Nežijeme iba pre túto zem

Ján Buc. Mladý, odvážny, tvorivý, ľudský a plný energie. Je kňazom 15 rokov, pracoval s bezdomovcami, dôchodcami, s mládežou, zastával niekoľko riaditeľských funkcií, kým sa stal riaditeľom Televízie Lux. Na všetkých pracovných pozíciách mu ide o Božie kráľovstvo, aby pomáhal ľuďom raz prísť do neba.

 

Čo je pre vás najväčšou výzvou v Televízii LUX?

   Aby čo najlepšie napĺňala poslanie, pre ktoré bola založená – byť nástrojom Boha pri formovaní človeka. Chceme byť televíziou, ktorá prináša alternatívu a hĺbku. V budúcnosti chceme pôsobiť aj v oblasti evanjelizácie na slovenskom mediálnom trhu a určite sa chceme stať nástrojom nachádzania zmyslu života, aby diváci spoznávali Pána Boha, aby chápali, že Pán Ježiš zomrel za každého a to je myšlienka, ktorú chceme sprostredkovať. Aby ľudia videli hranicu svojho života aj za hranicou cintorína.

 

Ako to chcete dosiahnuť? Aké cesty a prostriedky povedú k tomuto cieľu?

   Pokladám za dôležité, je, aby sme my, pracovníci Televízie LUX, boli napojení na Pána Boha, a tak mohli prinášať iným ľuďom povzbudenie, nádej, radosť. To všetko nám ponúka Boh sám. Život je zo života. Nemôžem dať to, čo nemám. Druhá stránka veci je, že potrebujeme, aby nám diváci v modlitbách chránili chrbát, pretože aj my sme obyčajní a veľmi zraniteľní ľudia. Verím, že modlitba je to, čo nám môže otvárať dvere a posúvať nás ďalej.

 

Má Televízia reálne šance naplniť svoju misiu medzi mladou náročnou generáciou? Väzí vraj nízka sledovanosť Luxu len v malom technickom pokrytí?

   Ak má byť naša televízia zaujímavá i pre vekom mladšie kategórie ľudí, určite musíme vysielať programy, ktoré pre nich budú príťažlivé. Zatiaľ nie sme v tomto bode. Odniekiaľ sa musí začať. Ak budeme vyrábať skvelé programy, no nebudeme mať pokrytie, ľudia nás jednoducho nebudú môcť sledovať. Dospeli sme do fázy, že nás môže sledovať asi 80% domácností na Slovensku – cez satelity ASTRA a THOR, cez rôzne káblové televízie aj cez niektoré DVB-T vysielače. Keď stabilizujeme chod televízie po technickej stránke, verím, že príde čas, keď budeme tvoriť a vysielať nové relácie. Mnohé námety sú už na stole. Godzone-magazín je relácia určená mladej generácii a verím, že programov tohto zamerania bude časom oveľa viac.

 

Čo môže ponúknuť Lux hľadajúcim či ešte ani nehľadajúcim divákom, ktorým túžite priniesť evanjelium ako čosi úplne nové? Má v programe čosi príťažlivé?

   Je zaujímavé počúvať alebo čítať reakcie divákov na rôzne typy relácií. Niekedy ani nepredpokladáme ani si neuvedomujeme, čo všetko môže byť použité na to, aby človek nachádzal odpovede na svoje otázky. Napríklad katechézy môžu byť veľmi dobrým nástrojom formácie a výchovy človeka v kráčaní s Bohom. Relácia Doma je doma je typom relácie, v ktorej možno vidieť veľa zaujímavých hostí. Ľudí, ktorí odovzdávajú svoje životné skúsenosti z rôznych oblastí života. Každý človek je originál, každý je iný. Ťažko povedať, čo je pre ktorých ľudí príťažlivé a čo ich môže osloviť. Verím, že aj nová pripravovaná relácia s názvom Effeta bude zaujímavá pre televízneho diváka. Zámerom a poslaním tejto relácie je prinášať nedeľné evanjelium do reálneho života. Verím, že sa nám to podarí.

 

Mne ako diváčke chýbajú hrané filmy. Nemám na mysli o pápežoch a svätých, ale klasické hodnotové a dokumentárne zo sveta prírody.

   Aj mne. Nákup filmov je finančne veľmi náročný. Pre ilustráciu, jeden hraný film predstavoval v minulosti okolo 1% z ročného rozpočtu TV LUX. Teraz je to posunuté ešte vyššie. Verím, že aj na filmy príde správny čas.

 

Je v súčasnosti Tv Lux pri tvorení programov otvorená iným kresťanským denomináciám?

