Zaostrené na prítomnosť

   „V poslednom čase boli chvíle, keď som si túžobne priala, aby som mala ten dar zmeniť minulosť. Samozrejme to nedokážem, ale môžem zmeniť prítomnosť, takže keď sa stane minulosťou, zistí sa, že to bola minulosť, ktorú stojí za to mať.“

 

   Slová mojej obľúbenej literárnej hrdinky – Toničky Bolavej – mi znovu občerstvili dôležitosť prítomnosti. Nie vyčerpávajúce analýzy toho, čo bolo, vŕtanie sa v „keby len“ ani zasnené predstavy budúcnosti (akokoľvek tiež dôležité), spôsob, akým tvoríme a meníme svet, je žiť prítomnosť. Z rovnakej série knižiek ako Tonička Bolavá je spojenie „zaostrený na prítomnosť“. Tak málo vídaná a pritom taká významná kvalita!

   Ježiš stále a znovu opakuje slová o kráľovstve, v ktorom je Boh kráľom. A o tom, ako my sme tí, ktorí to majú spôsobovať. Soľ zeme, svetlo sveta... Ako na to? Chápem, treba sa vyrovnať s minulosťou (s hriechmi, so zraneniami), inšpirovať sa ňou a často sa ňou nechať nabiť (krásne spomienky, zapamätané rozhovory). Chápem, treba vidieť dopredu aspoň na pár krokov, mať víziu, sny, plány. No teraz sa vás snažím upozorniť a nedovoliť vám zabudnúť na prítomnosť. Na milióny maličkostí, ktoré ju tvoria. Na všetky tie desivo rutinné, obyčajné, každodenné veci. Úsmev, podanie vody, utretie detskej ritky, ťukanie do klávesov počítača, počúvanie, prechádzka so psom, umytie riadu, rozhodovanie vo firme, rozhovor, čokoľvek tvorí váš život. Váš život, premieňaný na kráľovstvo, kde kraľuje kráľ a veci sa dejú podľa jeho predstáv a poriadku. Keď budete tie za sebou nasledujúce malé veci žiť, sem-tam si spomeňte, akú majú hodnotu – táto prítomnosť sa môže stať minulosťou, ktorú stojí za to mať!

 

   P. S. V tom kráľovstve nie sú slová radosť, plnosť, zábava a smiech na vedľajšej koľaji, ale priamo v centre bytia. A to je dobre.

 

Peťo Černák