Novodobé otroctvá

   „Chceli sme len brigádu na leto. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sociálnej práce som si spolu so sestrou hľadala nejakú brigádu. Chceli sme v to leto ísť na púť do Santiaga de Compostella v Španielsku, a tak sme si chceli na cestu ešte čosi privyrobiť. To už bol však jún – čas, keď všetky výhodné možnosti boli beznádejne obsadené. No aj napriek tomu sme to nevzdávali a hľadali na internete, pýtali sa v agentúrach, známych... Pamätám si, že sme si dávali pozor na serióznosť ponúk. Predsa žiadnym pochybným reklamám z kadejakých inzerátov alebo z internetu nenaletíme. Blížil sa však júl a my sme stále nič nenašli. V tejto, vzhľadom na čas už dosť zúfalej situácii, sa nám ozvala jedna dobrá známa, (čo nám v tej chvíli uniklo, bol fakt, že je to dosť nezodpovedná osoba), že si tiež spolu so svojou sestrou hľadá brigádu a že sa jej ozvala pre zmenu jej dobrá známa. Tá „úplnou zhodou okolností“ práve v tých dňoch končila svoju brigádu v neďalekej Viedni a hľadala niekoho nielen na svoje miesto, ale aj na ďalšie pracovné pozície. Malo ísť o miesto čašníčky, kuchárky, barmanky a upratovačky v malej, slušnej reštaurácii len s dennou prevádzkou a ponúkajúcou jedlá zo studenej kuchyne a nápoje. Lákavá pracovná ponuka v sebe ešte zahŕňala ponuku samostatného, plne zariadeného a k práci blízko situovaného bývania v byte majiteľa reštaurácie, ktorý ho na tieto účely prenajíma. Sľúbenú výšku zárobku si už nepamätám. Možno sme sa na ňu z tej radosti aj zabudli opýtať.

   Tak čo by ste na takúto ponuku povedali vy? Nám sa zdalo, že nie je čo zvažovať a hlavne strácať čas. S ponukou sme teda súhlasili, narýchlo sa pobalili a odcestovali. Podľa dohody nás mal na autobusovej stanici čakať náš budúci zamestnávateľ. Nebol to však on, ale jeho údajný synovec, ktorý nás upokojoval tým, že strýko čaká pri aute. Pri luxusnom 7-miestnom aute s dymovými sklami, koženým čalúnením a ďalšou nadštandardnou výbavou strýko síce čakal, ale s ním tiež ďalší neznámy muž, vraj strýkov brat. To už boli teda traja statní muži tureckého pôvodu. To bol prvý okamih, keď veci ne-boli podľa dohody a my sme sa začali znepokojovať. Tak sme si vypýtali ich vizitku, aby sme mali o nich aspoň nejaké údaje. (To nám však v tej situácii, keď sme si nemohli overiť ich pravdivosť, bolo vlastne nanič.) Keďže sme ešte len prišli a naši budúci zamestnávatelia sa tvárili, že niet dôvodu na znepokojenie, bolo nám dosť hlúpe hneď odísť. Tak sme sa rozhodli, že si pozrieme pracovisko a bývanie a potom sa rozhodneme. Vystúpili sme kdesi v centre Viedne. Malá, slušná reštaurácia len s dennou prevádzkou a ponúkajúca jedlá zo studenej kuchyne a nápoje bola v skutočnosti malá, špinavá krčma štvrtej a nižšej cenovej kategórie s nonstop prevádzkou, ktorá namiesto jedál zo studenej kuchyne ponúkala nočné diskotéky a príslušný nápojový lístok. (A ktovie, čo ešte.) Potom nasledovalo zoznámenie sa s bývaním. Samostatný, plne zariadený, k práci blízko položený byt v skutočnosti predstavoval 3-izbový byt obývaný už spomínaným synovcom, situovaný v okrajovej časti Viedne, od krčmy vzdialený autom asi 20 minút, v ktorom jedna izba bola skladom, druhá obývačkou so sedačkou, televízorom, hŕbou ohorkov z cigariet a prázdnych fliaš a tretia bola spálňa s veľkou posteľou a jednou skriňou. Keď sme to videli, už nám skutočne nebolo všetko jedno. Pred očami sa nám vybavili všetky predtým počuté informácie a príbehy o obchodovaní s ľuďmi, ktoré sa začínali dosť podobným spôsobom, ako ten náš. Stále sme si však asi nechceli pripustiť, že by to skutočne mohlo byť až také zlé a že by sa to mohlo stať práve nám. Keď sme však zvážili, že ak sú naše obavy skutočne opodstatnené, tak nám žiadna vidina peňazí nestojí za to, aby sme riskovali vlastný život, a tak sme sa rozhodli odísť. S ružencom v ruke sme čakali na ráno, aby sme mohli vypadnúť preč. Naši budúci zamestnávatelia nás medzičasom nechali v byte samé s tým, aby sme sa poriadne vyspali, že pre nás prídu ráno. Keďže sa však vonku už stihlo zotmieť a my sme ani nevedeli, kde presne sme, ísť na noc blúdiť do ulíc Viedne sa nám zdalo tiež dosť riskantné. (Hoci teraz sa mi to zdá oveľa menej riskantné ako zostať.) No aj napriek tomu sme sa rozhodli vyčkať. Tak sme s dokladmi pod tričkom, budíkom nastaveným na čas svitania a ružencom v ruke prebdeli noc, túžobne oča-kávajúc ráno. Aj sme sa ho dočkali a utekali kade ľahšie. Chcem sa poďakovať Bohu, že nás chránil, že sa nám nič zlé nestalo a mohli sme sa vrátiť domov.“

