Kráľovné lesov a kvetov

   Je to už pár rokov dozadu, čo som videl film Kráľovná korenia. Krásna korenárka pôvodom z Indie žije v Amerike a dodržuje naďalej svoje tradície, ktoré nosí v srdci. Rozumie bylinkám, koreniu a semienkam, je v určitom neustálom dialógu so svojou dušou a aj s nimi – s bylinami. Všetko, čo sa tam odohráva, je hlboko spirituálne, citlivé a napínavé zároveň. Napriek okolitému industriálnemu a konzumnému svetu zostáva korenárka skutočnou ženou. Keď to vidím, mám chuť sa pýtať našich žien: Prečo ste rezignovali na nežnosť a vnútorný dialóg? Prečo tak málo počúvate intuíciu, svoju dušu a vnútorný hlas? Prečo zapierate svoju ženskosť – to, čo vám Boh daroval ako nekonečný dar, a chcete sa podobať nám mužom? Prečo ste stále viac emancipované, manažérske, dravé a drsné?

   Spomenul som si v tejto súvislosti na abatyšu, bylinárku a mystičku Hildegardu z Bingenu. Založila niekoľko kláštorov, ktoré v láske a harmónii spravovala. Napísala mnoho piesní a hlbokých teologických pojednaní o Bohu a ceste k nemu. Zanechala nám množstvo receptov, ako prírodne, bez chémie a vedľajších účinkov uľavovať od bolesti. Mala a má povesť svätice, aj keď jej kanonizačný proces v cirkvi zatiaľ neprebehol. Hildegarda bola veľká Kráľovná lesov a kvetov. Žila svoj život naplnený originalitou a jedinečnosťou. Predbehla svoju dobu o celé storočia. Ale nie tým, že sa podobala mužom. Ona sa cítila byť mužom rovná a neraz to dala jasne najavo. Svojou ženskosťou však dokázala utišovať spory a liečiť rany – to bolo na nej výnimočné.

   Okrem dvoch synov mám aj dve dcéry a mám radosť z toho, že moja drahá manželka ich vychováva k ženskosti. Prirodzenej, nespútanej, hravej. Keď ráno nedostanú na oblečenie sukňu, hneď sa pýtajú: „A sukničku...?“ „Pravdaže, bude aj suknička.“ Ak nie je nejaká rovno poruke, ideme im do skrine zobrať.

   Majú ich mnoho: sukní, šiat, šatočiek... Zo sekáča za pár korún, alebo ich zdedili, alebo od niekoho dostali, alebo im ich ušila moja manželka. Že sú často z druhej ruky, niektoré mierne obnosené, to nikoho netrápi. A do vlasov im mamka z plste ručne šije kvietkované sponky. Vyzerajú v nich úžasne - ako Kráľovné lesov a kvetov. Veď ísť svojou vlastnou ženskou cestou je krásne, čisté a povznášajúce, až sa každý muž pred tým v duši skláňa.

   Je zaujímavé, ako je pozitívna inšpirácia chytľavá. Niektoré naše známe tiež začali svojim dievčatkám obliekať sukne a šatočky, pretože to „objavili“ ako úžasnú vec. Niečo originálne, dávno zabudnuté. Keď manželka začala viesť ženské intuitívne tance, na prvú hodinu prišli ženy v obtiahnutých aerobikových úboroch, len moja žena mala sukňu. Na ďalšiu lekciu si už každá priniesla aj sukňu. Zistili, že keď tancujú v sukni, akoby lietali a tancovali s vetrom.

   Ženy milé, niečo vám poviem, čo už asi dávno viete: Každá z vás je Kráľovná lesov a kvetov. Nemyslím to ako metaforu, ale úplne vážne. Každá z vás má v sebe hlas Boha, prírody, materský cit a liečivý potenciál. Vaše pohladenie uzdravuje, vaše slová upokojujú, vaše postoje prebúdzajú ušľachtilé túžby. Hovorí sa, že tam, kde vstúpila ctihodná abatyša Hildegarda, spory a hádky ustali. Nenechajte ten poklad v sebe zakopať a zarásť burinou.

Juraj Jordán Dovala