Anketa

Tentokrát sme v ankete oslovili našich známych s otázkou: „Čo ťa priviedlo k viere v Ježiša Krista?“ a boli sme naozaj prekvapení rôznorodosťou ich odpovedí. Posúďte sami:

 

Mňa ku viere, takej živej myslím, priviedli dobrí kapláni, ktorých sme mali vo farnosti a ktorí sa nám venovali. Chodila som na stretká, tábory a ďalšie akcie, ktoré pre nás organizovali, a tak som spoznávala Ježiša. Potom som aj zažila pár vzácnych okamihov, keď som pocítila Boží dotyk. Mám rada Cirkev a som vďačná Bohu za dar viery.

Marcela

 

K Bohu ma priviedlo to, že ako pubertiačka som túžila po svad-be v kostole :-), a tak som sa rozhodla chodiť na náboženstvo a dať sa pokrstiť.

Počas tohto obdobia som stretla viacerých kresťanov, ktorí úprimne žili svoju vieru, až som sa aj ja začala zamýšľať nad Bohom. Okrem toho ma fascinovala (a stále fascinuje) dokonalosť prírody a celého sveta okolo nás, až mi z toho tak nejako logicky vyšlo, že je za tým On.

Zuzana

 

K viere v Ježiša Krista som sa dostala postupne. Doma ma viedli rodičia. Neskôr som v puberte sama hľadala a zaujímala sa, či Boh je a či je živý. V hľadaní mi veľmi pomohlo svedectvo mojej spolužiačky, ktorá mi svedčila o tom, čo Boh urobil v jej živote. Vtedy som sa rozhodla aj ja pre Ježiša. Odvtedy moja cesta viery pokračuje.

Monika

 

Mňa? Zo začiatku to bolo to, že som chcela mať na vysvedčení samé jednotky. Dohodla som sa s Bohom, že keď ich budem mať, budem chodiť do kostola každý deň. ... a mala som... potom to už išlo samé (s Božou pomocou).

Anka

 

Základy mi dala rodina. Avšak počas strednej školy som začala veľa vecí spochybňovať (nemala som vtedy veriacich kamarátov). Približne v tom období začal môj brat, pod vplyvom svojho spoločenstva, doma čítať Bibliu a navrhol aj modlitbu v rodine. Bolo to pre nás zvláštne. A keď ma potom zobral do otvoreného spoločenstva, stretla som sa s ľuďmi, ktorí svoju vieru úprimne žili a hovorili o Ježišovi veľmi osobne, inak, ako som to dovtedy počula. Vplyvom ich svedectva som veľmi zatúžila po vzťahu s Ježišom. A to bol len začiatok...  

Mária

 

K viere ma priviedlo viacero udalostí. Veľmi ma ovplyvnilo duchovné vedenie kňaza na farskej lyžovačke. Zúčastnil som sa jej ako 16-ročný, „na výnimku“, lebo som bol v tom čase neveriaci. Začal som tam však s desaťminútovými osobnými modlitbami, kde som tomu ešte neznámemu Bohu rozprával o svojich pocitoch, v dôvere, že sa nemusím na nič hrať. Pár mesiacov potom som bol pokrstený a doteraz Ježiša považujem za svojho najlepšieho Priateľa.

Maťo

 

Na Vianoce 1989 ma mama vzala na Jasličkovú pobožnosť do kostola. Vtedy ma očarila krása, pokoj a radosť, ktorá v ňom vládla. 

Povedali mi, že v svätostánku je živý Kristus, a tak som ho začala navštevovať, hlavne keď bol kostol celkom prázdny. Testovala som ho, či ma počuje, dávala som mu rôzne úlohy, a sľúbila som mu, že ak to či ono do tej a tej doby splní, uverím, že existuje. Splnil. Dávala som mu ďalšie a ďalšie podmienky, a prosila som ho, aby sa za to na mňa nehneval, veď už do mňa húdli všeličo a málo z toho bola pravda... A On vždy odpovedal, až kým som nemala absolútnu istotu. 

Beáta

 

K hľadaniu ma priviedol strach zo smrti a k viere v Krista najprv spolužiak a neskôr Ježišove reči a skutky.

Ľubo

 

K viere ma viedli odmalička rodičia, bola to u nás téma, o ktorej sa bežne rozprávalo. Najmä so sestrou sme si zdieľali mnohokrát naše skúsenosti, pocity, no i pochybnosti a spolu sme hľadali odpovede na naše nevyjasnené otázky v oblasti viery. Vidieť ľudí úprimne veriacich v Ježiša Krista, zažiť ten zvláštny pocit, že nie si sám, ani keď si uprostred cudzej krajiny, vedieť a cítiť, že daná voľba „smeru cesty“ je pre mňa tá správna – to všetko je pre mňa znamením, že Ježiš je skutočný a je tu medzi nami.

Renáta

 

Proste viem, že je tu. (Nechápem skôr ľudí, ktorí neveria, neviem sa vžiť do toho, ako žijú a vôbec prečo. A nemyslím tým hriech, nemorálnosť, nezmyselnosť, sebectvo a ubližovanie si..., ale ten bazál, prečo vlastne žiť. Neodsudzujem ich, len nechápem a viem, že Boh je moja sila, je veľký a pritom blízky; v každom mojom dychu, a je to slovami nevyjadriteľné. Nikdy by som nechcela byť bez neho. Na druhej strane nechápem ani samu seba, keď v tomto žijem, ako môžem byť taká sebecká, hlúpa a ubližovať druhým a nebyť stále v tom, ktorý je láska, pokoj, dobrota.

