Ženy - princezné a hrdinky

   Úlohou ženy v spoločnosti, jej postavením a vzťahom k opačnému pohlaviu sa zaoberajú rodové štúdie. Gender (rod) je kultúrna kategória voči termínu pohlavie, definovaná ako matrica hodnôt istej spoločnosti, spájaných s mužstvom a ženstvom, alebo ako hierarchická spoločenská rozdielnosť medzi mužmi a ženami. Rozdielnosť medzi pohlaviami sa utvrdzuje osvojovaním si kultúry danej spoločnosti, v ktorej človek žije. V kultúre, kde dominuje maskulínny princíp (teda aj u nás), je ideálnym vzorom silný, materiálne dobre zabezpečený muž. Vo svojom konaní musí byť rozhodný a zároveň maximálne asertívny (sebavedomý, sebapresadzujúci). Takáto kultúra preferuje silové riešenia, súťaživosť, výbojnosť. Ženy sú nežné, skromné a rodinne založené, niekedy až naivné, potrebujú byť ochraňované a milované. Tieto spoločenské princípy sa odzrkadľujú aj v mediálnych posolstvách. 

   Rozprávky majú pre deti veľký poznávací a výchovný význam a prispievajú k formovaniu ich osobnosti. Prostredníctvom nich sa zrozumiteľnou a príjemnou formou už od útleho veku zoznamujú so základnými otázkami o usporiadaní sveta a ľudskej spoločnosti. Rozprávkové postavy pre ne predstavujú vzory, prostredníctvom ktorých dostávajú návody na to, ako sa správať. Ak má byť filmový hrdina dieťaťu osobným vzorom, musí vyhovovať detským predstavám o dokonalosti, vynikať nad priemer. Hrdina musí byť schopný myslieť, konať podľa poznania, ku ktorému sa dopracoval a veriť tomu, čo robí a k čomu je povolaný. Symbolizuje ideálny proces sebatvorby človeka, cestu od možnosti ku skutočnosti. Rozoznávame štyri aspekty hrdinstva: 

- morálna veľkosť

- schopnosť a statočnosť

- aktivita napriek prekážkam

- duchovné víťazstvo aj v prípade praktickej prehry.

Z mnohých postáv hrdinov sa stanú tzv. rolové modely, vzory, ktorých napodobňovaním sa človek učí sociálnym zručnostiam, nevyhnutným na plnenie spoločenských úloh. Rolové modely buď predstavujú ich ideálne zvládnutie, alebo aspoň ilúziu zvládnutia, pretože dokázali prekonať svoje negatívne vlastnosti alebo slabosti a zvíťazili v osobných zápasoch. Inšpirujú, pretože demonštrujú schopnosť človeka pružne reagovať a aktívne konať v meniacich sa okolnostiach. Ukazujú spôsob rozvíjania pozitívnych charakterových vlastností. 

   V klasických príbehoch vystupuje žena buď ako starostlivá matka, múdra stará mama, alebo dievča, ktoré si svoju identitu utvára „zrkadlením“ v stretnutí s mužom - najčastejšie s princom. Frekventovaným motívom je odpútanie sa dievčaťa od svojho otca, v čom jej hrdina pomáha. Často musí znášať príkoria zo strany macochy. Ich príbeh sa končí svadbou. Príkladom sú prvé princezné rozprávok Walta Disneyho (Snehulienka, Popoluška, Šípová Ruženka). Typické vlastnosti ženskej hrdinky sú čistota, obetavosť, pokora a poslušnosť autorite, schopnosť odolať pokušeniu a odporovať zlu, dobrosrdečnosť až naivita, schopnosť milovať, zvedavosť, vynaliezavosť a múdrosť.

   Tvorcovia mediálnych obsahov však v posledných desaťročiach ponúkajú nové pohľady na rodovú identitu. Iniciatívy súvisia so snahami feministických hnutí, ktoré sa usilujú dosiahnuť sociálnu rovnosť medzi mužmi a ženami a umožňujú tak aplikovať rôzne varianty psychologických experimentov. Producenti a tvorcovia audiovizuálnych diel sa snažia získať čo najväčšie spektrum divákov, preto vytvárajú rôzne dômyselne premyslené námety a scenáre, v ktorých narúšajú zaužívané archetypy. Postavy v úlohe hrdiniek preberajú mužské vzory správania. Podľa A. Plecnera ženské hrdinky vznikli následkom nepochopenia či dokonca komerčného zneužitia ich potreby v príbehoch. Postupne sa hlavné hrdinky rozprávok začínajú meniť a búrať stereotypy zasnených krások. Moderná hrdinka nie je pasívna a receptívna, ale skôr aktívna a agresívna. Pokoru a trpezlivosť nahradila drzosť a priebojnosť. Nad poslušnosťou prevažuje tvrdohlavosť a odpor voči autorite. Mužovi nastavuje zrkadlo, stavia sa do pozície ochrankyne, niekedy dokonca záchrankyne. Ariela (Malá morská panna) kvôli láske opúšťa podmorský svet istoty, Jasmine (Aladin) sa vzdáva bohatých nápadníkov, Pocahontas obetuje lásku k princovi pre dobro kmeňa. Z bezbranných princezničiek sa dokonca stávajú i bojovníčky ako napr. Mulan. Vrcholným príkladom emancipácie ženských hrdiniek sú mladá čašníčka Tiana (Princ a žabiak) a princezná Rapunzel (Na vlásku). Tiana sa stala prvou afroamerickou princeznou v produkcii Walta Disneyho. Je stelesnením ženy, ktorá tvrdou prácou a odriekaním si zábavy nakoniec získa to, po čom celý život túži. Zaľúbenie a svadba je len doplnkom príbehu. Je to práve ona, ktorá mení lenivého, ľahkovážneho rojka (princa) na pracovitého a rozhodného muža. Rapunzel je temperamentné, múdre, milé a hravé dievča, aj keď trochu naivné. Keď si to však situácia vyžaduje, je statočná a nebojí sa postaviť zoči-voči ani zbojníkom. Potom, čo strávila celý život izolovaná vo veži, je talentovaná takmer vo všetkých oblastiach, ako je hudba, literatúra, maľovanie, pečenie a dokonca aj astronómia. Nechýba jej odvaha, dokáže bojovať (aj keď len panvicou), je chytrá a charizmatická. Túži spoznať svet za oknom, preto sa vzoprie príkazu a utečie. Rovnako ako Tiana kráča v ústrety svojmu snu a svojimi postojmi a správaním mení nezodpovedného a namysleného mladíka, ktorého si nakoniec zoberie. Zavŕšením týchto príbehov nie je svadba s princom, hoci sa odohrala, ale naplnenie si svojho detského sna.

