Ty hovoríš, ja počúvam

   Chceme získať hlboké, čisté, nezištné vzťahy a vidieť spokojné kamarátky či spokojných partnerov. Zdravo komunikovať je vždy zisk.

 

   Myslela som si, že to viem. Až jeden seminár, ktorého náplňou bolo aj cvičenie v komunikácii, mi ukázal, ako na tom skutočne som. Biedne. Poďte sa s nami inšpirovať, zamyslieť a pocvičiť. 

 

   Komunikácia zahŕňa správu, odosielateľa a prijímateľa. Ak chceme mať dôverné vzťahy, nielen povrchné, obsahom správ by mali byť okrem denných informácií aj skúsenosti, myšlienky, pocity a túžby. Vzájomná výmena týchto vnútorných záležitostí buduje naše vzťahy. Rozprávať o sebe na hlbšej úrovni nemusí byť každému hneď vlastné, lebo niektorí sa naučili počas života skrývať svoje pocity a na odkrytie potrebujú odvahu a možno aj tréning.

 

   V každom priateľstve sa môžeme stretnúť s inými bariérami pri rozhovore. Najmä ak potrebujeme vyriešiť niečo ťažšie, napríklad konflikt, bránia nám v tom vnútorné pocity ako:

neviem, kde presne začať, 

mohla by sa mi smiať, 

nechcem ju znepokojovať, 

je to príliš zložité, 

nebude ju to zaujímať, 

mohla by sa na mňa nahnevať, 

čo ak ma nesprávne pochopí?, 

nepodarí sa mi to jasne vyjadriť,

budem vyzerať ako hlupák, 

nie je to možno ani dôležité, 

teraz je pokoj, nebudem ho predsa narúšať,

musím byť silná a iné.

 

   Všetci počúvame cez akýsi filter – cez filter 

našich hodnôt, 

názorov, 

skúseností z minulosti, 

spomienok,

dohadov, 

predsudkov,

prostredia okolo nás, 

záujmov, 

očakávaní,

predstáv o budúcnosti a pod.

 

   To spôsobuje, že počujeme niečo iné, než sa nám snaží rozprávač povedať. Naše predsudky či predošlé skúsenosti ovplyvňujú jeho hovorené slovo.

 

   Väčšina z nás považuje počúvanie za samozrejmosť, ale pritom môžeme mať pri počúvaní aj zatvorené uši a nič nevnímať. Alebo počúvame len to, čo chceme – čiže vedome či podvedome selektujeme. Ale dobrý, pozorný poslucháč poskytuje svojmu partnerovi už len počúvaním podporu, dáva mu zažiť dôležitosť, prijatie a úctu. A tomuto umeniu sa musíme naučiť. Efektívna komunikácia vyžaduje ovládanie konverzácie v našej mysli. Najmä sa musíme zbaviť zlozvykov, medzi ktoré patrí: 

- skákanie do reči, 

- nevhodné upokojovanie človeka, ktorý má vážny problém a my ho ihneď zľahčujeme frázou „to je/bude dobré“, 

- poučovanie (rozdávanie rád), 

- postoj intelektuála, ktorý mudruje alebo vnáša hneď akýsi preduchovnený pohľad na realitu, 

- odbočovanie od témy prinesením svojej novej témy či svojho pohľadu.

 

   Mali by sme si druhého vypočuť až do konca, teda dovoliť mu, aby povedal ozaj všetko, čo chce, a až potom prísť s naším príspevkom.

 

   K základným princípom patrí: 

1. dávať dobrý pozor

2. neprerušovať

3. vcítiť sa do partnerovej situácie

4. neklásť veľa otázok

5. tolerovať aj odmlky

 

   A na konci jeho rozprávania zopakovať to, čo partner povedal, aby sme sa presvedčili, či sme ho správne pochopili, aby sme nedezinterpretovali jeho informáciu. 

   Čiže zhrnieme základné fakty a on nám potvrdí, či to myslel práve takto. 

   Ak nás požiadal o radu alebo o pomoc, spýtame sa ho, čo považuje za najdôležitejšie.

   Potom znovu zopakujeme, či to myslel takto alebo takto. 

   A ak si želá našu radu, vyslovíme ju.

   Alebo môžeme ponúknuť svoju pomoc, ale spýtame sa ho, čo by od nás potreboval.

 

   A nezabudnime, že muži majú na vyjadrenie myšlienky jedno slovo a ženy jeden slovník.

 

Na reflexiu: 

Aká ste poslucháčka? 

Čo vám pripadá ľahšie – rozprávať či načúvať? 

Našli ste sa v niektorom komunikačnom zlozvyku? 

Ktoré princípy sa vám už darí dobre aplikovať? 

Za čo si vás vážia priateľky? 

Alena Ješková
(s použitím materiálu Manželské večery, Familiaris 2007)