 

   Podľa odhadov medzinárodných organizácií sa na celom svete ročne obchoduje s viac ako 4 miliónmi osôb. V roku 2011 bolo na Slovensku identifikovaných 27 obetí obchodovania. Pri obchodovaní s ľuďmi dochádza k zneužívaniu ľudí inými osobami. Obchodované osoby sú držané pod vyhrážkami alebo fyzickým násilím na nejakom často od domova vzdialenom mieste alebo v cudzine, sú nútené k práci, ktorú by dobrovoľne nevykonávali, alebo v podmienkach, ktoré by pre ne boli za normálnych okolností neprijateľné. Často sa stáva, že za prácu nedostávajú žiadnu alebo len minimálnu mzdu, musia pracovať dlhé hodiny bez možnosti odpočinku, s minimálnym prísunom stravy. Obchodníci s ľuďmi najčastejšie zneužívajú ženy a deti na poskytovanie sexuálnych služieb. Obchodovanie s ľuďmi má aj iné formy, ako napr. zneužívanie a nútenie ľudí na prácu v poľnohospodárstve, v domácnostiach alebo obchodovanie za účelom nútených sobášov, dlžné otroctvo, kedy pracovník nemá šancu splatiť dlhy, predaj ľudských orgánov a.i.

 

   Projekt na pomoc obetiam obchodovania založila Slovenská katolícka charita v roku 2008 (podľa vzoru projektu Magdala v Českej katolíckej charite), vďaka podpore Ministerstva vnútra SR. Základnými piliermi programu je prevencia, vyhľadávanie a reintegrácia klientov, ktorí sa stali obeťou obchodovania.

   Ak máte akékoľvek pochybnosti pred odchodom do zahraničia, alebo ste sa sami vrátili so zlou skúsenosťou, kontaktujte bezplatne národnú telefonickú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi: 0800 800 818.

   Užitočné rady pred vycestovaním do zahraničia nájdete na: www.bezpecnecestovanie.iom.sk

   Viac o programe slovenskej katolíckej charity na pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi nájdete na: www.charita.sk/stranky/pomoc-obetiam-obchodovania-s-ludmi

 

 

MODLITBA ZA TÝNU

 

Týna, daruj nám svoje odpustenie (úvaha na pohrebe Týny)

 

Drahá Týna,

   Tvoj mladý život, ktorý bol náhle prerušený pred trinástimi mesiacmi, nesmierne zaťažuje naše svedomie. Potrebujeme Tvoje odpustenie, aby sme našli silu pokračovať v boji proti všetkým formám otroctva a vykorisťovania.

