Priateľ...

„Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.“ Sir 6,15

 

   Neviem ako ty, priateľu, ale ja som zažil túto nepríjemnú, no pre mňa veľmi potrebnú skúsenosť s „kupovaním“ priateľa. Ako to dopadlo? Namiesto toho, aby som sa nechal poučiť o tom, že „originál“, teda verný priateľ, sa kúpiť nedá, musel som sa ja, „hrdina“, ukázať svetu, že viem, ako to chodí, a ulakomil som sa na „kúpu“; výsledok ani nemohol byť iný – lacná napodobenina. Rozčarovanie však prišlo čoskoro, sklamanie a bolesť, a tak som sa pýtal sám seba: „Kde robím chybu?“ Vtom zaznela akoby jasná odpoveď: „Máš vôbec predstavu, ako ten originál má vyzerať?!“ 

   Rozhodnutie prišlo náhle a, čuduj sa svete, ja sám, hoc nevzdelaný v umení, som postupne  začal maľovať vlastný originál priateľa. Začal som jeho nohami, ktoré boli dlhé, ale veľmi slabunké, pre mňa teda istota, že ma nikdy nepodrazia. Potom nasledoval chrbát, ten som mu namaľoval široký a mocný, aby bol pripravený na to, že naň môžem naložiť to, čo sám nevládzem uniesť. Maľujúc ruky som si uvedomil, že sú akési vyťahané, no nečudo, však ma budú musieť nepočetnekrát držať nad priepas-ťou, do ktorej tak často padám. Rameno, tak na tom som si dal záležať, to som namaľoval tak, aby bolo schopné prijať všetky moje slzy, keď ich nebudem chcieť ukázať svetu. Nakoniec prišla na rad jeho tvár. Tvár, ktorá nemala konkrétnej podoby, na prvý pohľad malé uši, no pre mňa boli dostatočne veľké na to, aby načúvali môjmu hlasu, a to aj vtedy, keď sa všetci okolo mňa budú tváriť, že to, čo hovorím, sa nedá počúvať. Jeho oči, možno trochu nevýrazné, no pred jeho šibalským pohľadom by som neukryl žiadny svoj cit, a jeho špúliace sa pery, akoby tak prirodzene vtláčali do jeho tváre pô-vabný úsmev. Chcel som skončiť srdcom, no uvedomil som si, že je hlboko vnútri môjho priateľa, a preto ho nemožno vidieť, ale odrazom jeho láskavého srdca bola ochota darovať seba, a to celého. 

   Aj napriek tomu, že moje dielo nebolo na prvý pohľad môjmu oku príťažlivé, vkrádala sa mi do srdca túžba byť mu podobný...

brat Miroslav
kapucín