Výroky detí

Deti sa v škôlke hrali hru na remeselníkov. Doma sa mama pýta: „Danielko, prečo si sa neprihlásil, že chceš tiež robiť remeselníka?“

Danielko: „Lebo ony sa predtým, ako začali ukazovať remeslo, poklonili. A ja sa nebudem klaňať nikomu okrem Pána Ježiša.“

 

Manžel zavesil pred časom do niekoľkých miestností parohy, ktoré dostal od svojho otca – poľovníka.

5-ročný Adamko asi pol roka nato večer pri modlitbe: „Ďakujem ti, Pane Ježišu, že náš tatinko vyzdobil dom jeleňmi.“ 

 

Mama: „Elenka, obliekaj sa! Elenka, rýchlo! Elenka, ideme!“

Elenka: „Mama, však už skoro mám tie gate natiahnuté! Neviem, čo ty tu po

mne vykrikuješ!“

 

Ľuboško rýmoval: „Tak veľmi mi chutí horčica jak opica si dáva banány.“

 

Pri pití viney Ľuboško zhodnotí: „Trošku je vodička štipľavá.“

 

Ľuboško sa rozhorčuje: „Akože niektorí neveria v Ježiška? Veď na Vianoce, to je jasné. Kto si myslia, že tam dáva tie darčeky?“

 

Ľubko s mladším bratom v bazéne: „Ale sa po mne liapeš, veď aj mňa stiahneš. Radšej nech sa utopí jeden ako dvaja!“

 

Jurko: „Ja si tu tak hovedziem (miesto hoviem).“ 

 

Jurko: „Oci, hádaj, čo som nakreslil – začína sa to na čer- a končí na -vík!“ 

 

Jurkovi sa urobila na mlieku kožka: „Čo to tu mám za kebešoinky?“ 

 

Julinka vraví: „Mami, cvrkla som si, ale iba malý cvrček.“

 

Telefonujem dcére z domu na chatu, pýtam sa, čo momentálne robia, a ona opisuje:

„Mami, tatino našiel huby, nikto tu nevie, čo to je, ale už to dedko krája na sušenie, že si pochutíme.“


Jakubko pristúpil k sestre, ktorá sa opaľovala na deke, lebo sa jej chcel niečo opýtať. Sestra ho však okríkla: „Uhni, tieniš mi!“ Jakubko odstúpil a nevinne sa opýtal: „Už ti slnčím?“