Eva

 

Na prvú cestu za Bohom ma doviedol jeden chalan, od ktorého som zopár mesiacov a potom nepravidelne pár rokov dostávala anonymné krásne listy. Zamilovala som sa na diaľku do neznámeho a išla po jeho hodnotách, ku ktorým patril aj vzťah k Bohu. To som mala 15. V 19-tich som odovzdala život do Ježišových rúk po osobnej modlitbe vyznania a zrieknutia sa hriechu, odpustení všetkým, čo mi dovtedy ublížili, a prijala som Ducha Svätého. Od tohto momentu sa začalo u mňa meniť úplne všetko. 

Alena

 

... svedectvo ľudí.

Ivana

 

Moja milovaná mama – v prvom kroku a neskôr, myslím, si ma viedol k sebe sám Ježiš Kristus :-)))

Petra

 

Rodičia a niektorí kňazi.

Peter

 

K osobnej viere ma priviedol nátlak pána farára, ktorý nás na hodinách náboženstva pod hrozbou telesných trestov (na výber bolo ťahanie nosa,

silné stlačenie ruky alebo úder pravítkom na dlaň) nútil písať si doma každý deň osobnú modlitbu. Pár mesiacov to boli zábavné pokusy o podvody a výmena skúseností so spolužiakmi, ktorý trest je výhodné si

vybrať. Keď zábavný náboj tejto hry vyprchal, zbadal som, že už je pre mňa prirodzené si sadnúť večer do ticha a vyjadrovať svoje myšlienky pred Bohom. Jeden prelomový večer ma modlitba mimoriadne

oslovila a naštartovala mesiace, možno roky prvotného nadšenia...

Ján

 

K viere v Ježiša Krista ma priviedla rodina a počas detstva mi túto vieru upevňovalo aj navštevovanie detského kresťanského stretka a spevokol. K znovunachádzaniu cesty k nemu mi v súčasnosti pomáha aj hlbšie „pátranie“, rozhovory s niektorými priateľmi, prechádzky v prírode, ticho. Ale tiež choroba a ťažké chvíle, keď sa pristihnem, ako si v duchu pred spaním opakujem: „Otče náš, ktorý si na nebesiach...“

Milada

 

Pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny, kde sa v nedeľu a sviatky chodí do kostola, ale tým sa žitie viery končí. Takto som žila až do asi 4.ročníka na výške, keď ma nechal po 5 rokoch chodenia chlapec. Cítila som sa hrozne, keď som sa pomedzi slzy, beznádej a hnev musela učiť na skúšky v škole a vtedy v jednej chvíli prišlo akoby precítenie, celú moju situáciu som uvidela z úplne iného uhla, hnev sa vo mne zlomil a pocítila som veľké odpustenie a nejakým spôsobom som vedela, že to je od Boha. Potom postupne ma Boh viedol cez rôzne knihy, ktoré mi prichádzali akoby cielene pod ruku a formovali ma a odvtedy žijem s Bohom.

Mária

 

V čase osobnej manželskej krízy som sa stretla s prvou veľkou životnou skúškou. Po niekoľkých mesiacoch vlastného snaženia o záchranu vzťahu som pochopila, že moje sily nestačia, že som v súboji, kde som vopred porazená. Môj manžel sa mi strácal pred očami a ja som strácala nádej možnej záchrany manželstva. Práve v tomto období Boh začal posielať do môjho života ľudí, ktorí otriasli mojimi základmi. A začal konať cez nich. Ocitla som sa na križovatke, kde som mala možnosť vybrať si medzi riešením bojovať vlastnými silami, alebo dôverovať Pánovi Ježišovi a nechať ho bojovať namiesto mňa. Prvá možnosť by viedla k istému rozbitiu rodiny, kde by utrpeli ujmu tri generácie, z čoho by si diabol istotne mädlil ruky. Zvyknutá riadiť a riešiť vlastný život, nebolo ľahké odovzdať toto bremeno Pánovi. Napokon som sa rozhodla odovzdať mu tento boj proti Goliášovi. Začala som budovať hlboký a intímny vzťah s Pánom, ktorý mi ukazoval moje hriechy a zlyhania, veď tie prispeli k manželskej kríze. Položil prst na nesprávnu hierarchiu hodnôt v mojom živote. V minulosti boli dieťa, manžel, práca na prvom mieste, kým vzťah s Bohom bol veľmi slabý a zanedbávaný. Nuž Boh začal robiť poriadky v mojom živote, kde dôležitú úlohu zohráva budovanie vzťahu s ním. Dnes som presvedčená, že bez tohto vzťahu nemožno viesť víťazný život. Ďakujem mu, že mi dal milosť poznať túto pravdu a možnosť bojovať za záchranu mojej rodiny. Ježiš Kristus je cesta, pravda a život. S radosťou a pokojom očakávam jeho víťazstvá. 

Ľubica