Z rebélie poslanie

 

   Čo má spoločné zdravotná sestra s usmiatou moderátorkou, šťastnou manželkou a mamou a zanietenou domácou pani? Predsa meno!

 

   Natália Žembová pochádza z Horného Sŕnia, no teraz býva s rodinkou na Záhorí. Pôvodne je zdravotná sestra, niekoľko rokov aj pôsobila na psychiatrickom oddelení v Trenčíne a na detskej JIS-ke v Bratislave. Potom však zmenila profesiu a dnes sa k nám prihovára z televíznych obrazoviek vo večerných správach STV.

 

Dá sa ostať kresťanom vo svetskej televízii?

   Dá, len na to treba trochu odvahy a veľa, veľa trpezlivosti (smiech). Nie každý človek má pochopenie pre názory a hodnoty kresťanov, preto tá odvaha... a trpezlivosť preto, lebo treba znášať a trpezlivo počúvať názory a hodnoty iných ľudí.

 

Aké sú reakcie kolegov?

   Nie vždy pozitívne, ale čím som bola dlhšie v telke, tým to bolo lepšie. Lebo kolegovia si na mňa zvykli na takú, aká som. Že nebudem s nimi chodiť na večierky, že nebudem s nimi chodiť na cigaretku, ani spolu s nimi vulgárne nadávať. Napriek tomu často prišli za mnou, aby sa vyrozprávali, aby sa potešili mojím objatím a slovami... a to bola pre mňa veľká odmena.

 

A aké máte reakcie od divákov?

   Krásne. Ľudia ma vnímajú ako ženu, matku, kresťanku a poznajú moje názory, lebo ich často prezentujem aj v iných reláciách a článkoch. Som rada, že máme v našej krajine slobodu slova a vierovyznania, že môžem naplno, bez obáv povedať, že Boh žije v mojom srdci a že stojí nad celým mojím životom.

 

Nevadí Vám, keď musíte pracovať aj v nedele či sviatky? Resp. nevadí to Vašej rodine, manželovi?

   Prekážalo mi to stále, lebo som názoru, že nedeľa je naozaj deň, ktorý máme svätiť omšou a potom spoločným programom s rodinou. Ale, žiaľ, nie vždy sa to dá, preto som prijala služby v nedeľu ako svoj kríž, ako niečo, čo môžem Bohu obetovať za svoje úmysly alebo úmysly mojich blízkych. Nie je dôležité nadávať a hundrať, keď musíme niečo urobiť, čo sa nám nechce. Je dôležité zmeniť úmysel celej veci a obrátiť ho v náš prospech. A takto som to vysvetlila aj deťom a manželovi a tak to aj brali.

 

Čím Vás obohacuje práca v televízii?

   Je tam obrovská možnosť prístupu k informáciám, prehľadu o našej aj zahraničnej politike, o udalostiach, ktoré trápia svet. Je to veľká škola života.

 

Dokáže moderátorka doma ešte pozerať televíziu? Ak áno, čo si najradšej pozriete?

   Hej, dokáže (smiech). Rada relaxujem pri knihách, ale ak pozerám večer telku, tak to musí byť dokument, film s pozitívnym nábojom alebo aj muzikál. Jednoducho niečo, pri čom zrelaxujem a pri čom nemusím riešiť rébusy.

 

Pozerajú sa na Vás v televízii aj Vaše deti a manžel? Ako to deti vnímajú, že ich mama je v televízii?

   Manžel je na mňa hrdý a veľmi mi pomáha. Deti to zo začiatku vnímali ako nejakú srandu, že maminka na nich hovorí, ale nevidí ich a ani nepočuje (smiech). Brali to ako nejakú hru. Teraz si na to zvykli, že občas sa objavia v časopise alebo v televízii a že ich maminka má takú prácu, akú má. Berú to ako povolanie, ako každé iné. Som pre nich obyčajná maminka.

 

Vyštudovali ste zdravotnícku školu. Ako sa dá od zdravotnej sestry prejsť k moderátorke? Čo Vás viedlo k tomu, že ste úplne zmenili profesiu?

   Mamičkovská rebélia (smiech). Bola som na materskej dovolenke s deťmi už piaty rok a vtedy sa vyhlásil prvý konkurz na moderátorku Superstar. A ja som sa tam vybrala so slovnou zásobou 500 slov (smiech) a, samozrejme, neuspela som. Ale všimol si ma scenárista Superstar, Peter Šesták, ktorý povedal: „Vidím vo vás obrovský potenciál, raz budete moderátorkou.“ Ja som ho dobre vysmiala a šla domov. Ale o týždeň sa mi ozval, že to myslel vážne a mám prísť za ním do agentúry. A bolo to...

 

Dajú sa tieto dve profesie vôbec porovnať? Ktorá Vás viac bavila, napĺňala? Ktorá je, naopak, stresujúcejšia?

