Práca vo Svätom Písme

   Kde sa vzala na svete práca? Vo Svätom písme nachádzame veľa statí aj o tejto problematike.

 

   Práca patrí k prvým úlohám, ktoré človek dostal od Boha ešte v raji hneď po stvorení. „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.“ (Gn 2,15) Človek má stvorenie chrániť a obrábať. Túto úlohu mu zveril Boh ešte pred jeho pádom, preto práca nebola pre človeka trestom. Až po hriechu Adama a Evy sa stala námahou a ťažkosťou. „A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: ´Nesmieš z neho jesť!´, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš.“ (Gn 3,17-19)

   Práca teda pomáha človeku prežiť a je prameňom jeho bohatstva. „Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.“ (Prís 10,4) „Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.“ (Prís 14,23) „Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús! Hoc nemá vojvodu, predstaveného ani vladára, pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu. Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?! „Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku!“ a príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž.“ (Prís 6,6-11)

   Aj Ježiš na zemi pracoval. „Vari to nie je tesár...?“ hovorili ľudia. (Mk 6,3) V podobenstve o talentoch pochválil sluhov, ktorí rozmnožili zverené talenty a potrestal sluhu, ktorý svoj talent ukryl (Mt 25,14-30). Svätý Pavol v jednom zo svojich listov upozorňuje na nevyhnutnosť práce: „... ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. ... Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.“ (2 Sol 3,8.10-12)

   Cieľom a naplnením nášho života však nie je a nemá byť práca ani majetok, ale Boh. „Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána než veľký poklad a s ním nepokoj.“ (Prís 15,16) „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil?“ (Mk 8,36) „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21)

   Veľmi dôležitá je čestnosť a spravodlivosť pri práci: „Zárobok spravodlivého je na osoh jeho životu, dôchodok koristníka (je mu) na skazu.“ (Prís 10,16) „Lepšie (mať) málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo.“ (Prís 16,8) „Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok. Kto má rád nahromadený (majetok), nemá (dosť) zisku. (Ale) aj to je márnosť.“ (Kaz 5,9)

   Pred zotročením prácou nás chráni voľný siedmy deň. Aj Boh po stvorení sveta odpočíval. „A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2,2-3) V židovstve je týmto dňom sobota, v kresťanstve nedeľa. Boh priamo od človeka vyžaduje, aby zachoval tento voľný deň a sľubuje mu za to odmenu. „Šesť dní budete konať svoju prácu, siedmy deň bude dňom úplného odpočinku so svätým zhromaždením. Vtedy nesmiete konať nijakú prácu, to je Pánova sobota, odpočinok vo všetkých vašich bydliskách.“ (Lv 23,3) „Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce, a sobotu budeš volať rozkošou, svätý Pánov (deň) hodným úcty a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty, vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči: tak sa budeš kochať v Pánovi a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme, nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba: lebo hovorili ústa Pánove.“ (Iz 58,13-14)

Spracovala Jana Májeková
(Použitá literatúra: Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj: Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 2008)