   V našich diskusných reláciách dostávajú priestor ľudia z rôznych denominácií. Hoci sme katolícka televízia, nevylučuje nás to zo spolupráce s inými cirkvami, ani s ľuďmi, ktorí neveria v Boha. Poznám mnohých, ktorí sú pre mňa veľkým povzbudením a príkladom, a nie sú veriaci.

 

V čom vidíte možnosti spolupráce medzi kresťanmi v mediálnej oblasti?

   Potrebujeme stáť vedľa seba ako bratia, ktorí si žehnajú. Konkrétne môže ísť o spoluprácu pri hraných filmoch alebo dokumentárnej tvorbe. Plánujeme sa stretávať aj s kresťanmi z iných denominácii, ktorí sa angažujú v médiách, a spoločne sa modliť za to, aby sme boli Božími nástrojmi.

 

Ochotne a s pokorou sa zúčastňujete letného mládežníckeho festivalu Camp fest, ktorý zastrešuje nekatolícka misijná organizácia Mládež pre Krista. Ako vnímate vy momentálny stav jednoty kresťanov na Slovensku?

   Vzťahy medzi kresťanmi nie sú jednoduchou záležitosťou. Je v nich veľa bolestí a zranení z minulosti, ktoré ešte nie sú celkom zahojené. Často cítiť určitú opatrnosť a niekedy až nedôveru. Na druhej strane, poznám po celom Slovensku konkrétne aktivity, stretnutia na spoločných platformách a dobré vzťahy medzi kresťanmi, ktoré prinášajú určité svetlo do budúcnosti. A Camp fest je aktivita, ktorá je mne osobne veľmi blízka. Po mnohých rokoch spolupráce s organizátormi sa z nás stali priatelia, ktorí na jednej strane chápu a žijú určité rozdelenie, ale na druhej strane, a to je veľmi silné, vieme spoločne bojovať za mladú generáciu na Slovensku a vytvárať priestor na stretnutie so živým Bohom. Pre mňa ako kňaza je to veľká príležitosť a výsada vidieť počas rozhovorov, modlitieb a spovedania, ako veľmi sa Pán Boh dotýka sŕdc ľudí. Stretol som sa už s mnohými mladými, ktorí boli hlboko dotknutí práve na Campfeste a začali aktívne žiť svoj osobný vzťah s Bohom. Mnohí začali aj s veľkou horlivosťou slúžiť vo svojej farnosti alebo pri rôznych aktivitách a službách.

 

Ako vy denne rozvíjate priateľstvo s Ježišom?

   Tak ako pre mnohých ľudí, aj pre mňa je to zápas o čas a dostatočnú sústredenosť pri modlitbe. Túžim žiť neustálu prítomnosť Boha v každom dni. Modlím sa tak ako každý kňaz Liturgiu hodín, snažím sa každý deň adorovať, čítať Božie slovo, byť na tichom mieste s Ježišom, čítať niečo duchovné, ale často mi to nevychádza alebo jednoducho nevládzem. V Biblii, aj keď som ju už viackrát prečítal, stále nachádzam slová a vety, ktoré sú pre mňa nové a dávajú mi silu a odvahu. Mám už viac ako 15 rokov svojho spovedníka, ktorý je pre mňa veľkým požehnaním. Pomáha mi v kráčaní s Ježišom a v službe pre Božie kráľovstvo. Priateľstvo s Bohom je nádherou, do ktorej môžem vstupovať stále viac a viac. A pritom je stále veľmi veľa toho, čo je ešte len predo mnou. Teším sa z každého dňa, ktorý môžem žiť s Ježišom, pod jeho vedením, v jeho láske a prijatí.

 

Máte aj modlitebnú skupinku či spoločenstvo?

   Mal som na Spiši, kde som teraz menej. Ale mám jednu skupinku mužov, s ktorými sa pravidelne stretávame, modlíme sa, rozprávame sa o Božích veciach. Vytvára mi zázemie, kde môžem osobne a otvorene hovoriť o svojom napredovaní.

 

Koho život obdivujete a je podľa vás ako vzor hodný nasledovania?

   Na každú oblasť by som mohol menovať niekoho. Maroš Kuffa je pre mňa veľkým vzorom vo vytrvalosti a bojovnosti, ako ísť za vecami a nenechať sa znechutiť. Kňaz Dušan Lukáč je vzorom v modlitbe a v hľadaní toho, čo Pán Boh od nás chce, kam nás Duch Svätý vedie. Mnohí známi a priatelia sú pre mňa inšpiráciou.

Za rozhovor ďakuje Alena Ješková