Čo hľadáme v bulvári?

   Bulvár je časopisecký alebo novinový formát orientovaný primárne na senzácie, katastrofy a zaujímavosti zo šoubiznisu, z politiky, ale aj zo všedného života. Bulvár intenzívne pracuje s emóciami čitateľa, snaží sa zaujať či šokovať. Pracuje s veľkými fotografiami a výraznými grafickými prvkami. Prejav je zrozumiteľný najširším vrstvám čitateľov, často používa hovorové výrazy. Vyhýba sa odborným termínom a zložitým vetám. Čo je pre čistý bulvár typické? Tabloidný obsah.

   Tabloid pôvodne znamenal obchodnú značku piluliek, ktoré obsahovali naraz niekoľko liekov. Akási zjednodušujúca tabletka. Do žurnalistiky sa z farmakológie dostal v súvislosti s kratším, primitívnejším chápaním novín. Na prvé miesto stavia senzácie, aféry, katastrofy, zločin, sex. Má obrazovo bohatú sadzbu, krikľavé farby, palcové titulky, ktoré doslova kričia a väčšinou ponúkajú viac alebo aj niečo iné, než čo sa potom pod nimi možno dočítať. Krátke, emóciami naplnené texty s expresívnymi výrazmi, citoslovcami, výkričníkmi a otáznikmi. (medialnavychova.sk)

 

    Bulvárne médiá vyhľadávajú senzácie a klebety; tlačové, televízne alebo rozhlasové materiály zamerané na lacné témy priťahujúce široké vrstvy, napr. život hviezd umeleckého sveta, škandály a pod. Bulvárne noviny obsahujú veľké titulky a obrázky, skrátené články, jazyk môže byť vulgárny, výrazne pracuje s emotívnymi slabikami a výkrikmi, jednoduchou vetnou skladbou a obmedzeným slovníkom. V spravodajstve narába s aktualitou, ktorej význam postupom času klesá. Sprostredkováva pudové emócie (sex, násilie) namiesto informácií. Pohybuje sa na hranici alebo za hranicou etických pravidiel. Zamestnáva fotografov typu paparazzi (wikipédia).

   Azda každý z nás už počul či povedal nelichotivé vyjadrenie na adresu bulvárnych novín či televízie. Napriek tomu má bulvár, zdá sa, neotrasiteľnú pozíciu. Čo mu dáva takú zaujímavosť? Prečo tak púta, hoci podvedome odsudzujeme paparazzov a články písané na efekt s cieľom čo najviac šokovať? Veď nosnými témami sú sex, násilie a detaily zo súkromia tzv. celebrít, ale i bežných ľudí. 

   Na otázku, čo nám bulvár ponúka, je viacero odpovedí. Jedným z príťažlivých prvkov je zdanie poznania, dôvernosti a blízkosti verejne známych ľudí pohybujúcich sa v športe, politike alebo šoubiznise. Vidíme ich v bežných situáciách, ako nakupujú, starajú sa o deti, chodia na rôzne párty, večierky. Vyjadrujú sa k čomukoľvek a redaktori bulvárnych novín a časopisov veľmi radi dajú ich vyjadrenia do patričného – teda zaujímavého kontextu. Pre týchto ľudí to môže byť vítanou príležitosťou predviesť sa, získať možnosť ďalšej slávy a tým aj prípadných ponúk, alebo túto popularitu vnímajú ako nežiaducu, až po znepríjemnenie života. Ich vyjadrenia môžu byť chvíľkového charakteru, môžu vyjadrovať aktuálne prežívanie, náladu, situáciu, ale samotná mediálna prezentácia a upozornenie práve na týchto ľudí vytvárajú zdanie vážnosti. Nehovoriac o tom, že tieto ich vyjadrenia bývajú často komentované, krátené, čo môže daný obsah veľmi meniť.

   Ako to však vnímame my, ktorí ich čítame, pozeráme, počúvame? Každý človek hľadá svoje vzory, skúma svoj výzor a správanie a porovnáva ho s inými. Hľadá svoju identitu, miesto vo svete. Každý človek túži po začlenení, túži byť niekým. Bulvár ponúka vzory a „hodnoty“. Citácie a názory tzv. celebrít ponúkajú jednoduchý, instantný návod na život, postoje, ktoré môžu byť „in“, ktorých znalosťou môžeme i my zapôsobiť na naše okolie. Znalosť rôznych detailov zo života celebrít nám dáva pocit, že ich poznáme, že im rozumieme, môžeme sa s nimi identifikovať, akoby žiť ich život. Táto identifikácia je prítomná i pri čítaní kníh, pozeraní filmov, ale čaro poznania „skutočných“ ľudí a ich „reálnych životov“ je v niečom väčšie. 

