Anketa

Spýtali sme sa žien i mužov, čo vkladá žena do priateľstva so ženou, alebo inak – čo robí priateľský vzťah medzi ženami špecifickým?

 

Ženské odpovede boli plus-mínus rovnaké. Povzbudivé na nich je to, že skutočné priateľstvo nevymiera a ženy sa potrebujú.

Zaujali nás však mužské – svojou rôznorodosťou. A poznatok, že nás potrebujú viac spoznať.

 

Veľkú mieru empatie, porozumenia, dôvery, aj skúsi spolupatričnosť a spoluúčasť na problémoch svojej priateľky. Žena sa dokáže hodiny rozprávať a počúvať o problémoch a starostiach svojej priateľky a nezištne radiť, pomáhať. Vzťah medzi ženami je aj obohatený o vzájomné pozornosti, obdarovania, vlastnoručné výrobky. Žena sa potrebuje pred druhou ženou aj pochváliť a ukázať, čo dokáže a očakáva obdiv a uznanie.

Danka

 

Nemám sestru. Mám síce brata, ale to je úplne iný druh partnerstva, ako je vzťah sesterský. Obdivovala som ho v románoch Jane Austenovej, a vlastne až pri čítaní jej kníh som si uvedomila, ako veľmi mi chýba sestra. A tak vo svojich priateľkách hľadám najmä tú sestru. Potrebujem sa rozprávať o svojich starostiach, radostiach, o ženských témach, ktoré sú pred mužmi tabu, a na oplátku sa usilujem byť tiež pre svoje priateľky dobrou dôverníčkou. Občas mám pocit, že si navzájom poskytujeme služby teraz takého módneho kaučingu. Ale k tomu kaučingu je ešte bonus silnej ľudskej blízkosti.

Nemám veľa kamarátok, ale tie, ktoré mám, sú mi veľmi vzácne. Viem, že keď je zle, stačí sms – a ide sa na kávu. Teda rozobrať všetko, čo nás trápi, pomôcť si, vypočuť sa. Keď do života ženy prídu deti, rodina, často ostáva málo času na priateľky. Ale urputne sa snažím nájsť si ten čas, aspoň raz do roka trávim s kamarátkami aj víkend. Po takomto stretnutí sa cítim zregenerovaná a dobitá energiou.

Eva, 46 r.

 

Ženy majú veľkú potrebu komunikácie, a preto do priateľstva vkladajú dôvernosť – spolu zdieľajú radosti, starosti, sny aj túžby. Už samotné vypovedanie toho, čo má žena na srdci, jej prináša úľavu a potešenie. Prežívajú hlboký dôverný vzťah, spolupatričnosť a vzájomné pochopenie.

Ria

 

Dôležitosť vzťahov v živote žien je podľa mňa niečo ako voda pre rastlinu. Už ako malé dievča si pamätám úpornú snahu nájsť si “najlepšiu“ kamarátku. Som vďačná za to, že som v živote doslova obklopená priateľkami. Čím to je, že o ne stojím, potrebujem ich? Sú mojím prístavom porozumenia, dôvery, zdieľania, ochoty počúvať, ale aj zdrojom inšpirácie, podpory, upokojenia a dobre nastaveným zrkadlom môjho bytia.

Špecifické sú momenty, keď aj v mlčaní a bez konkrétnych krokov vysielame dôležité signály porozumenia a podpory. Keď sa vieme pochopiť aj v emóciách, ktoré sú racionálnemu konaniu vzdialené.

Martina

 

Žena ide do priateľstva so ženou úprimne, naplno a s dôverou. Do priateľstva vkladá veľa chvíľ vzájomných stretnutí a rada zostupuje do hĺbok rozhovorov o živote, viere i o mieste ženy v rodine a v práci. Žena pozorne počúva a aj tým je kamarátke oporou v ťažkej chvíli. Zároveň však miluje, keď môže pri šálke dobrej kávy iba tak „kecať“ o knihách, náušničkách, receptoch a vyrozprávať sa z dennodenných stereotypov či svojich komplexov. Ženy milujú malé milé „obdarčekovania“ :).

 

Žena rada vzájomne zdieľa to, čím žije, rada o problémoch hovorí, prediskutuje ich, žiada o radu, chce poznať skúsenosti kamarátok. Ale typické je, že rada na základe takýchto rozhovorov rastie, lebo veľa premýšľa o tom, ako byť múdrou ženou, dobrou mamou a neodolateľnou partnerkou :). Každá z nás je iná svojím temperamentom, záujmami, skúsenosťami, pohľadom na svet, módu, deti, rodinu a partnera a tým tiež svojsky obohacuje vzťah.

