rodinou a priateľmi. Na druhom mieste sú to naše koníčky a do tretice veľa z vás má záujem o pokojné chvíle nerušeného oddychu v samote, keď nemusí nič robiť ani sa nikam ponáhľať, dokonca ani nikoho počúvať. Azda len sedieť spolu s Bohom.

   Z celých odpovedí vyberáme len zopár.

 

Voľný čas bude v najvyššej miere k dispozícii zrejme až v dôchodkovom veku. Rada by som mala čas na umenie, kreatívnu prácu (maľovanie), učenie sa nových cudzích jazykov a následne cestovanie a spoznávanie nových kultúr, zaujímavú dobrovoľnícku prácu.

Jana, 34 r.

 

Neviem si čas zadeliť tak, aby som ho mala dosť na pravidelné čítanie kníh a na šport. Snáď raz, až deti odrastú... Alena, 38 r.

 

V mojom prípade je to viacero vecí. Predovšetkým rodina a ľudia z môjho blízkeho okolia, ktorých mám rád. Tiež pohyb v prírode, od obyčajných prechádzok až po náročné vysokohorské treky. Už sa teším na dôchodok, kedy bude hádam viac času aj na prírodu. 

Marcel, 40 r.

 

Na viac osobnej modlitby. 

Marek, 37 r.

 

Rada by som mala čas na koníčky, na rodinu a priateľov.

Katarína, 33 r.

 

Na vlastné hoby. 

Marta, 37 r.

 

Veľmi rada by som chodila na kurz taliančiny, ale momentálne časovo nevydá. Viem však, že raz sa mi to podarí.

Adriana, 38 r.

 

Rada by som mala viac času na seba, svoje koníčky, relax. Maximum času venujem deťom, domácnosti, rodine. Snažím sa, aby všetko fungovalo, nič mojim blízkym nechýbalo, deti prospievali v škole, darilo sa im na krúžkoch, nenudili sa, aby osobnostne rástli, aby bol manžel spokojný ... Často je to na úkor mojej pohody. Veciam, ktoré ma napĺňajú, sa venujem len sporadicky, potrebovala by som pravidelnosť. Akýsi pravidelný prísun duševnej potravy a relaxu pri športe, zadosťučinenia z práce na niečom peknom a pritom nie „povinnom“. Seba vždy zaradím na koniec, ale málokedy sa dostanem na rad. Skôr naopak, zišiel by sa čas navyše aj na povinnosti. Ale tak to asi chodí. Myslím, že rodičia sú na tom jednoducho tak. Kým sme boli deťmi a starali sa o nás, kým sme nemali skutočné povinnosti, nevážili sme si čas, ktorý sme mohli svojim záujmom venovať. Môžeme však usmerniť naše deti, aby svoje voľno trávili zmysluplne.

Renáta, 41 r.

 

Rada by som mala viac času sama pre seba, na cvičenie, zájsť si do kina, do divadla, na výstavu a pod.

Monika, 38 r.

 

Rád by som sa venoval hre na elektrickú gitaru, ale pri mojich deťoch a ich ambíciách natiahnuť struny čo najďalej od gitary, to nie je možné. Chcel by som aj viac čítať, keď sa chystám spať. Unavené a zmohnuté oči však väčšinou odmietajú v tomto čase pracovať.

Tomáš, 39 r.

 

Rada by som mala čas na priateľov a na návštevy. Aj keď som stále s nimi v kontakte, nie je to také intenzívne, ako by som si želala. Neostáva mi čas na pravidelné cvičenie (dúfam, že to nie je výhovorka), túžila by som byť viac v prírode, viac cestovať, viac navštevovať divadlá, koncerty, galérie, túžila by som sa niekedy len tak pofľakovať, ako keď som mala šestnásť a nevedela som, čo je to diár. Skrátka túžila by som niekedy nemyslieť na čas alebo stratiť sa v čase, či sa nechať len tak unášať a nie behať s časom opreteky.

Lucia, 31 r.

 

Na hranie na klavíri, na čítanie, na spánok, na štúdium; len tak si oddychovať s deťmi, s manželom...

Renáta, 41 r.

 

Na leňošenie s knihou v ruke, na spánok, na návštevu gospelového koncertu. Momentálne sa venujem najmä našej rodine s tromi malými deťmi a popritom pracujem na polovičný úväzok. Deň má stále len 24 hodín a často si musím voliť medzi tým, čo je príjemné, a tým, čo je potrebné, tým, čo je užitočné len pre mňa a čo užitočné pre mojich blízkych, alebo sa rozhodnúť medzi dvoma aktivitami, prebiehajúcimi v rovnakom čase. Jednej z nich sa musím vzdať. Priznávam, že niektorých aktivít sa naozaj nevzdávam ľahko. Správnym využívaním času ma Boh vedie k obeti, ale aj k radosti. 

Eva, 37 r.

 

Nezostáva mi čas na čítanie, ručné práce. 

Jana, 36 r.

 

Rada by som si našla čas na učenie sa cudzích jazykov (angličtina, nemčina) z dôvodu zlepšenia pozície na trhu práce. Taktiež aj na to, aby som si zreorganizovala izbu...

Zuzana, 32 r.