   Prosíme o odpustenie tvoju dcérku Elisu, ktorú si zanechala v Rumunsku len pár mesiacov po narodení. Prosíme o odpustenie tiež tvoju matku a všetky matky, ktoré plačú pre svoje dcéry, ktoré prišli do Talianska s vidinou života plného nádeje a zastihla ich krutá a ponižujúca smrť tak ako teba.

- Týna, odpusť pokrytectvo našej blahobytnej a konzumnej spoločnosti, ktorá stavia na obdiv svoj rozvoj a technologický pokrok, ktorá však zabúda rešpektovať dôstojnosť a posvätnosť každej ľudskej osoby.

- Odpusť našim občianskym predstaviteľom, ktorí pripúšťajú, či tolerujú nové otroctvo 21. storočia a nechcú potrieť vydieračstvo a organizácie obchodníkov s ľudskými bytosťami, a tak dovoľujú, aby kvôli nízkym záujmom alebo hanebným zárobkom boli ničené životy tisícov mladých bezbranných ľudí.

- Odpusť poriadkovým silám, ktoré ťa neubránili a neuchránili, pretože si tu bola ilegálne bez totožnosti, a tak olúpená i o svoju dôstojnosť a slobodu.

- Odpusť predovšetkým tým, ktorí ťa za každú cenu vyhľadávali, znásilňovali a užívali ťa ako predmet svojej rozkoše, aby ťa potom znovu odhodili na ulici ako odpad, a tak spolupracovali s tvojimi tyranmi a platili poplatok určený na podporu organizovaného zločinu.

- Odpusť náboženským autoritám, ktoré nedokázali dostatočne nahlas vykričať bolesť a odsúdiť nespravodlivosť tvojho vykorisťovania a tvojho ponižovania do stavu otroctva. V Jubilejnom roku si nadarmo očakávala, že sa rozlomia tvoje putá a že ty i tvoje spoločníčky na ulici zakúsite „Rok milosti a milosrdenstva Pána“.

- Odpusť postoj mnohých kresťanov a ďalších vzorných občanov, ktorí ťa posudzovali a odsudzovali, pretože si im vadila rovnako tak, ako cudzoložná žena v evanjeliu, pošpiňovala si naše ulice a pohoršovala si našu falošnú hanbu.

- Prosím ťa za odpustenie v mene všetkých žien za to, že sme svojou ľahostajnosťou a solidaritou so zlom nedbali na tvoj bolestný krik a nechali sme ťa „osamotenú“ na ulici, kde si prežívala drámu svojej samoty, pohŕdania, úzkosti a strachu.

- Prosím ťa za odpustenie, Týna, tiež v mene tvojho vraha, ktorý barbarsky zmrzačil tvoje mladé telo. Ale nie je to len on, kto je zodpovedný za tvoju smrť: bola si mŕtva ešte skôr, ako prišla smrtiaca rana. Koľko ľudí zabilo sny a očakávania tvojich dvadsiatich rokov. Všetci cítime vinu za tvoju smrť a všetci sme zodpovední. Preto vzývame Božie milosrdenstvo.

- Teraz ti prajeme odpočinok v pokoji a v láske toho Boha, ktorý je Otcom všetkých vyradených na okraj spoločnosti, všetkých ponížených a pohŕdaných v dejinách, lebo On „zvrhol mocných z trónu a povýšil ponížených. On nasýtil hladných dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno.“ On nech zotrie tvoje slzy a daruje ti radosť pokoja a večného života. Tvojej osirelej dcére Elize, tvojim drahým nech príde útecha cez naše modlitby, našu účasť a zdieľanie jej veľkej bolesti. Nám nech zostane vedomie zodpovednosti a úsilie chrániť a vyslobodzovať všetky otrokyne 21. storočia. Amen.

Sr. Bohdana Bezáková, CJ (koordinátorka projektu v SKCH)