Helena, 34 r.

 

Do priateľstva so ženou vkladám predovšetkým pochopenie, spolupatričnosť, odvahu, modlitbu i múdrosť. 

Valéria, 59 r.

 

Myslím, že žena v úprimnom priateľstve s druhou ženou hľadá (a nachádza) pochopenie, prijatie a povzbudenie. Lebo každá miestami v živote bojuje s komplexom menejcennosti, nedostatočnosti, depresie, s tým, ako vyzerá, so starosťami o svoje deti, s túžbou po láske, po dobrom manželstve...

Keď máme možnosť sa druhej žene vyrozprávať a vysťažovať a nájdeme pochopenie, povzbudenie, spolupatričnosť, potom sa cítime hneď lepšie. Ďalšiu úžasnú dimenziu má takýto vzťah žien, ak obe/všetky poznajú a milujú Boha a túžia Mu svojím životom slúžiť. Potom sa stretnutie takýchto žien „nezvrhne“ na ohováranie a sťažovanie si, ale častokrát vyvrcholí po čase zdieľania svojho najhlbšieho vnútra k tomu, že sa spoločne za svoje problémy a starosti modlia a žehnajú si. Takýto vzťah je krásny a ženu neuveriteľne požehnáva.

Jedným z najvzácnejších požehnaní od nášho dobrého Boha je v mojom živote práve takýto úžasný vzťah s mojou mamou a mojimi dvomi sestrami. Všetky patríme Bohu a ja som za ne Bohu nesmierne vďačná.

Lenka, 36 r.

 

Vkladá seba samú. 

Monika

 

Ženy majú dar „jazyka/reči“, schopnosť (ale aj potrebu ) vyjadrovať svoje emócie a myslím, že práve toto môže ich vzájomný vzťah prehlbovať.

Katka, 30 r.

 

Dušu, sny a dôveru. Dušu preto, aby našla dušu spriaznenú, ktorej sa môže vyžalovať, ale aj podeliť o drobné, všedné radosti a prekvapenia. Sny preto, aby sa mohla podeliť o svoje najtajnejnejšie sny a túžby bez obavy, že by ju niekto vysmial, nepochopil, odsudzoval alebo nevnímal. Dôveru preto, lebo dúfa, že všetko, o čom hovorila predtým, zostane medzi nimi, bez toho, aby sa navzájom súdili.

Čo robí ženské priateľstvo špecifickým?

Pravdepodobne to isté, čo robí špecifickým aj priateľstvo medzi mužmi alebo akýkoľvek iný druh priateľstva. Spoločný náhľad na svet, na problémy, na humor. Spoločné záujmy, koníčky, starosti. Možno u žien je špecifické, ako rady rozprávajú o svojich deťoch. O ich úspechoch, neúspechoch, pokrokoch, o tom, ako ich trápia a koľko radosti im prinášajú. Večná téma. A možno ešte vzťahy. Tie úspešné, aj neúspešné. Všetko treba dopodrobna rozobrať, analyzovať, vyhodnotiť a vyvodiť záver. To sa v priateľstve s mužom nedá. Oni by hneď hľadali na všetko riešenia. My konverzujeme preto, aby sa nám uľavilo na duši. Nie aby nám niekto ponúkol riešenie. Takže ženské priateľstvo je vlastne špecifické konverzáciou.

Renáta, 42 r.

 

Pro mě je přátelství se ženou prohloubení kamarádského vztahu, do kterého vkládám víc sebe sama. Tedy já do přátelství vkládám větší otevřenost (čím je přátelství silnější a hlubší, tím jsem otevřenější), a zároveň dávám větší prostor své přítelkyni a přijímám její otevřenost vůči mně ve vzájemném sdílení se.

Specifické je asi to, že v přátelském vztahu se ženou můžu mluvit „nekonečně“ dlouho o svých pocitech, aniž bych byla přerušovaná, upozorňovaná, že se opakuji, že mluvím o ničem, nebo že jsem nudná. A nejlepší na tom všem je fakt, že na konci svého vypovídání se přítelkyni, následuje od ní závěrečné pochopení, které působí radostně a léčebně :-)

Miška

 

Ja predovšetkým absolútnu dôveru. Chcem veriť, že budem pochopená a nie odsudzovaná, aj keď sa priateľka nestotožňuje s mojimi názormi, postojmi, prostriedkami, ktoré som použila. Očakávam otvorenosť a ústretovosť. To isté platí aj v opačnom garde. Ponúkam to isté.

