Výhrada vo svedomí

   Čo robiť, keď dôjde k rozporu medzi svedomím jednotlivca a prijatou zákonnou normou, ktorú uznáva väčšina? Ako riešiť rozpor medzi zákonom a svedomím jednotlivca?

 

   Výhrada vo svedomí je súčasťou slobody svedomia, ktorá je zakotvená v ústave Slovenskej republiky. Už po revolúcii bola prijatá listina ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa aj túto slobodu svedomia a inkorporovaním listiny do našej ústavy sa sloboda svedomia stala účasťou aj nášho právneho poriadku. Výhrada vo svedomí bola zakomponovaná aj v návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a v návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami na Slovensku. Táto zmluva však doteraz nebola prijatá.

 

Kde si ju možno uplatniť?

   V zdravotníckej oblasti existuje zákon, ktorý výhradu vo svedomí umožňuje uplatniť si zdravotníckemu pracovníkovi. Zdravotník môže odmietnuť akýkoľvek úkon, ktorý by bol v rozpore s jeho svedomím. Samozrejme, že nesmie ohroziť život pacienta. Ale týka sa to najmä interrupcií, sterilizácií, asistovanej reprodukcie... Výhradu vo svedomí si môžu uplatniť aj farmaceuti – pri vydávaní liekov, abortív, antikoncepcie. Môžu odmietnuť vydať takýto liek.

   Výhrada vo svedomí funguje aj u vojakov a policajtov, ale v obmedzenej miere. Nepodarilo sa ju presadiť v školstve. Ďalej funguje podľa zákonníka práce podľa dohôd, no v každej oblasti sa výhrada vo svedomí musí veľmi špecificky posudzovať.

 

Realita a prax

   Výhrada vo svedomí funguje v praxi natoľko, koľko majú ľudia odvahy, aby si ju uplatňovali. Prichádzajú, samozrejme, aj problémy, ale práve uplatňovanie si výhrady nám pomôže v tom, aby si ostatní ľudia zvykli na to, že je to bežná záležitosť. Vždy to niečo stojí a človek ide aj do rizika. Ale väčšinou mám skúsenosť, že ten, kto ju naozaj realizuje, následne vidí, že aj zamestnávateľ si zvykne, že je to niečo prirodzené a normálne. No mnohí – aj kresťania – majú tendenciu kvázi sa podrobiť a tváriť sa, že so svedomím nemajú problém, a že čo iné majú robiť, veď by ich mohli prepustiť zo zamestnania. Nemyslím si, že toto je správny prístup. Kto nebojuje o slobodu, nezaslúži si ju.

   Poznám veľa ľudí, ktorí si výhradu vo svedomí uplatnili a ďalej sú zamestnaní. Poznám aj lekárov, ktorých prepustili, ale zamestnávateľ to zhodil na iný dôvod ako na vykonávanie interrupcií. No viem, že sa uplatnili inde a že ďalej nerealizujú interrupcie. To znamená, dá sa to.

   Kresťania by mali mať svoje vlastné svedomie vyformované tak, aby sa nebáli oň bojovať. Svedomie nie je to, čo ja chcem, ale svedomie je niečo, čo nám hovorí a nás núti konať tak, ako sa konať má. A to nie je vždy príjemné. Ak konáme podľa svedomia, prinášame veľkú obetu. Keď budú ľudia ochotní hľadať svoje vlastné svedomie a poslúchať ho, budú bližšie k samotnej slobode. A sloboda prináša aj zodpovednosť.

Anton Chromík, právnik