Tiché miestečko

   Moja babka mala ten najpôsobivejší záchod, aký som kedy videla. Stál vzadu v záhrade a bol ozdobený odvrchu po spodok pohľadnicami z celého sveta. Ako dieťa som trávila veľa času na tomto sem-tam chladnom mieste, obdivovala som pohľadnice a len tak si pre seba snívala.

   Dnes vyzerá naša toaleta pre hostí podobne. Na trojmetrovej stene skončili za dlhé roky veselé, vážne a poučné kartičky s výrokmi. Popri blahoželaniach, spomienkových fotografiách a pohľadniciach si tu svoje miesto našli nezabudnuteľné aforizmy, ktoré si vždy s obľubou čítame. Častokrát vyleteli hostia z toalety a žiadali o kúsok papiera a ceruzku. Kresťanské časopisy pre ženy, pre mužov a strhujúca mládežnícka literatúra zdokonaľujú repertoár na dlážke.

   Podľa toho trvajú potom aj „vysedávania“ našich detí. A rozhovory pri umývaní riadu v kuchyni sa začínajú niekedy takto: „Mami, keď som bol na záchode...“

   V časoch, v ktorých sú naše deti zo všetkých strán sýtené „odpadom“, som chcela vytvoriť dobrý protipól. Z našich piatich detí nie sú všetky rodení vášniví čitatelia, ale po kvapkách znovu a znovu na rôznych miestach domu naše steny svedčia o Božej láske, dlážky ponúkajú dobré myšlienky pre zmysluplný život a na dverách musí byť vidno chválu, povzbudenie a uznanie.

   Prajete si malú ukážku? „Vek je jediná možnosť, ako dlho žiť!“ alebo „Jedna blcha dá levovi viac zabrať ako lev blche.“

   Mnohé veci sa predsa dajú po jednom aktívnom „vysedávaní“ lepšie spracovať.

Ruth Pfennighaus
www.team-f.at, preklad: M. Vondenová