   Veľmi príťažlivé sú aj príbehy bežných ľudí, ktorým sa prihodilo niečo nezvyčajné, postretla ich tragédia, prírodná katastrofa alebo neobyčajný zážitok, a my v priamom prenose môžeme sledovať, ako to prežívajú. Často i nadávame na novinárov – hyeny, ktoré neváhajú deň po smrti blízkej osoby prísť robiť interview s pozostalými veľmi necitlivým spôsobom, tváriac sa pritom chápavo a sústrastne. Takáto sonda do súkromia druhých ľudí prináša ich divákom vzrušenie, uspokojenie zvedavosti, možnosť prežívať akúsi solidaritu, odsúdenie či ľútosť. Prípadne identifikáciu, ktorá je silným motivátorom. „Nie som až tak zle na tom“ alebo „to by som nechcel zažiť“. Takéto informácie nám ponúkajú možnosť i beztrestne (hoci nekonštruktívne) si ponadávať, možnosť akéhosi odreagovania vlastnej agresie, frustrácie, pocitov nenaplnenia, prázdnoty či beznádeje. Takéto odreagovanie negatívnych emócií je, zdá sa, neškodné, odohráva sa v bezpečí domova, prípadne medzi priateľmi a vytvára medzi nimi akési puto. Ponára človeka do pseudoreality, pretože tieto emócie patrili ich skutočnému prežívaniu a pretože nebolo možné ich ventilovať napr. v práci, pri pozeraní TV novín je to oveľa bezpečnejšie.

   Ďalším prejavom bulváru sú tzv. reality show. Sú akýmsi vystupňovaním túžby po skutočnom zážitku, po videní reálneho konania, života, takpovediac, naživo. Osoby vstupujúce do reality show sú pod drobnohľadom ako zvieratá v klietke, bez nároku na súkromie. Umelá situácia uzatvoreného bývania a falošnej komunity, kde každý chce vyhrať a za každú cenu sa prebojovať do finále, však neponúka pohľad na skutočné bytie. Ukazuje skôr vybičované a niekedy vedome usmerňované konanie, vypočítavé, ale aj neovládané prejavy lásky, hnevu, vášní. 

   Aké riziká prináša bulvár? Okrem ponárania sa do pseudoreality aj čierno-biele vnímanie okolitého sveta, pretože bulvár značne zjednodušuje prinášané príbehy a informácie. Škodlivé sú i klebety a špekulácie, ktoré sa neostýchajú zobliecť človeka a rozobrať jeho konanie, motiváciu, výzor do najmenších detailov, posúdiť a odsúdiť ich, interpretovať jeho konanie. Bulvár nezriedka ohovára, vyťahuje a zdôrazňuje negatívne – hoci pravdivé stránky osobností spoločenského života a ich slabosti. Horším javom je osočovanie, ktoré už je založené na neúplných, nepravdivých či zavádzajúcich informáciách. Ak človek tieto informácie číta a ďalej posúva, šíri takúto negatívnu náladu, závisť či nenávisť. Tieto veci škodia človeku psychicky, ale i duchovne. Nezriedka príliš detailné intímne informácie posúvajú úvahy človeka i k myšlienkam, ktoré môžeme charakterizovať ako nečisté, naša fan-tázia sa po prečítaní takýchto článkov zaoberá úvahami nad takými stránkami života iných ľudí, ktoré by mali ostať súkromné. 

   Bulvár ponúka uspokojenie našej zvedavosti, ktorú v dávnejšej minulosti napĺňali susedské stretnutia a počúvanie informácií o tom, kto s kým, čo, kedy a ako... Táto príťažlivosť možnosti dozvedieť sa zaručené a pikantné informácie sa nestratila ani v súčasnosti a dá sa predpokladať, že to tak aj zostane. Jasne to vidieť na sledovanosti relácií ponúkajúcich pravé slzy, emócie a pikantnosti zo života tzv. celebrít. Je to zjavné aj na vysokom predaji novín a časopisov, ktoré nazývame bulvárom. 

   Ako sa brániť, ako bojovať s pokušením? Azda je namieste si priznať, že nás bulvár niekedy priťahuje. Možno je to prejav toho, že túžime po vzoroch, nevieme, akí máme byť, sme sami v sebe neistí. Možno sa nám zdá, že náš život nie je taký zaujímavý. Možno máme pocit, že bez znalostí zo života „celebrít“ nebudeme in. Poctivé je uvedomiť si, čo nám to ponúka. Ako nám bulvár pomáha v duchovnom či osobnostnom raste, či nám ponúka osvieženie alebo nás ubíja. Či ten čas, ktorý venujeme bulvárnej tlači alebo reality show, je dobre využitý a či po ňom túžime byť lepší, alebo nám prináša hnev, závisť alebo sebaľútosť. Lebo – „podľa ovocia ich poznáte“.

Mgr. Lucia Drábiková, PhD.
Autorka pracuje ako psychologička a PR manažérka Trnavskej arcidiecézy