Ženy sú všeobecne „ukecanejšie“ ako muži. To preto, lebo z okolia prijímajú množstvo podnetov, o ktoré sa chcú a pre očistu duše i musia s niekým podeliť. Mnohokrát ani nepotrebujú pomoc, radu, riešenie. Potrebujú pocit, že sa majú s kým podeliť o svoje pocity, nápady, a to bez toho, aby ich niekto poučoval o tom, že sa zaoberajú zbytočnosťami. Veď svet má toľko globálnych problémov, ktoré podľa mužov je treba riešiť, napr. kvalita tabaku, spotrebná daň na pivo či strata dominantného postavenia muža v spoločnosti .

Mária, 65 r.

 

Nech sa zamýšľam, ako sa zamýšľam, myslím, že ja do priateľstiev s inými ženami vkladám presne to, čo do ktoréhokoľvek priateľstva – vnímam ho vždy ako priateľstvo s človekom... Teda vkladám samu seba a všetko, čo je potrebné... Tie potreby sa už potom líšia skôr od osobnosti daného človeka – priateľa, bez ohľadu na pohlavie :)

 

Ženské priateľstvo robí špecifickým tá časť, čo nás spája. Určite veci, ktoré máme ako ženy spoločné, dokážeme lepšie zdieľať. Ďalej sa môžeme bez obmedzenia rozpraváť bez potreby presne a jasne špecifikovať, môžeme sa vyrozprávať a vypočuť, a obe strany vedia, že netreba nič praktické riešiť, len skrátka rozprávať a počúvať :) A podobne...

Na druhej strane mužské priateľstva sú čistejšie a jasnejšie – muž všetko pochopí tak, ako mu človek povie a tak nehrozí, že by sa za nejakú vec urazil, pretože by za ňou našiel milión myšlienkových línii, ktoré nám ani vo sne nenapadli :) /teda sú aj špecifickí muži pravdaže/.

Bolo by toho asi veľa o ženskom (či mužskom) priateľstve a asi je dobre, keď má človek priateľov aj takých, aj takých – s jednými môže ísť „na pivo“ a vyriešiť všetky dôležité problémy sveta a s druhými si dá čaj, či kávu, vyplače sa a požaluje a ide tých mužov podporiť, aby sa im tie problémy sveta riešili ľahšie... :)

 Zuzka, 31 r.

 

Zrejme každá žena potrebuje mať niekoho nablízku (myslím duševne, ani nie tak fyzicky), kto je ochotný a pripravený ju len tak vypočuť, ale aj pomôcť, poradiť, potešiť, a to v rôznych životných situáciách, náladách, stavoch, radostných aj smutných, šťastných aj nešťastných, úspešných aj neúspešných, aktívnych aj unudených. Podľa mňa máloktorá žena takého človeka má v rodine, myslím, že s rodinou komunikujeme inak a o iných veciach.

Ženy majú potrebu sa len tak stretávať a pokecávať, možno byť v blízkosti s inou ženou aj preto, aby cítili podobné vlnenie, vibrácie, alebo naopak, aby sa jej dostávalo to, čo ona sama nemá a mohla si z toho čosi zobrať a zároveň sa pri tom braní a dávaní cítiť bezpečne. V ozajstnom priateľstve žien je vzácna tá dvojkoľajnosť. Dáš, dostaneš. Alebo aj dáš, dáš, dostaneš. Neviem, či sa nejako nezamotávam, ale keď tak teraz o tom uvažujem, doteraz som sa nezamýšľala nad tým takto, je to asi hlavne o tom, že nakoľko je schopná a ochotná žena sa jedna druhej odhaliť, otvoriť, až kam ju pustiť, a teda čo všetko dostať a zároveň aj ponúknuť jednak smerom od seba, ale aj opačne, samozrejme. Je staré známe, že my potrebujeme si pokecávať, posťažovať sa, vymeniť emócie, ale až tak nepotrebujeme dostať hneď a okamžite riešenia, čo je spôsob komunikácie typickejší pre mužov. Čiže keď to veľmi, veľmi zjednoduším, potrebujeme mať k dispozícii ďalšie uši. Veď aj psychologická terapia je založená hlavne na hovorení (klienta) a počúvaní (terapeuta). Pravdepodobne toto isté funguje aj medzi - veriaca osoba vs. boh/univerzum/nepomenovaná entitia/prírodná sila/tojejednoakotoktovolá.