   Proces emancipácie nachádzame aj v známych dielach československej tvorby, a to najmä v období normalizácie, teda v 70. – 80. rokoch, kedy sa obraz ženy mení na nezávislú pracovitú ženu socializmu, a to i v dielach pre detského diváka. Ako príklad možno vybrať známu rozprávku Tri oriešky pre Popolušku, ktorá je populárna aj v súčasnosti. Spracovanie Popoluškinho príbehu už nemá nič spoločné s romantizmom. Hlavná postava prešla výraznou premenou: z naivného, zasneného, jednoduchého dievčatka sa stala emancipovaná slečna, ktorá jazdí na koni, vie loviť, nehanbí sa ironicky odpovedať princovi, zastane sa slabších. V Popoluške môžeme identifikovať pracujúcu ženu, ktorá je hrdá na svoju samostatnosť a nezávislosť (nepotrebuje vidieť princa, radšej uteká do prírody jazdiť na koni). Má dobré srdce a správny rebríček hodnôt, ktoré princ svojím správaním popiera. Je to povrchný mladík, ktorý žije len pre zábavu. Až do plesu si Popolušku nevšíma. Tam ho zaujme svojou vonkajšou krásou a záhadnosťou, nie pracovitosťou, princ ju predsa pracovať nevidel. 

   Detských divákov zaujímajú predovšetkým hrdinovia rovnakého pohlavia. Vplyv ženských hrdiniek na dievčatá môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

   1. Skreslený obraz vonkajšej krásy: Všetky princezné z dielne Walta Disneyho sa proporciami výrazne približujú bábike Barbie, ktorá ale prezentuje veľmi zdeformovaný obraz ženskej krásy. Ak by sme totiž chceli vytvoriť model Barbie v životnej veľkosti, zistili by sme, že jej proporcie sú nereálne a nezdravé. Barbie by merala asi 180 cm, vážila približne 50 kg, mala miery 100-45-85 cm a veľkosť chodidla 34. Chodiť by však nemohla, lebo by ju jej nohy neudržali. Pre chýbajúce tukové tkanivo by bujné poprsie bolo možné len vďaka plastickej chirurgii. Takáto predstava u dievčat s duševnou predispozíciou môže spôsobiť mentálnu anorexiu alebo bulímiu.

   2. Skreslený pohľad na mužské pohlavie: V snahe zobraziť hrdinky v čo najpozitívnejšom svetle, (Tiana, Rapunzel, Hermiona, sú v príbehoch vykreslené ako dokonalé, múdre, zodpovedné bytosti) charakter mužov vyznieva nezrelo, nerozhodne, ľahkovážne. Vystupujú v pozícii bohémov, sukničkárov, lajdákov.

   3. Absencia vzťahu matky a dcéry: v drvivej väčšine rozprávok absentuje vzťah mama a dcéra. Hrdinka má macochu, vychovávajú ju sudičky alebo matka zomrela pri pôrode a dcéra má na ňu len pekné spomienky. Svoje problémy tak väčšinou rieši so zvieratami, (myši, holuby, chameleón, krab...), ktoré sa stávajú jej dôverníkmi.

   4. Materstvo: Silnejúce hlasy feministických hnutí sa odrazili aj na produkcii pre deti. V minulosti bolo primárnym cieľom hrdinky vydať sa, v súčasnosti je to skôr naplnenie cieľa. Hľadanie rovnováhy medzi kariérou a láskou. Asi najkrajším príkladom je už niekoľkokrát spomínaná Tiana z rozprávky Princezná a žabiak. Ďalším aspektom je úloha ženy - matky. Tá sa v príbehoch nespomína, ak áno, tak až v druhom pokračovaní, kde sa objavujú už deti hrdinov.

   5. Nesnívať, ale žiť: Pozitívom je, že súčasné mladé hrdinky neprežívajú svoj život stavaním si nereálnych vzdušných zámkov, ale berú iniciatívu do svojich rúk. Rozhodnosť, pracovitosť, inteligencia, charizma a zdravé sebavedomie sú pozitívne odkazy pre dospievajúce diváčky.

   

Každý človek je hrdinom svojich vlastných dobrodružstiev. Rodičia by mali učiť deti kriticky myslieť, aby si z balíka vlastností hrdinu vedeli vyloviť také, ktoré nebudú smerovať k poškodzovaniu ich charakteru. Deti by sa mali naučiť chrániť život a jeho krásu za každých okolností, pretože ony budú ovplyvňovať ďalšie smerovanie našej spoločnosti v budúcnosti.

Mgr. Viktória Kolčáková
Fakulta masmediálnej komunikácie, Trnava