Ako sa vyhnúť rozdeleniu osobnosti

 

   V športe sa často stáva, že družstvo, ktoré na domácej pôde každý zápas vyhráva, s tým istým súperom na jeho pôde prehrá. Čím to je? Súper sa nezmenil, pravidlá hry sa nezmenili, naši hráči sa nezmenili. Ale zmenilo sa ihrisko a zrazu je veľký problém vyhrať pred prevažne nepriateľskými fanúšikmi.

   My vieme, že Boží charakter sa nemení. Vieme, že Boh je láska. Sme však presvedčení o tom, že jeho láska je rovnako zameraná a túži po našich kolegoch ako po ľuďoch v cirkvi? Že mu záleží presne takisto na predavačke v obchode, protivnom šéfovi, ministrovi, ktorý robí zlé rozhodnutia, ako na chorých deťoch v Afrike? Boh miluje ľudí. Ako hovorí v prorokovi Jeremiášovi – Milujem ťa večnou láskou... Boh miluje ľudí neustále, každý deň a každú noc, v pracovné dni rovnako ako v nedeľu. Miluje ich, keď sú na pracovisku, aj keď na ňom nie sú.

   Boh na našom pracovisku pracuje. Jeho identita sa nemení. Napĺňa svoje zámery v nás, aj cez nás. V ľuďoch okolo nás, aj cez ľudí vôkol nás. Doma aj mimo domu. V práci.

   Biblia nám hovorí, že Ježiš Kristus je rovnaký včera, dnes i naveky. Zomrel, aby nám dal život v hojnosti a tento hojný život nám nepatrí len vtedy, keď sme doma alebo na biblickom vyučovaní, modlitebnom stretnutí, či na bohoslužbe, ale v našom obyčajnom živote, ktorý vedieme ako učiteľky, sekretárky, predavačky, vedecké pracovníčky, zdravotné sestry či političky. Žiadna deliaca čiara neexistuje. Pokiaľ náš kresťanský život od 8.00 do 17.00 nefunguje, potom to možno nie je nič viac, ako len naše hobby, aerobic alebo nejaký záujmový krúžok. Božia identita sa ani po vstupe do práce, po 8-mej hodine ráno v pracovné dni nemení. A nemala by sa ani naša.

 

Kráľovské dieťa alebo chudák?

   Možno si myslíte, že vy ste programátorka, čašníčka, redaktorka alebo kuchárka, nuž čo vy s tým... Možno ste, ale ste tiež niekto veľmi vzácny. Ste Božie dieťa, dieťa Kráľa. Možno si tak nepripadáte a máte skôr opačné pocity. Môžete si pripadať nedocenená, využívaná, zosmiešnená, ako ľahko nahraditeľné koliesko v bezcitnom stroji, pretože práve tak s vami vaše okolie v práci jedná. Naša základná identita v Kristovi sa však nemení podľa toho, ako s nami ľudia jednajú. (Kto je v Kristovi, je nové stvorenie. Staré pominulo, hľa, všetko je nové. 2 Kor 5,17) Sme novým stvorením a Kristus žije v nás. Naša identita kresťaniek sa vplyvom okolností nemení. Keď prídeme do zamestnania, nedochádza k nášmu zosvetšteniu či odduchovneniu, ani nestratíme to „nové stvorenie“, ktorým sme a stále ostávame kráľovskými dcérami, dedičkami úžasných zasľúbení. Stále sme povolané ku svätosti, stále máme moc odolávať pokušeniu (smiať sa na oplzlých vtipoch, používať dvojzmyselné reči, klamať šéfa, ohovárať kolegov...). V práci máme pochopiteľne inú úlohu, ale to z nás nerobí iných ľudí.

   Ak však máme byť dôslední, potrebujeme Božiu pomoc, aby sme mohli žiť podľa svojej pravej identity bez ohľadu na tlak okolia. To sa ľahšie píše, ako robí, ale Boh nám na to poskytol prostriedky. Ideme do práce s Božou autoritou a v jeho moci. Ideme do práce ako veľvyslanci jeho kráľovstva s jeho posolstvom. Musíme dôverovať jeho prostriedkom, ktoré nám dal, a jeho posolstvu.

   Mnohé inštitúcie a pracoviská sú v dnešnej dobe pevnosťami svetského humanistického zmýšľania. Pevnosťami, ktoré môžu byť napriek tomu poddané Kristovi. Pretože zbrane nášho boja nie sú svetské, ale majú moc od Boha boriť opevnenia. Nimi (zbraňami) boríme ľudské výmysly a všetko, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Poddávame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi. (2 Kor 10,4-5)

   Táto predstava silného kresťanského vplyvu na spoločnosť nám môže pripadať v tlaku a strese zamestnania ako prelud, ale buďme opatrní, kým ju zavrhneme. Komu by napríklad napadlo, že sa služobník živého Boha stane vrchným správcom pohanskej ríše? A napriek tomu sa práve toto stalo Danielovi, ktorý začínal svoju kariéru ako jeden zo skupiny nadaných mladíkov odvlečených do Babylona. Neskôr bol – bez toho, aby sa dopustil kompromisu vo svojej viere (čo v jeho „práci“ každý videl a vedel o tom) – bol povýšený a stal sa predstaveným babylonskej štátnej správy. V Danielovej dobe sa síce celá ríša pred Bohom Izraela nesklonila (rovnako ako je to dnes), ale v tom, ako ju Daniel spravoval, sa odrážala múdrosť a jeho spoliehanie sa na slová a cesty jeho Boha, Hospodina. Múdrosť, ktorá spôsobila, že Danielov šéf, kráľ Dárius, ho povýšil na najvyššieho správcu celej ríše a po príhode v jame s levmi dokonca vydal rozkaz, ktorý mal chrániť náboženské práva Danielovho ľudu. Vydávam rozkaz, aby sa v celej mojej ríši všetci triasli pred Danielovým Bohom a báli sa ho. (Dan 6,26) Danielov Boh, je i naším Bohom. Ako to vyjadril Dárius: Lebo On je živý Boh a pevne stojí až naveky. Jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zničené a jeho panstvo bude trvať až do konca. Vyslobodzuje a vytrhuje, činí znamenia a divy na nebi a na zemi, On vyslobodil Daniela z moci levov. (Dan 6,26-27)

   Existujú spoločnosti, firmy a inštitúcie, ktoré fungujú na kresťanských princípoch. A my môžeme byť Božím nástrojom, aby sa tak dialo aj dnes, na našich pracoviskách. Možno sa všetci kolegovia nestanú kresťanmi. Môžete však pracovať tak (a modliť sa), aby ste priniesli princípy, ktoré budú odrážať spravodlivosť, milosrdenstvo, úctu k druhým ľuďom, aby vaši spolupracovníci, podobne ako kráľ Dárius, vzdali chválu živému Bohu.

 

Gabriela Mikulčíková
(Podľa knihy: Mark Greene: Od pondělí do pátku)