Raz som dokonca čítala, že priateľstvá žien majú aj pozitívne zdravotné dopady, nielen tým, že sú „prostriedkom“ na potlačenie alebo nevznik depresie tým, že sa žena môže „vyprázdniť“ a pri tom cíti pochopenie, prijatie, ale že dokonca sa v kontakte s priateľkou/ami v tele vytvárajú nejaké hormóny, tuším oxytocín. Aj názor, že priateľstvo je významnejšie, ako manželský vzťah. Ale s týmto by som vážne polemizovala, keďže pre ženu je veľmi dôležitý manželský vzťah. Hoci, dnešné mladé ženy sú už iné, tak možno niečo na tom môže byť.

Apropos prijatie - no toto je asi dôležitý moment ženských priateľstiev, byť prijatá a bezpodmienečne. Čiže to, čo my musíme prechovávať voči našim deťom, to aj my potrebujeme. Nechcem sa dotknúť fungujúcich manželských vzťahov, ale myslím, že aj pred manželom (rovnako aj manželkou) to aspoň občas, niekto aj častejšie hráme, nasadzujeme si občas či častejšie nejakú masku, asi zo strachu, z potreby ochrániť sa, keďže je medzi manželmi manželský emocionálny, mocenská boj. Čiže niektoré pocity nedávame von pred manželom, lebo muž je z marsu a žena z venuše :). No a kto môže porozumieť venušanke lepšie, ako venušanka?! Pri venušanke strácame obavy z odhalenia svojich nedostatkov, chýb, slabín, pretože nie sme odsúdené, sme dokonca pochopené.

A ešte je tu jedna dôležitá vec: priateľka je aj na to, aby Ti mal kto dať spätnú väzbu, povedať kriticky to, čo by sme v žiadnom prípade nechceli počuť od iných, cudzích, alebo aby sa šírili reči poza chrbát. Teda ak robíme nejakú chybu a potrebujeme reflexiu, ak nám niečo stráááášne nepristane, ak nám nikto nedáva spätnú väzbu a my zostaneme v nevedomosti, ak robíme veci zle alebo zlé veci, ak by sme mohli niečo zmeniť v správaní, len o tom nevieme... A práve úprimné, hoc aj tvrdé a veľmi otvorené slová priateľky nám môžu veľmi pomôcť. My máme v robote s babami taký rituál, ak sa niečo udeje , tak si vypýtame alebo ponúkneme spätnú väzbu, voláme to „potrebujem radu od priateľa“ . Takže toto by malo fungovať medzi priateľkami.

Ivica, 51 r.

 

So slovom priateľstvo sa mi neodmysliteľne spája vzájomná dôvera. Uvedomujem si rozdiel medzi kamarátkami, ktorých mám veľa a priateľkami, ktoré môžem spočítať na prstoch dvoch rúk. Priateľstvo, na rozdiel od kamarátstva vnímam ako dlhodobý vzťah, na celý život.

Vkladám doňho svoje srdce, úsmev, radosť i slzy, porozumenie, čas i dôveru. Snažím sa byť tu pre svoju priateľku nielen počas slnečných dní, ale i keď nastanú ťažkosti. Chcem, aby mala v srdci istotu, že nech sa deje čokoľvek, stojím verne po jej boku a keď jej je ťažko, môže zodvihnúť telefón a vytočiť moje číslo hoc i o polnoci. Priateľstvo sa mi bez pochýb spája s úprimnosťou, pretože ak sa vytratí úprimnosť, stáva sa povrchným a bezcenným, preto mi veľmi záleží na tom, aby sme s priateľkami boli k sebe navzájom úprimné a čestné. Tieto dve vlastnosti sú pre mňa veľmi dôležité a očakávam ich taktiež od svojej priateľky. V priateľstve by rozhodne nemala chýbať dôvera a istota, že sa na seba môžeme spoľahnúť a vedieť predvídať, aká bude reakcia tej druhej osoby. Priateľstvo je veľmi krásna, no zároveň krehká záležitosť, preto je dôležité nepristupovať k nemu povrchne, ale vkladať doňho od začiatku svoje srdce.

Priateľky som sa vždy snažila vybrať si aj podľa jedného jednoduchého pravidla. Všímala som si, ako sa v mojej prítomnosti vyjadrujú o ostatných ľuďoch a tým pádom som si overila, či ich neohovárajú. Pretože sa domnievam, že ak v mojej prítomnosti ktosi ohovára iného človeka, nevynechá neskôr ani mňa v prítomnosti niekoho iného... Toto kritérium je pre mňa tiež veľmi dôležité.

