Upratovanie a poriadok

Časť 3

DOMA je tam...

... kde nemusí byť vždy dokonale upratané

   Chcem pozvať na návštevu svojich priateľov, ale nemám upratané! A úprimne povedané, nemám na to ani silu, ani chuť, a tak vo mne prebieha vnútorný boj – chytiť do ruky vysávač, prachovku a saponát alebo sa na to vykašlať?

   Ale čo si o mne pomyslia moji hostia?

   A tak sa niekedy stane, že to radšej vzdám a rozhodnem sa pozvanie odložiť na neurčito (čo väčšinou znamená niekoľko mesiacov) a dovolím, aby sa môj postoj k čistote postavil do cesty mojej pohostinnosti.

   Áno, priznám sa bez mučenia, pustiť sa do veľkého upratovania pre mňa často znamená dlhé odhodlávanie sa a prípravy; omnoho jednoduchšie a určite rýchlejšie je prejsť domom a jednoducho po-zbierať a odpratať veci z viditeľných miest.

   A uložiť ich tam, kde nie sú na prvý pohľad vidieť, alebo – v tom lepšom prípade – tam, kam patria.

   Nedávno som sa rozprávala s kamarátkou, ktorá kvôli pocitu, že nemá dosť upratané, nemala hostí už niekoľko mesiacov. Čo je škoda, pretože má útulný a pekný byt, ale nanešťastie má niekoľko priateliek, ktoré sa v priebehu rokov z nejakého dôvodu stali absolútnymi fanatičkami do upratovania a ona má pocit, že jej byt nedokáže dosiahnuť ich štandard.

   Aké sú naše priority?

   Keď dôjde k upratovaniu, často strácame zo zreteľa, čo sa v živote naozaj počíta. Náš život je uponáhľaný, komplikovaný. Ženieme sa za niečím, na čom až tak nezáleží (ako je napríklad veľké upratovanie pred príchodom našich hostí), a potom sa ľahko stane, že sa náš uhol pohľadu pokriví. Snažíme sa veci priviesť do dokonalosti a nedokážeme dohliadnuť za obzor.

   Trvalo mi dlho, kým som sa naučila pýtať sama seba: Čo si vyberieš? Budeš sa radšej ďalej radovať z toho, čo zatiaľ bolo pokojným dňom, alebo vystrelíš ako pružina a začneš lietať s handrou a vysávačom kolom dokola, privádzajúc celú svoju rodinu do šialenstva? A to všetko len preto, aby všetko vyzeralo tak, ako má?

   Učím sa, ktoré veci sú pre mojich hostí dôležité (ako napríklad pripraviť pre nich malé pohostenie), a prišla som na to, že šťastná a nevystresovaná rodina a hostiteľka, ktorá je v pohode, sú omnoho dôležitejšie, ako mať veci dokonalé.

   Nakoniec som tých hostí pozvala. Mali sme sa skvele, ale uvedomila som si, aké ľahké je stratiť ten správny pohľad na vec. V jednom okamihu som sa pristihla, ako sa pozerám dole, na nepovysávaný koberec. Na okamih som sa cítila trápne. Potom som ale zdvihla oči a pozrela sa do tvárí tých, ktorí so mnou sedeli okolo stola, a moja perspektíva sa opäť napravila.

   Vážne, nie je to o omrvinkách na podlahe ani o chaotických hŕbach vecí tu a tam po dome. Nie je to o tom, že som lenivá a upratovať sa mi nechce. Ale za žiadnu cenu by som sa nechcela premeniť na fanatičku, ktorá trávi väčšiu časť svojho dňa s vysávačom v jednej a prachovkou v druhej ruke. Niekedy mám jednoducho taký plný rozvrh, že si musím usporiadať priority a uvedomiť si, na čom naozaj záleží. Určite nebudem odkladať stretnutie s ľuďmi, ktorí sú mi drahí a ktorí ma budujú, a nevzdám sa ich kvôli nie dokonale čistému domu. Pretože to je plán toho zlého.

   Radšej si uchovám vzácne a budujúce priateľstvá, než by som ich vymenila za čistý dom.

   A čo ty? Musí byť tvoj dom dokonale uprataný, kým sa odhodláš pustiť niekoho dnu?

Prevzaté zo zahraničných materiálov, stiahnuté z www.etabita.cz