   Stresujúcejšie sú správy. Ale viac ma napĺňala práca v nemocnici. Má zmysel, ide tam o život... Je to práca plná starostlivosti a obetavosti. Ale aj spravodajstvo mi dalo veľa. Som možno ľudskejšia a príjemnejšia na diváka... nepotrebujem sa hrať na hviezdu. Ľudia majú radi, keď sa na nich usmejem a poviem niečo ľudsky, teplo, príjemne, a nie povýšenecky a sebecky. Dnešný svet potrebuje ľudské teplo viac ako inokedy.

 

Prezraďte nám niečo o svojej rodinke. Koľko máte detí, aké sú veľké...

   Zatiaľ máme dve deti, Martinka má 11 rokov a Jakubko 9. No o pár dní k nim pribudne ďalšia sestrička alebo braček. Som v deviatom mesiaci očakávania narodenia bábätka. Veľmi sa tešíme, deti si to vymodlili (úsmev).

 

Ako sa bude volať tretie bábätko?

   Zatiaľ ešte nevieme... Deti by chceli Agátku, Alžbetku, Máriu, Annu. Mne sa páči Ema, Vaneska, manželovi zase Alexandra... no, v pôrodnici to asi rozhodnem ja (smiech).

 

Akú máte najobľúbenejšiu hru s deťmi?

   Deti milujú akúkoľvek, len nech sme spolu. Najčastejšie hrávame scrable, karty, Človeče, nezlob se a najradšej si čítame knihy.

 

Čomu by ste chceli naučiť svoje deti?

   Aby boli spravodliví, verní Bohu, ľudskí, dobrotiví a vedeli podať pomocnú ruku každému, kto to potrebuje. Aby sa vedeli podeliť o majetok a nelipli na svetských veciach. Aby boli úprimní a neubližovali okoliu.

 

Čo by ste, naopak, nechceli, aby sa naučili?

   Brať drogy, klamať, podvádzať, neveriť Bohu a nevážiť si ľudský život a rodinu.

 

Protiklady sa vraj priťahujú. Máte s manželom viac rovnakých či rozdielnych čŕt?

   Skôr rozdielnych (smiech). Ja som oheň, on je voda. Ja sa snažím všetko vidieť v tom lepšom svetle a ľahko, on ma tlmí a hasí, aby som nerozdala celý majetok okoliu, aby som sa už toľko neobetovala a ukazuje mi druhú stranu mince... Takže sa ideálne dopĺňame.

 

Myslíte si, že sa už s manželom úplne poznáte, alebo sú ešte veci, ktoré Vás jeden na druhom prekvapia?

   Vždy sa dá nájsť okamih, ktorý ma prekvapí. V dobrom aj v zlom. Je fajn, keď poznám reakcie môjho manžela, keď viem, čo mi na niečo odpovie. No nájdu sa chvíle, keď si poviem, tak toto som nečakala. Väčšinou v dobrom slova zmysle. A to je na manželstve to najkrajšie. Že sa partneri aj po rokoch dokážu prekvapiť a znovu zamilovať.

 

Čo je pre Vás najväčšia výzva v živote?

   Dobre vychovať deti. To je úloha, s ktorou sa pasujem celý manželský život. Aby som nezlyhala, aby som sa raz pred Boha mohla postaviť s vedomím, že som urobila všetko pre to, aby som dobre ochránila a vychovala jeho dary.

 

Aké je to presťahovať sa z Považia na Záhorie? Nechýbajú Vám kopce?

   Nie, nechýbajú, veď bývam pár kilometrov od Karpát (úsmev). A máme ich s rodinkou celkom slušne prechodené. Som šťastná, že sme pri horách, dokážu nás naplniť pokojom a často vstrebať negatívnu energiu z nás. Veľa vecí a problémov sme s manželom vyriešili práve na prechádzke po horách.

 

Aký je Váš vzťah k domácim prácam, máte záhradku či domáce zvieratká?

   Milujem varenie, upratovanie, pečenie a hry s deťmi. Keďže bývame v rodinnom dome, mám záhradku, kde si dopestujeme zo všetkého niečo. Trochu mrkvy, hrachu, jahôd, fazuľky, kukurice, reďkovky, petržlenu, špenátu, papriky a paradajky a najmä – čerstvé bylinky do jedál. Okrem toho máme hrozno, maliny, jablone, nektarinky a čerešňu. Takže záhradka je relax. A pred dvomi mesiacmi k nám pribudlo šteniatko Beny, zlatý labrador. Tak máme o zábavu postarané (smiech).

 

   Do rodinky Natálky Žembovej pribudlo tretie dieťatko, napokon je to Emka. Prajeme veľa rodinných radostí i profesionálnych úspechov!

 

Jana Májeková