Mám niekoľko úžasných priateliek, naše priateľstvo bolo počas rokov svedkom mnohých spoločných zážitkov, rozhovorov, stretnutí, spoločných výletov a akcií a nechýbali v ňom objatia, zotieranie sĺz stekajúcich po lícach, radostné úsmevy a časté modlitby. A dnes môžem povedať, že každá jedna spoločne prežitá chvíľa ma posunula vpred a naučila ma viac porozumieť mojej priateľke a s láskou ju prijímať takú, aká je a ešte väčšmi utužila naše priateľstvo. Nik z nás nie je dokonalý, preto je dôležité dívať sa na priateľov „očami lásky“. Ďakujem Bohu za priateľky, ktoré mám po svojom boku a veľmi si ich vážim. Prinášajú do môjho života radosť, premieňajú moje dni na pestrofarebné, a keď prídu náročné chvíle, viem, že sú tu pre mňa. Každá z nich je originál a každá z nich je úžasná a nenahraditeľná v mojom živote. Priateľstvo je veľký a vzácny dar. 

Mária, 26 r.

 

Myslím, že žena vkladá do priateľstva s inou ženou dôveru. Ženy sa potrebujú s niekým zdieľať. Mužské chápanie je dosť odlišné od ženského, a preto okrem svojho partnera žena potrebuje aj priateľku, s ktorou by si navzájom porozumeli a mohli sa zdieľať a rozprávať sa o svojich starostiach i radostiach.

Mária, 36 r.

 

 

MUŽI

 

Absolútne nejasná otázka. O tomto nič neviem. Viem len, že veľa kecáte, ale o čom, to netuším. Čo vkladá žena voči mužovi, mi je jasné. Čo vkladá muž voči žene, tiež viem. Ale žena voči žene? 

XY

 

More času, peňazí za mobil a zas more času. 

Tomáš, 39 r.

 

Dôraz je na „prežívanie“. Teda nielen, že si druhú „vypočuje“, prípadne „pochopí“, ale snaží sa vcítiť (resp. od druhej očakáva, že sa vcíti do jej situácie). Resp. nesnaží, ale robí to automaticky. A ešte je špecifický hĺbkou zdieľania (čím väčšie priateľstvo, tým viac a podrobnejšie si rozprávajú).

Martin

 

Neviem dobre odpovedať. Je to skôr otázka na ženy ako na mužov. 

Marek, 37 r.

 

Pre mňa ako muža je to veľmi vzdialená otázka. 

Marcel, 40 r.

 

Určite minimálne čas, ktorý by inak mohla venovať mužovi alebo domácnosti, ale doprajme jej to – má na to nárok :-). Viac o tom netuším, keďže som ešte nikdy nebol ženou.

Ak sa jedná o priateľstvo medzi ženami, potom je z pohľadu mňa muža špecifické najmä častou absurdnosťou tém, ktorými sa ženy dokážu zaoberať, keď sú spolu samé. 

Ak sa jedná o priateľstvo ženy k mužovi, je to z pohľadu mňa muža špecifické najmä spôsobom vzájomnej komunikácie a chápania významu toho, čo hovorí ten druhý. No v každom prípade je to pre mňa veľmi obohacujúce o nové pohľady a spôsoby riešenia problémov a akosi to v mnohom zjemňuje môj postoj k svetu. Priateľstvá so ženami považujem za veľký prínos do môjho života.

Peter, 34 r.

 

Myslím, že kvalita priateľstva závisí iba od jednej jedinej veci a tou je láska. Teda čo je ochotná jedna pre druhú obetovať. Ženy sú určite obetavejšie ako muži, lenže rovnováha obetavosti v čisto ženských priateľstvách sa hľadá oveľa ťažšie ako v priateľstve muž – muž alebo muž – žena. Obávam sa, že ženy sa navzájom horšie chápu alebo menej si navzájom veria, ako je to v priateľstve medzi dvoma mužmi, alebo medzi mužom a ženou. Niekedy mám dojem, že ženy na seba trochu kašlú a nehovoria si pravdu do očí. Myslím, že na vytvorenie naozajstného priateľstva je potrebný aspoň jeden muž :). 

Martin, 26 r.

 

Žena do priateľstva s druhou investuje pozornosť a spústu času. Asi neexistujú kamarátky, ktoré by vedeli spolu posedieť, hoci i pri káve, len tak, bez dlhých rečí a zdieľania. Musia si povedať, čo už sa do ich manželov nezmestilo. Niekedy sa zdá, že je to viac o bútľavej vŕbe ako o efektívnej a energeticky úspornej opore. Jo, a chodia spolu „na WéC-ko“.

Ľuboš, 33 r.