 

Potešilo by ma, keby som vedela využiť svoj čas pre opätovné nadviazanie dôverného vzťahu s Bohom. Môj duchovný život stratil tú pravú iskru a často má „iba“ podobu rodinnej modlitby s deťmi a manželom. Rada by som venovala viac času svojmu manželstvu. Páčila by sa mi predstava, že máme s manželom pre seba pravidelne každý týždeň vyhradený čas, ktorý využijeme podľa svojich predstáv. Nemusíme sa ponáhľať, môžeme sa pokojne porozprávať, pretože vieme, že o naše deti je dobre postarané. A do tretice by som si chcela v slobode darovať čas aj sama pre seba bez zbytočných výči-tiek, čo kvôli tomuto „luxusu“ nestihnem a ako to prijme moje okolie. 

Katarína, 38 r.

 

Na čítanie kníh (ešteže Miriam vychádza 1x za 3 mesiace, lebo aspoň tú stihnem prečítať), na pozretie si nejakého dobrého filmu, na usporiadanie vecí (receptov, fotiek, mailov...), dotiahnutie vecí, ktoré mám na zodpovednosti, na výlety do prírody.

Ľubka, 39

 

Podľa mňa čas na niečo mám vždy, len si ho neviem správne zorganizovať. Ale určite sa teším, keď budem na dôchodku (ak raz...), že budem chodiť viac do prírody a oddychovať na „hojdajúcej sa“ sedačke.

Anka, 39 r.

 

Na rodinu – najmä kvôli práci.

J. 36 r.

 

Napriek tomu, že mám stále pocit, že na veľa vecí nemám čas, ak mám povedať konkrétne na čo, tak som v koncoch – skrátka neviem. Je veľa dôležitých vecí, na ktoré by som si chcel a mal nájsť viac času a posunúť ich v rebríčku priorít niekde na popredné miesta. To, že sa mi to stále nedarí tak, ako by som chcel, nie je ani tak problém všeobecného nedostatku času ako skôr problém mojej slabej vôle, pretože ak aj mám voľný čas, tak väčšinou podľahnem a trávim ho niečím pohodlným, no menej užitočným. Takže času mám vlastne momentálne dosť, len sa ho musím naučiť lepšie zmanažovať.

Peťo, 35 r.

 

Rada by som mala viac času na všetkých ľudí, ktorých mám vo svojom srdci.

Radka, 31 r.

 

Rada by som si prečítala veľmi veľa kníh. Urobila si poriadok s fotkami. Navštívila veľa pekných miest... A našlo by sa určite ešte všeličo. Ale postupne sa dostávam k veciam a činnostiam, po ktorých túžim. Len to možno ide trochu pomalšie, ako by som chcela. Ale je to často asi aj o prioritách a usporiadaní si vecí. A človek často veľa chce – viac, ako je reálne stihnúť. A vôbec, musíme všetko, čo chceme, počas života stihnúť? :-)

Jana, 32 r.

 

Roky som sa starala o rodinu (manžela, deti, rodičov, svokru) a ja som bola vždy na poslednom mieste a zistila som, že som pre všetkých iba slúžka, a tak sa ku mne aj všetci správali. Pred pol rokom mi to po 35 rokoch konečne došlo a odišla som na chalupu na horách, som tu sama, keď potrebujem spoločnosť, navštívim priateľov alebo ich pozvem k sebe, spím, kedy chcem, jem, kedy chcem, rekonštruujem chalupu, chodím po výletoch a konečne robím to, po čom som celý život túžila. Je zaujímavé poznanie, že ide o úplne obyčajné veci, ako zájsť do lesa na hríby, vyliezť na kopec, rozhľadňu, na bežky, pokosiť trávu, zasadiť strom, kvety... Život je krátky, nevieme, ako dlho tu budeme, preto je správne ho užívať, nie prežívať. 

Hela, 57 r.

 

Keďže som dôchodkyňa, mám na všetko čas - čas pre mňa nie je žiadna veličina, ale tí, s ktorými sa chcem stretnúť, ho nemajú! Potrebujú ho na pozeranie siahodlhých televíznych noviel. Nechce sa im vyjsť z domu. Avšak žiadna zábava ani potešenie neprídu do ich obývačky. 

Mária 66 r.

 

Keďže sa mi podarilo úspešne odbúrať mnohé (zbytočné) aktivity a malé deti odrástli, mám v tomto období pocit, že na všetko dôležité si čas viem 

nájsť. A keď sa mi podarí ešte o niečo lepšie sa zorganizovať, verím, že budem mať viac času aj na stretávanie s ľuďmi pri nejakej užitočnej činnosti.

Marcela, 37 r.

 

Myslím, že mám čas na všetko, čo je pre mňa prioritou. Na niektoré veci, ktoré by som naozaj rada robila (napr. maľovanie, plstenie, výroba šperkov), mi „nezostáva“ čas, pretože momentálne nie je na to ten „správny čas“. Často sa modlím, aby som videla, na čo je v danej chvíli ten pravý čas, a robila to naplno. Nie vždy to bolo tak, no dnes žijem s rodinkou ozaj naplnený, pokojný život. Je to neskutočné požehnanie!

Lucia, 40 r.

 

A toto je hádam pointa! 

Ďakujeme všetkým za čas, ktorý investovali do tejto ankety, hoci ho (takmer) nikto nemá nazvyš.