Prvá pomoc pri úrazoch končatín

   Začiatkom leta v jednu krásnu nedeľu som získala pri korčuľovaní na kolieskových korčuliach okrem dobrého pocitu z pohybu aj suvenír v podobe bielej sadry. Teda, aby som bola presná, tú som získala až následne po páde na bratislavských Kramároch. Počas doby hojenia a lekárskych kontrol som sa tam stretávala s mnohými podobne postihnutými. „Sadristi“ mali rozličné osudy, no jedno spoločné – úrazy končatín.

 

   Úraz (trauma, poranenie) je dej náhly a neočakávaný, pričom vonkajšie okolnosti pôsobia na organizmus deštrukčne. Deštruktívne pôsobenie sily na končatinu môže spôsobiť poškodenia rozličnej závažnosti od krvných podliatin, odrenín cez natiahnutie, podvrtnutie až po zlomeninu, bez poškodenia kožného krytu (zatvorená zlomenina) alebo s poškodením kožného krytu (otvorená zlomenina s rizikom veľkého krvácania a vniknutia infekcie).

   Úrazy končatín môžu byť súčasťou závažných situácií – polytráum (viacnásobných poranení), ktoré vznikajú napr. pri autonehodách, leteckých, priemyselných a banských nehodách. Postihnutý je ohrozovaný zástavou srdca a dýchania, masívnym krvácaním, poranením hlavy či chrbtice, prípadne je v bezvedomí. Pri prvej pomoci postupujeme špecifickým spôsobom (zistenie stavu bezvedomia, umelé dýchanie, masáž srdca, zastavovanie krvácania, stabilizovaná poloha). Tieto situácie si vyžadujú rýchly odborný medicínsky zásah. Voláme tiesňovú linku 155 alebo 112. Postup zásahu a prvá pomoc pri polytraume je obsiahlou problematikou, a preto sa jej v dnešnej rubrike nebudeme podrobne venovať.

 

   Na tomto mieste sa pozrieme na prvú pomoc pri samostatných poraneniach končatín, ktoré sa vyskytujú pomerne bežne.

   Odreniny – porušenie kože spojené s povrchovým krvácaním – ošetríme opláchnutím čistou vodou (vymyjeme prípadné nečistoty), vydezinfikujeme a prekryjeme náplasťou či obväzom.

   Rastúcu krvnú podliatinu (synonymum: hematóm, modrinu) po buchnutí zmiernime okamžitým priložením ľadu/studeného obkladu či mechanicky tlakom v mieste buchnutia.

 

   Na závažnejšie poranenia, ako sú podvrtnutie (vytknutie) členka pri zlom doskočení, natiahnutie svalov a šliach pri nadmernom alebo prudkom pohybe, zlomeninu kostí poukazujú niektoré z týchto príznakov:

v mieste poranenia a/alebo v jeho okolí sa vyskytujú:

- náhla ostrá bolesť 

- bolesť sa zväčšuje pri pohybe

- opuch

- krvná podliatina (hematóm)

- viditeľná deformácia 

- obmedzený pohyb končatiny

- neprirodzená poloha

- zvuk praskania počas úrazu.

   V týchto prípadoch sa naša snaha pri prvej pomoci zameriava na zmenšenie bolesti a ochranu pred komplikáciami. Ak je poranená horná končatina, postihnutého pri ošetrovaní posadíme. Poranenie dolnej končatiny ošetrujeme zvyčajne v ľahu. Ak je v mieste poranenia tesný odev, je nutné ho uvoľniť (vyzliecť, rozstrihnúť, roztrhnúť). Pri úrazoch hornej končatiny treba kvôli aktuálnemu alebo následnému opuchu po úraze z postihnutej končatiny odstrániť prstene. Ak to nejde, pomôžeme si mydlom alebo krémom.

 

   Pri prvej pomoci postupujeme v týchto krokoch:

1. ihneď ukončíme aktivitu (napr. pri športe);

2. končatinu dáme do úľavovej polohy (poloha, v ktorej postihnutý pociťuje najmenšiu bolesť);

3. priložíme vrecko s ľadom alebo studený obklad;

4. končatinu znehybníme podľa miesta poranenia:

- hornú končatinu závesom na trojrohú šatku alebo priviazaním končatiny o hrudník,

- dolnú končatinu buď fixáciou o provizórnu dlahu alebo jednu končatinu o druhú,

- manipulujeme opatrne a v čo najmenšom rozsahu;

5. ak je koža porušená a vidíme kostné úlomky, jedná sa o otvorenú zlomeninu, kostičkami nikdy nemanipulujeme, takisto ak je v rane niečo zapichnuté, tak to nevyberáme, ranu sa snažíme čo najčistejšie prekryť – ideálne sterilným obväzom, provizórne napr. čistou prežehlenou bavlnenou vreckovkou, ak je prítomné aj krvácanie, zastavujeme ho tlakom v mieste krvácania;

6. nepodávame jedlo ani pitie, pretože v niektorých prípadoch je nutné okamžité operačné riešenie (napr. zlomeniny);

7. transportujeme k lekárovi, alebo privoláme sanitku.

 

   Pohybová aktivita, najmä pravidelná športová, prospieva nielen nášmu telu, ale aj prispieva k duševnej pohode. Či už bicyklujeme, lezieme na skaly, beháme, potíme sa vo fitku alebo máme záľubu v turistike, v tele sa nám vytvárajú hormóny šťastia, orgány tela sa lepšie okysličujú, sme zdravší a radostnejší. Je pravdou, že úraz môže postihnúť každého, či sa už venuje extrémnym športom, alebo len zoskakuje zo stoličky pri utieraní prachu v byte. Toto vedomie by nás určite nemalo odradiť od pravidelnej fyzickej aktivity. Vždy je však potrebné zvážiť svoje sily a schopnosti a nezabudnúť používať ochranné pomôcky.

Dps. Eva Nipčová