Upratovanie a poriadok

   Túto tému pozná hádam každá žena. Väčšina milujeme to druhé a máme občas problém s tým prvým. Hoci, ani o tom, čo je vlastne poriadok, nemusíme mať celkom rovnaké predstavy. Závisí od výchovy, akou sme prešli, od počtu našich detí, kultúry krajiny, kde žijeme, a pod. A na to, kedy, koľko a čo upratovať, máme každá asi vážne iný názor. Nám v redakcii sa páčili nasledujúce pohľady, ktoré na inšpiráciu ponúkame v troch po sebe idúcich vydaniach Miriam i vám.

 

ČASŤ 1

 

Prevetraj skrine

   Počas dovolenky sme boli u známych v Holandsku. Pozvali nás, aby sme bývali v ich domčeku. Úmyselne píšem „domčeku“, pretože rozmery ich domu boli naozaj minimalistické. Všetko bolo malé. Malá kuchyňa, malá komora, malá predsieň, malá kúpeľňa, malá... Všetko bolo malé, a predsa som sa tam necítila stiesnene. I napriek malým rozmerom domu, ako je to v Holandsku celkom bežné, bolo všade dosť miesta. Prvá otázka, ktorá mi napadla, bola: Kde majú veci? Kam zložili všetko, čo mňa doma často až zavaľuje? Spýtala som sa svojej hostiteľky a dostala som dve odpovede:

   1. Čo nepotrebujem, dávam preč.

   2. Nekupujem veci, ktoré nepotrebujem.

   Myslím, že v tom je problém mnohých z nás – zhromažďujeme. Možno v nás zostalo trochu strachu z čias, keď bolo ťažké niečo zohnať, azda sa bojíme, že si to v budúcnosti nebudeme môcť finančne dovoliť, alebo nám „niečo mať“ dáva pocit istoty.

   Tak sa nám plnia skrine vecami, ktoré nepotrebujeme. A keď sú skrine plné, vymyslíme ďalšie skrine a ďalšie úložné priestory, potom veci putujú na pôjd alebo k babičkám... na všetko padá prach...

   Dozrelo vo mne presvedčenie, že prevetrám skrine. Nad ich obsahom sa budem pýtať: Potrebujem toto? Má táto vec pre mňa nejaký význam – či už v užitočnosti, či pre radosť, alebo spomienku? Alebo je to vec, ktorá by mala opustiť môj dom, môj šatník, moju pivnicu?

   Rozpráva sa jeden starý vtip. K múdremu rabínovi prišiel muž s problémom.

   „Rabi, mám ženu a tri deti, býva nás päť v jednej miestnosti, nemôžeme sa tam vojsť. Čo mám robiť?“ Rabi sa ho spýtal, či má rodičov, a keď zistil, že tí bývajú sami, poradil mužovi: „Vezmi k sebe bývať aj rodičov a uvidíš.“ O mesiac prišiel muž ešte strápenejší: „Rabi, urobil som, čo si povedal, a máme stále málo miesta.“ Rabi sa spýtal na susedov a potom poradil mužovi, aby vzal k sebe bývať ešte susedove deti. Po mesiaci muž prišiel a už vo dverách hlásil, že situácia je stále strašná. „Mal by si vziať do domu ešte vašu ovečku,“ poradil rabín. O ďalší mesiac muž prišiel a pýta sa: „Rabi, poslúchol som tvoje rady, ale miesta máme čoraz menej.“ „Tak teraz pošli každého zase naspäť, odkiaľ prišiel, a ovečku daj späť na dvor,“ znela posledná rabínova rada. Už o týždeň prišiel muž a s úsmevom na tvári oznamoval: „Rabi, poslúchol som ťa, je nás doma už len päť, a to by si neveril, koľko má každý miesta.“

   Občas si na tento vtip spomeniem. Hlavne vo chvíľach, keď si myslím, že nemám to, čo by som chcela.

   Mám radu: Ak máš pocit, že je tvoj domov zavalený, prevetraj skrine.

   A ak máš pocit, že aj tvoj život je zavalený, možno sa tiež zastav a prevetraj ho. Zamysli sa, či všetky veci, aktivity a činnosti, ktorými si svoj život zaplnila, tam majú byť.

prevzaté z www.etabita.cz