Ženy, ktoré zmenili môj svet...

   Občas s dobrosrdečnou ľahkosťou žartujeme na tému rozdielnosti muža a ženy. Muži si kladú otázku: „Kde by sme boli bez žien?“ a hrdo prekrúcajú biblický príbeh lacnou odpoveďou: „Ešte v raji...“ Skôr ako to dopovedia, počujú, ako ženy listujú tou istou Bibliou a hovoria, že Boh dal na Adama hlboký spánok a nikde sa nepíše, že už sa zobudil... Nedávno som sa rozprával s jedinečným škandinávskym kresťanským psychológom, manželským poradcom, a v hlbšom kontexte nášho rozhovoru povedal: „Ak chceš ľahký život – staň sa mníchom; ak však chceš skúsiť skutočne bohatý a hlboký život, ktorý ťa bude meniť a vykresá z teba človeka Božích kvalít – rozhodni sa žiť svoj život v manželstve.“

 

   Dnešná doba je poznačená ochudobneným vzťahom medzi mužmi a ženami. Naučili sme sa žiť vedľa seba vo falošnom pakte „nenarážania“, v chladnom paralelnom spoluexistovaní či vo vypočítavom obchodnom vzťahu „niečo za niečo“. Toto nás však nielen nepribližuje, ale, naopak, okráda nás o to, akí by sme ozaj mohli byť, akých by nás Boh chcel mať. Pritom vôbec nehovorím len o manželstve; hovorím o vzťahoch medzi mužmi a ženami v našej postmodernej spoločnosti.

 

   Viem, že ako muži máme v tom obrovské rezervy; vymizli obetujúci sa džentlmenskí kamaráti, hľa-dajú sa neegoistickí manželia, chýbajú milujúci otcovia a veľkorysí dedovia. To je však iná téma; dnes vám radšej chcem povedať o štyroch veľkých ženách, ktoré zmenili môj chlapčensko-mužský život.

 

   Najprv to bola moja babka. Jednoduchá, ale zároveň veľmi hlboká žena viery. Ak niekto priťahoval dôveru vnúčat ako magnet, tak to bola ona. Či bolo dobre alebo zle, radi sme jej otvorili najtajnejšie komnaty života a ona ich spolu s nami priniesla pred milujúceho Otca v nebi. Tu sa rodila moja viera. Potom to bola moja mama. Bola stelesnením obetujúcej sa lásky. Dala nám všetko a vedeli sme, že to nebola lacná obeť. Tu sa rodilo moje vedomie hodnoty. Hodnoty, ktorej základom nebol môj výkon, ale nezaslúžená láska; výkon už bol len dôsledkom. Nemal som bratov, len jednu sestru, neuveriteľnú „parťáčku“. Od detstva som videl svet aj z toho druhého brehu. Našiel som v nej niekoho, o kom som si istý, že vždy hrá za ten istý tím. Praje mi len to najlepšie a každá rada od nej je ako balzam na dušu. A nakoniec som stretol svoju manželku. To zmenilo všetko. Až potom som porozumel, ako veľa mi doteraz chýbalo. Zbadal som to, čo všetci dovtedy videli – že môj svet bol obmedzený, chudobný a jednofarebný. Krehká intimita nášho hlbokého bytia je neuveriteľný zdroj premeny. Ďakujem ti za spoločný život.

 

   Milé dámy – potrebujeme vás! Bez vás sa nemôžeme stať skutočnými mužmi podľa Božieho srdca. Len spolu môžeme priniesť nebo na zem, a preto to stojí za to, aj keď to stojí veľa.

Pavol Zsolnai