Stačí to vypnúť

   Niekedy je to zábavné, niekedy smutné, niekedy tragikomické. Mám teraz na mysli rozhorčené ponosy niektorých divákov o tom, aké hrozné sú komerčné televízie. Keďže občas píšem o médiách, stretávam sa často s takýmito sťažnosťami, dokonca aj s výčitkami, prečo s tým my novinári niečo nerobíme. Prečo nevieme zariadiť, aby komerčné televízie nevysielali naivné telenovely, nevyrábali celebrity z pochybných ľudí alebo nevysielali nemravné filmy či nedôstojné reality šou. Asi som už po rokoch života s komerčnými televíziami príliš cynická, ale zvyčajne sa pri tých ponosách a rozhorčených kritikách iba pousmejem a dodám: Tak to nepozerajte.

   Ale keďže nechcem byť v tejto veci iba ironická či cynická, rada by som niečo k tomu ešte dodala. Fakt je, že keď na Slovensku vznikali v deväťdesiatych rokoch súkromné komerčné televízie, nemali sme s touto formou podnikania nijakú skúsenosť. V našich mysliach stále fungovalo spojenie, že televízie sú tu na to, aby nás informovali a zabávali, ale popritom nás tak nenápadne cez nejaké naše podvedomie aj kultivovali a vzdelávali. Nevedeli sme si predstaviť, že na televíznom trhu sa presadzujú najmä televízie, ktorých jediným zmyslom existencie je výroba zisku pre svojich majiteľov. Štát síce môže prostredníctvom licenčnej rady tieto televízie mierne usmerňovať, ale nemôže ich nútiť, aby vysielali program, ktorý im neprináša zisk, a že štát nie je všemocný a nemôže súkromné televízie nútiť, aby vychovávali svojich divákov. Na to je tu predsa verejnoprávna televízia. Na jej fungovanie sa všetci ešte stále skladáme. No ak všetko dobre pôjde, tak od roku 2013 už na jej fungovanie nebudeme prispievať cez koncesie, ale cez štátny rozpočet, ktorý plníme svojimi daňami. Máme teda morálne právo od verejnoprávnych médií čosi žiadať. Ale na tie komerčné televízie nedávame nič, naopak, ony tiež futrujú svojimi daňami štátny rozpočet a musia fungovať tak, aby sa uživili a čosi aj zarobili. To nie je nič zvrhlé, len biznis ako zvyčajne. A keď chceme vidieť za tým komerčným vysielaním aj čosi viac ako biznis, tak sme trošku naivní. Vlastne dosť veľmi naivní.

   Ale, paradoxne, diváci nie sú z rozhodovania o tom, čo sa bude v komerčných televíziách vysielať, úplne vyšachovaní. Naopak, svojimi preferenciami môžu významne ovplyvňovať to, čo komerčné televízie vysielajú. Ak nasadia program, ktorý ponižuje ľudskú dôstojnosť alebo zneužíva ľudí v hraničnej situácii, môžu protestovať veľmi účinne – televíziu vypnúť. Ak by to urobila veľká časť diváckej verejnosti, okamžite by sa to prejavilo na peoplemetroch a takýto ignorovaný program by šéfovia komerčnej televízie bez ľútosti stiahli z programu. A druhýkrát by si podobný výstrelok rozmysleli. Lenže rozhorčovať sa a pritom nechať zapnutú televíziu, či dokonca pravidelne sledovať obskurný program, je zárukou, že sa dočkáme aj jeho pokračovania a možno ešte v horšej podobe. 

   Každý, kto sa sťažuje, že v komerčných televíziách je iba brak, priznáva, že nemá vnútornú silu vypudiť ich zo svojho života, ignorovať ich a taktiež je lenivý nájsť si niečo lepšie a hodnotnejšie v bohatej programovej ponuke iných televízií (pripomeňme aspoň kvalitnú ČT 2 alebo celkom slušnú verejnoprávnu Dvojku, TV Lux). 

   Naozaj netreba kritizovať ani sa rozhorčovať, stačí to vypnúť.

Eva Čobejová